Najznámejšími a zároveň najčastejšími nevyliečiteľnými ochoreniami sú cukrovka, AIDS, Alzheimerova a Parkinsonova choroba, roztrúsená skleróza, detská mozgová obrna, svalová dystrofia a v neposlednom rade aj rakovina.
Práve svetový deň nevyliečiteľne chorých sme si pripomenuli včera, 11. februára. Jeho cieľom je upozorňovať verejnosť na potrebu vytvárania vhodných podmienok pre chorých, aby dokázali napriek svojej diagnóze prežiť plnohodnotný život a aj smrti čeliť v dôstojných podmienkach.
„Na oddelení dlhodobo chorých sa stretávame v podstate denne s nevyliečiteľne chorými pacientami. Na prvom mieste sú jednoznačne onkologické ochorenia, ktoré sú ťažko liečiteľné, ale aj medzi onkologickými pacientami sú také diagnózy, kedy sa stav dostane aspoň do remisie,“ hovorí primárka oddelenia dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Handlová MUDr. Miriam Kvostková.
Kým niektoré nevyliečiteľné ochorenia majú rýchly spád, s inými môžu pacienti žiť dlhé roky. „V tomto sú špecifickí napríklad pacienti s mozgovou obrnou, Parkinsonovou chorobou, sklerózou či AIDS. Ak dodržiavajú liečebný režim, rehabilitácie, ošetrovateľskú starostlivosť, sú pod dohľadom zdravotníckeho personálu a rodinných príslušníkov, mnohí sa dožívajú staroby a žijú plnohodnotný život. Tu však zohráva výraznú úlohu spoločnosť, práve na ľudí treba neustále apelovať, aby sa k pacientom správali ohľaduplne, empaticky, tolerantne, aby chorých nediskriminovali. Nikto z nás nemôže vedieť, či sa raz tiež nebude pasovať s chorobou, pri ktorej bude odkázaný na pomoc iných,“ zdôrazňuje MUDr. Kvostková.
V prípade, že nevyliečiteľné ochorenie dosiahne terminálne štádium, prichádza na rad paliatívna starostlivosť. „Pacient má právo na starostlivosť aj napriek tomu, že mu už z medicínskeho hľadiska nie je možné pomôcť. Pri paliatívnej starostlivosti je dôležité, aby bola dôstojná. V takýchto prípadoch ide zväčša o tíšenie príznakov ako bolesť, dehydratácia, dýchavičnosť, chudokrvnosť a podobne. V posledných chvíľach života má pacient tiež právo na prítomnosť príbuzných, kňaza, pokojné prostredie a samozrejme rešpektujúce a citlivé zaobchádzanie, čo napomáha celkovým primeraným podmienkach na zomieranie,“ uzatvorila primárka.