Ochorenie sa zistilo u osoby vo vekovej skupine 60+ rokov. Keďže sa pohybovala medzi Bratislavou a maďarskou obcou Rajka, nie je možné stanoviť, či ide o autochtónny (domáci) prípad, alebo bola osoba poštípaná mimo Slovenskej republiky.
Epidemiologické vyšetrovanie v súvislosti s potvrdeným prípadom naďalej pokračuje.
Informoval o tom Úrad verejného zdravotníctva SR.
Zdôraznil, že v Európe sú každoročne zaznamenávané prípady ochorenia na západonílsku horúčku. Západonílska horúčka je endemickou zoonózou, ktorá sa priebežne objavuje v západnej, strednej a južnej Európe.
Pred ochorením sú každoročne vystrihaní najmä návštevníci Talianska a Grécka. Keďže vírus západonílskej horúčky sa objavuje aj v obľúbených európskych dovolenkových destináciách a vzhľadom na známy spôsob prenosu z človeka na človeka (transfúziou krvi, transplantáciou), prijíma Národná transfúzna služba najmä v letných mesiacoch opatrenia na elimináciu rizika prenosu západonílskeho vírusu prostredníctvom darovanej krvi.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR, výskyt prípadu na Slovensku ako taký nie je dôvodom na vyvolávanie paniky. Namieste je však primeraná obozretnosť, čo sa týka výskytu príznakov, a prevencia, ktorá spočíva v individuálnej ochrane pred poštípaním.
Európske centrum na kontrolu a prevenciu chorôb uvádza, že približne 80 % infekcií západonílskym vírusom u ľudí je bezpríznakových. Vyššie riziko vzniku ochorenia je u osôb vo veku nad 50 rokov a u imunokompromitovaných jedincov. Účinná vakcína proti tejto nákaze nie je k dispozícii.
Ide o druhý zdokumentovaný prípad ochorenia u človeka na území Slovenska. Prvý bol u nás laboratórne potvrdený 10. septembra 2019.
Západonílska horúčka v skratke
- pôvodcom západonílskej horúčky je West Nile Virus (WNV), ktorý bol prvýkrát izolovaný v roku 1937 u ženy v oblasti západného Nílu v Ugande
- rezervoárom vírusu sú voľne žijúce vtáky. Ľudia a kone sú vnímaví hostitelia
- prenášačom tohto vírusu je druh komára Culex, ktorý saje infikovanú krv vtákov. Prípady ochorenia sa vyskytujú počas sezóny komárov, ktorá začína v lete a pokračuje až do jesene
- okrem prenosu komármi boli identifikované aj iné spôsoby prenosu ochorenia, a to pri transplantácii orgánov, po transfúzii krvi alebo transplacentárne. Iný prenos z človeka na človeka než prenos krvou a tkanivom nie je považovaný za reálny
- inkubačný čas je 2 – 15 dní, najčastejšie 2 – 6 dní
- medzi klinické príznaky ochorenia patrí náhly vzostup teploty, bolesť hlavy, hrdla, pohybového aparátu, zvýšená únava, nechutenstvo, prítomnosť kožnej vyrážky
- u chorých sa západonílska horúčka v prevažnej väčšine prejaví ako mierne chrípkové ochorenie. Približne 80 % infekcií u človeka prebieha asymptomaticky
- závažné formy ochorenia ako zápal mozgu a mozgových blán sa vyskytujú predovšetkým u starších osôb, imunokompromitovaných alebo u osôb s pridruženými ochoreniami
- u menej ako 1 % infikovaných osôb sa môžu rozvinúť poškodenia nervového systému: meningitída, meningoencefalitída alebo myelitída
- v súčasnosti neexistuje žiadna špecifická liečba západonílskej horúčky. Účinná vakcína v súčasnosti nie je k dispozícii
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR