StoryEditor

Zdravotné poisťovne: Najviac na zdravotníctvo platia zamestnanci a firmy

10.05.2022, 16:00
Autor:
TASRTASR

Drvivú väčšinu zdravotnej starostlivosti spotrebovávajú ľudia v dôchodkovom veku, hovorí analytik INESS.

Najviac peňazí do zdravotníctva zaplatia podľa súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera zamestnanci a firmy.

Stotožňuje sa s tým aj súkromná Union zdravotná poisťovňa. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) prepočet odvodov nekomentuje.

Analytik INESS Martin Vlachynský upozornil, že vznikajúcu „finančnú dieru“ v zdravotníctve možno v súčasnosti zapchať len zvýšením odvodov pracujúcich alebo zvýšením platby za poistencov štátu.

Poistné

Dôvera poukázala na to, že z každých 100 eur z vyzbieraného zdravotného poistenia zaplatia pracujúci ľudia a firmy 76,11 eura.

„Z tejto sumy však späť dostávajú len zlomok, pretože až 51,94 eura z 'ich' poistného ide na zdravotnú starostlivosť o ľudí, ktorí nepracujú a poistné za nich platí štát.

Teda na deti, dôchodcov, nezamestnaných či ľudí na rodičovskej dovolenke. Štát totiž za nich platí z každej vyzbieranej stovky len necelých 24 eur, no na zdravotnú starostlivosť o nich ide až 76 percent z celého verejného zdravotného poistenia,“ doplnila Dôvera.

Aj prepočty odvodov v Union ZP ukázali, že z každých 100 eur z vyzbieraného zdravotného poistenia zaplatia pracujúci ľudia a firmy približne 72,97 eura.

„Keďže údaje, ktoré uvádza Dôvera, vychádzajú z výpočtov z ich poistného kmeňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa sa k týmto údajom nebude vyjadrovať,“ reagovala VšZP.

Dôvera priblížila, že zamestnanec a jeho zamestnávateľ v priemere mesačne do ZP odvedú 170 eur. „Teda až o 140 eur viac ako štát na jedného svojho poistenca,“ podotkla.

Priemerný odvod živnostníka je 70 eur. Union ZP vychádza prepočet odvodu zamestnávateľa za zamestnanca 155,5 eura, živnostník odvedie 59,82 eura a samoplatiteľ priemerne 50,16 eura.

„V roku 2021 eviduje VšZP priemerný preddavok poistného za zamestnanca vo výške 54 eur, za zamestnávateľa vo výške 136 eur a za SZČO vo výške 76 eur,“ priblížila VšZP.

Nesystémové kroky

Faktom podľa Vlachynského zostáva, že drvivú väčšinu zdravotnej starostlivosti spotrebovávajú ľudia v dôchodkovom veku.

„Pokiaľ nemáme sporivý zdravotný systém (v ktorom si mladí ľudia sporia na zdravotné výkony vo svojej starobe), ktorý je veľmi zriedkavý, ale priebežný systém (dnešní zdraví platia dnešným chorým), tak sa nevyhneme tomu, že väčšinu platieb poskytnú ekonomicky aktívni a väčšinu spotreby majú na svedomí ekonomicky neaktívni,“ spresnil.

Na Slovensku je podľa neho problém s nastavením a stabilitou platieb. Poukázal na to, že tak ako sú dnes platby za ekonomicky aktívnych dané mzdami, boli v minulosti aj platby za ekonomicky neaktívnych nastavené ako stabilná platba odvíjajúca sa z priemernej mzdy.

„Bohužiaľ, platba za poistencov štátu sa ukázala politicky príliš atraktívna, než aby bola ponechaná nedotknutá, a jednotlivé vlády ňou už 16 rokov manipulujú aj niekoľkokrát za rok podľa aktuálnej potreby. To vytvára v zdravotníctve finančnú nestabilitu a nepredvídateľnosť,“ skonštatoval Vlachynský.

To podľa neho štát následne „lepí“ nesystémovými krokmi.

Vznikajúcu „finančnú dieru“, ktorá sa podľa Vlachynského tvorí v zdravotníctve, je podľa jeho slov možné v súčasných podmienkach zapchať len zvýšením odvodov pracujúcich alebo zvýšením platby za poistencov štátu.

„V ideálnom prípade túto platbu zastabilizuje na základe viacročného rozpočtu alebo kompletne zmení systém a prejde na model nominálneho poistného s dotáciami zo štátneho rozpočtu,“ zhrnul.

 

menuLevel = 2, menuRoute = zdn/spravy, menuAlias = spravy, menuRouteLevel0 = zdn, homepage = false
09. august 2022 06:07