Takmer každý druhý obyvateľ Slovenska si myslí, že zdravotníctvo nie je pre štát prioritou. Vyše polovica ľudí vníma ako hlavný problém nedostatočné financovanie sektora.
Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, ktorý mapoval postoj Slovákov k zdravotníctvu a tiež ich osobnú starostlivosť o zdravie, najmä v oblasti prevencie. Prieskum sa realizoval od 5. do 11. apríla na vzorke 1000 respondentov.
Ministerstvo zdravotníctva SR s názorom nesúhlasí. Deklaruje, že zdravotníctvo je jednou z priorít vlády.
Zistenia
„Viac ako 55 percent z nich uviedlo, že jedným z hlavných problémov je nedostatočné financovanie zdravotníctva ako takého a 36 percent ľudí vníma chýbajúcu modernú diagnostiku a liečbu. Takmer polovica Slovákov považuje úroveň nášho zdravotníctva za najhoršiu v rámci krajín V4," uviedol riaditeľ prieskumnej agentúry Václav Hřích.
Prieskum tiež zisťoval, ako respondenti vnímajú Slovensko z pohľadu úmrtnosti na nádorové ochorenia. V tejto súvislosti takmer 53 percent ľudí predpokladá, že Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny v Európe.
„Existujú tu však výrazné rezervy v onkologickej prevencii občanov Slovenska - ako prioritu ju deklaruje 27 percent opýtaných, pričom v kategórii žien je to o niečo vyšší podiel, 33 percent," ozrejmil Hřích.
Duševné zdravie
Najmä v skupine mladých ľudí sa podľa prieskumu vo výraznej miere dostáva pri starostlivosti o zdravie do popredia téma duševného zdravia. V kategórii do 33 rokov ho uvádza ako svoju prioritu 51 percent Slovákov.
„V rámci celej vzorky opýtaných sa zamýšľa nad svojím duševným zdravím ako prioritou 36 percent respondentov, pričom aj v tejto kategórii existuje korelácia s úrovňou dosiahnutého vzdelania," doplnil riaditeľ agentúry.
Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že o tom, že zdravotníctvo je jednou z priorít vlády, svedčia aj kľúčové reformy, ktoré rezort pripravil a presadil. „Aktuálne sa nachádzame v období ich implementácie a ich pozitíva začnú pociťovať pacienti už v najbližšom období v podobe nových a zrekonštruovaných nemocníc, moderných prístrojov, nových ambulancií, v podobe moderného prístupu k chronicky chorým pacientom, v dostupnosti moderných a inovatívnych liekov," skonštatovali pre TASR z komunikačného odboru MZ SR.
Aj týmito krokmi sa podľa rezortu znižuje investičný, prístrojový a spoločenský dlh voči slovenskému zdravotníctvu, „ktorý vznikol za dve desaťročia nezáujmu."
Deň ženského zdravia
Aj v súvislosti s výsledkami prieskumu organizuje Asociácia na ochranu práv pacientov pilotný ročník verejného podujatia Deň ženského zdravia. Ten sa uskutoční 5. júna v bratislavskej Starej tržnici.
„Vytvárame priestor na spájanie síl a celospoločenskú diskusiu, ako spoločne zlepšiť situáciu v systéme zdravotníctva v našej krajine tak, aby boli dievčatá a ženy na Slovensku po všetkých stránkach zdravšie a vyrovnanejšie. Veríme, že postupným výsledkom tejto iniciatívy, ktorej tradíciu práve zakladáme a ktorú plánujeme do budúcnosti ďalej rozvíjať, budú konkrétne kroky v oblasti prevencie, vzdelávania, prístupu k moderným terapiám a manažmentu zdravotnej starostlivosti pre všetky ženy na Slovensku," uviedla prezidentka asociácie Mária Lévyová.