Najväčšie náklady majú nemocnice na mzdy, nasledujú spotrebné nákupy, najmä liekov a energií. V štátnych nemocniciach ich tržby od zdravotných poisťovní nepokrývajú.
Upozornil na to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v aktuálnej správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia, kde analyzoval financovanie vybraných nemocníc v roku 2020.
"Najväčšou nákladovou položkou všetkých analyzovaných nemocníc boli mzdové náklady, ktoré sa na celkových nákladoch podieľali v priemere 58 percentami. V štátnych nemocniciach predstavovali mzdové náklady priemerne 55 percent z celkových nákladov, v súkromných nemocniciach to bolo v priemere 63 percent," spresnil.
Najväčšie položky
Druhou najväčšou položkou boli podľa úradu spotrebované nákupy, išlo najmä o lieky a energiu. "Na celkových nákladoch sa podieľali v priemere 28 percentami.
V štátnych nemocniciach predstavovali spotrebované nákupy priemerne 32 percent z celkových nákladov, v súkromných nemocniciach to bolo v priemere 22 percent," doplnil.
ÚDZS podotkol, že úhrady zdravotných poisťovní nemocniciam nepokrývajú všetky náklady, v priemere v roku 2020 pokryli 78 percent z nich. Pri štátnych nemocniciach bol podľa neho priemerný podiel 71 percent, pri súkromných 92 percent.
V štátnych nemocniciach nepokrývajú tržby od poisťovní ani spotrebované nákupy a mzdové náklady, priblížil úrad. Pri súkromných nemocniciach je situácia podľa neho lepšia.
"Tržby od zdravotných poisťovní pokryjú spotrebované nákupy, mzdové náklady a aj časť (v niektorých prípadoch aj všetky) náklady na služby," dodal.
Kontraproduktívny je podľa neho systém paušálnych platieb, ktoré zdravotné poisťovne využívajú. Vysvetlil, že nemocniciam sa uhrádzajú mesačné paušály, ktoré sú stanovované bez ohľadu na skutočnú výšku nákladov nemocníc.
Systémovým riešením by podľa neho bolo čo najrýchlejšie zavedenie spravodlivej cenotvorby, teda spustenie DRG úhradového mechanizmu.
Ministerstvo zdravotníctva už skôr avizovalo, že DRG systém by sa mohol pilotne spustiť 1. januára 2023.