Pacienti v Británii dostali prvýkrát transfúziu "umelej" krvi vyrobenej v laboratóriu. V pondelok o tom informovali britskí vedci. TASR správu prevzala z webu stanice BBC.
Umelú krv vedci vyrobili z krvi darcov, keď z nej pomocou magnetických guličiek získali kmeňové bunky, ktoré sú schopné stať sa červenými krvinkami.
Tieto kmeňové bunky sa následne v laboratóriu hromadne množia - za približne tri týždne vznikne z pol milióna kmeňových buniek 50 miliárd červených krviniek. Následne sa odfiltrujú a sú pripravené na transfúziu.
Prečo umelá krv
Odborníci vysvetľujú, že transfúzie krvi budú vždy závisieť od pravidelných darcov. Cieľom je však vyrobiť krv vzácnych krvných skupín.
Je to dôležité najmä pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pravidelné transfúzie, ako sú napríklad pacienti s kosáčikovitou anémiou.
Ak sa krvné skupiny darcu a prijímateľa čo najpresnejšie nezhodujú, organizmus novú krv odmieta a liečba zlyháva.
Nejde pritom len o skupiny A, B, AB a 0, ale o oveľa presnejšie zhody krvných podskupín.
Lekári v prvej klinickej štúdii podali pacientom malé množstvo umelej krvi, aby videli, ako sa bude správať v ľudskom organizme.
Domnievajú sa, že umelé krvinky by mohli v tele pacienta vydržať dlhšie, ako krvinky priamo od darcu. Bežne sa totiž na transfúziu používa kombinácia starých a nových krviniek, no umelé krvinky sú vždy "čerstvo vyrobené" a teda schopné vydržať dlhšie, čím by pacienti absolvovali menší počet transfúzií.
Metóda výroby umelej krvi má však aj nevýhody – je finančne nákladná a existuje možnosť, že darcovské krvinky, z ktorých sa tvoria umelé krviny, sa po určitom čase vyčerpajú.