Nahlásený počet úmrtí na ochorenie COVID-19 v Spojených štátoch prekročí v priebehu jedného či dvoch dní počet obetí španielskej chrípky. V pondelok nadránom to napísala tlačová agentúra DPA.
Toto priame porovnanie údajov však ešte nie je celý príbeh, vravia odborníci na medicínu a štatistici. Poukazujú jednak na vyšší počet obyvateľov krajiny, no na druhej strane aj modernejšie nástroje boja proti takýmto chorobám.
Úmrtia súvisiace s covidom v USA dosiahli v nedeľu večer počet 673 763, uviedla Univerzita Johnsa Hopkinsa.
To je len približne o 1 200 menej, než úmrtí v roku 1918 na španielsku chrípku, ktorá si v USA vyžiadala podľa podľa odhadov 675 000 životov. Pred covidom bola pandémia chrípky najsmrtiacejšou pandémiou od vzniku USA.
Pri priemernom počte 1 800 úmrtí za deň môže počet ľudí, ktorí zomrú na covid, prekonať údaj o obetiach predchádzajúcej "metly ľudstva" už v pondelok.
Medzi oboma situáciami sú rozdiely. V roku 1918 mali USA niečo vyše 100 miliónov obyvateľov, kým dnes ich majú 330 miliónov, zdôrazňuje denník Washington Post. To znamená, že teraz pripadá jeden mŕtvy na 500 Američanov – oproti jedného mŕtvemu na 150 obyvateľov v roku 1918.
Celosvetovo je zatiaľ počet mŕtvych 4,7 milióna, čo je oveľa menej než celosvetovo 50 miliónov mŕtvych na španielsku chrípku v rokoch 1918 a 191, píše americký ekonomický časopis Fortune. Ale na rozdiel od dvojročného obdobia, počas ktorého kosila ľudstvo španielska chrípka, covid sa ku koncu ešte ani neblíži.
"Fakt, že úmrtia prudko pribúdali koncom roka 2020 – deväť mesiacov po príchode pandémie do Spojených štátov –, pričom najvyššie denné počty úmrtí boli začiatkom januára 2021, je snáď to najskľučujúcejšie porovnanie v zaznamenaných dejinách," povedal pre Washington Post historik Thomas Ewing z univerzity Virginia Tech.
"Ignorovali sme ponaučenia z roku 1918 a potom sme boli ľahostajní voči varovaniam oznámeným v prvých mesiacoch tejto pandémie. Nikdy sa už nedozvieme, koľko životov mohlo byť zachránených, keby sme túto hrozbu brali vážnejšie," dodal.