„Kolegyne sa striedajú, analyzátory sa menia za novšie a rýchlejšie. Keď som nastúpila, bola som najmladšia. Moje pracovné pomôcky boli kalkulačka, skúmavky, sklenené pipety a pracovné postupy definované pre jednotlivé laboratórne skúšky. S dôrazom, že musím pracovať presne, ale hlavne správne, sa začínal môj každý pracovný deň. Presný výsledok nemusí byť správny – to je rétorika laborantov. Spomínam si, že po mojom nástupe som dva týždne nerobila nič iné, len pipetovala a pipetovala,“ hovorí zdravotnícka laborantka o svojich začiatkoch.
Pri vyšetreniach ústami pipetovali kyseliny, zásady, a dokonca aj moč. „Raz som neopatrne pipetovala amoniak, ktorý sa mi na pár sekúnd dostal do úst a spálil mi celú sliznicu. Zliezla mi koža ako hadovi Automatická pipeta, to vám bol len vynález,“ pochvaľuje si Kvetoslava Ďorková.
Ako čarodejnice
Obdivuje biochemikov alebo vedcov, ktorí dokážu vymyslieť pracovný postup na jednotlivé vyšetrenia.
„Pri stanovovaní akýchkoľvek hodnôt v ľudskom sére alebo krvi dokázali vymyslieť pracovné postupy, pri ktorých sme skúmavky so vzorkami zohrievali, varili, chladili, mrazili, prelievali, dokonca preháňali acetylénovým plameňom. Niekedy sme sa preto cítili ako čarodejnice. Práca laboranta bola v minulosti viac laborantská ako dnes. To, aký bude výsledok, veľmi záležalo od šikovnosti laborantky. Vyšetrovaných parametrov bolo málo a diagnostika bola pomalá,“ približuje prácu zdravotníckej laborantky kedysi.
Dnes automaty nahradili ruky laborantov. „Vzorky si sami naberajú, miešajú a vyhodnocujú. Teraz musíme dávať pozor na upchaté ihly či prasknuté hadice a musíme dolievať pracovné roztoky. My sme takí údržbári starajúci sa o chod laboratórnych strojov, aby nedávali nezmyselné výsledky vzhľadom na stav pacienta,“ vysvetľuje Kvetoslava Ďorková.
Práca v laboratóriu je podľa nej veľmi rozmanitá, každý z kolegov musí ovládať všetky úseky, aby dokázal počas 24-hodinovej prevádzky obslúžiť celé pracovisko. Úzko spolupracujú aj s lekármi, s ktorými v prípade potreby konzultujú sporné výsledky.
Nočné telefonáty
Na otázku, čo je na jej práci najťažšie, hovorí, že najhoršie sú nočné služby, počas ktorých na niektorom z oddelení krváca pacient.
„Keďže nie sme transfúzna stanica a nemáme krvné konzervy jednotlivých krvných skupín vo väčšom množstve, musíme ich nakupovať. Krv vhodná na transfúziu vydrží uskladnená maximálne 30 dní. V prípade potreby väčšieho množstva musíme kontaktovať okolité transfúzne stanice. Krv zháňame v susedných okresoch aj krajoch. Je to veľmi stresujúce,“ priznáva skúsená laborantka.
Napriek tomu, že jej povolanie je náročné a vyžaduje si maximálnu sústredenosť, inú prácu si nevie predstaviť.