Thisisengineering Pexels
StoryEditor

Významne sme pokročili v liečbe defektov tvrdých tkanív a kože

09.06.2022, 07:00
Autor:
redred

Slovenskí vedci vyvinuli modifikovaný kalcium-fosfátový biocement obsahujúci aj špecifické animokyseliny, ktoré ovplyvňujú hojenie defektov i tvorbu kostného tkaniva.

Slovenskí vedci po takmer pätnásť ročnej experimentálnej štúdii, v ktorej riešili problematiku regeneračnej medicíny prichádzajú s významným riešením v terapii tvrdých tkanív a kože.

Ako informovala hovorkyňa Agel SK Martina Pavliková, zásluhu na tom majú vedecké tímy z Ústavu materiálového výskumu SAV v Košiciach, Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach v spolupráci so Vzdelávacím, vedeckým a výskumným inštitútom AGEL n.o. a Nemocnicou AGEL Košice-Šaca a.s.

„Po predklinickom experimentálnom traumatickom poškodení chrupkového, kostného alebo kožného tkaniva na animálnych modeloch a následnej aplikácii nimi vyvinutých biomateriálov, došlo k regenerácii a novotvorbe tkaniva v mieste defektu,“ spresnila.

Ideálny biomateriál

Dodala, že tieto experimentálne biomateriály z dielne vedeckého tímu z Košíc predstavujú vhodnú alternatívu, najmä svojou jednoduchosťou prípravy a efektivitou, v liečbe defektov tvrdých tkanív a kože.

„Pripraviť ideálny biomateriál s vhodným zložením, aby ho organizmus prijal a modifikoval na požadovaný typ tkaniva, bez nežiadúcich vedľajších účinkov, bez zápalových reakcií, ako aj technologicky vyriešiť otázku tvarovej flexibility, z dôvodu prispôsobenia implantátov k tvaru zodpovedajúceho defektu, je veľmi náročné,“ pokračovala Martina Pavliková.

Na Slovensku zatiaľ nie sú, podľa nej, dostupné vhodné materiály určené na implantáciu za týmto účelom. Možný je iba dovoz zo zahraničia, ktorý znamená veľké náklady a ovplyvňuje konečnú dostupnosť a cenu výkonu.

Podľa slov prof. Jána Danka z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, vhodný biomateriál použiteľný v klinickej praxi by mal byť biologicky degradovateľný, mechanicky stabilný, netoxický a dočasne slúžiť ako opora, skelet pre bunky alebo iné podporné látky z dôvodu správnych reparačných, v ideálnom prípade regeneračných procesov.

„Veľmi dôležitá je ich biokompatibilita, bioresorbovateľnosť, tvarovateľnosť, schopnosť podporovať novotvorbu tkaniva, pokiaľ možno absencia akýchkoľvek vedľajších produktov počas procesu metabolizmu a mali by mať vysokú bioktivitu potrebnú na stimuláciu buniek k tvorbe nového tkaniva,“ zhrnul.

Efektivita biocementu

Odborníci z košického Ústavu materiálového výskumu SAV sa zamerali na vývoj implantátov vo forme samovoľne tuhnúcich biocementových pást a keramických, špecificky modifikovaných materiálov určených pre terapiu osteochondrálnych a kostných defektov.

„Vyvinuli sme modifikovaný kalcium-fosfátový biocement obsahujúci aj špecifické animokyseliny, ktoré ovplyvňujú hojenie defektov a v závislosti od zloženia a charakteru biocementu aj tvorbu kostného tkaniva,“ opísal výsledok výskumu samostatný vedecký pracovník ústavu Ing. Ľubomír Medvecký, PhD., ktorý spolu s prof. Jánom Dankom riadia a koordinujú vedecký kolektív.

„Efektivita biocementu bola úspešne otestovaná in vivo na zvieracom modeli vložením biocementovej pasty do umelo vytvoreného miesta poškodenia chrupkového alebo kostného subchondrálneho tkaniva, pričom po vyhojení sa dosiahla hrúbka pôvodnej chrupky alebo kosti a vytvorilo sa kvalitatívne takmer identické tkanivo,“ priblížil Ľubomír Medvecký.

Úspešné aplikovanie vyvinutých kompozitných biopolymérnych modifikovaných biomateriálov na báze chitosanu  v liečbe  chondrálych defektov podnietilo záujem k využitiu spomínaného materiálu v procese terapie popálenín a chronických, kožných defektov u diabetikov a ich testovanie bude pokračovať v nasledujúcom období.

„Tieto zaujímavé biomateriály v kombinácii s jedným operačným zákrokom sú v porovnaní s inými spôsobmi liečby poškodeného tkaniva z pohľadu pacienta mimoriadne výhodné a je možné predpokladať úspešnú regeneráciu tkanív aj po aplikácii v humánnom modeli počas klinických skúšok, ale uvedený predpoklad musia potvrdiť reálne experimentálne výsledky,“ zhrnula Martina Pavliková.

 

 

 

menuLevel = 2, menuRoute = zdn/spravy, menuAlias = spravy, menuRouteLevel0 = zdn, homepage = false
18. apríl 2024 17:48