Videozáznamy vedcov z Yale a z Université de Montréal prvýkrát zachytávajú šírenie pandemického vírusu v organizmoch živých zvierat a sledujú infekciu, ako sa v priebehu šiestich dní presúvala z nosa myší do pľúc a iných orgánov.
Aj keď obrázky zaznamenávajú niekedy „smrteľný pochod“ SARS-CoV-2, taktiež ukazujú, ako dokážu liečiť protilátky od ľudí, ktorí sa z vírusu zotavili. Informovala o tom jedna z najrenomovanejších univerzít na svete Yale University v americkom štáte New Heaven. Na štúdiu publikovanú v časopise Immunity upozornila česká televízia ČT24 na svojej stránke.
Myši, ktorým sa vírus dostal do mozgu, zomreli
Podľa Yale News, výskum tiež odhalil, že protilátky, ktoré nemajú schopnosť „verbovať zabíjačské bunky“ imunitného systému, sú v boji proti infekcii menej účinné.
„Po prvýkrát sme boli schopní vizualizovať šírenie SARS-CoV-2 u živého zvieraťa v reálnom čase, a čo je dôležité i miesta, na ktoré musia protilátky pôsobiť, aby zastavili progresiu infekcie,“ povedala pre Yale News Priti Kumar, docentka infekčných chorôb na Yale School of Medicine a spoluautorka štúdie.
V tejto štúdii spoluautori Irfan Ullah, postdoktorandský spolupracovník Yale, a Jérémie Prévost z Montrealu použili bioluminiscenčné značenie a pokročilú mikroskopiu na sledovanie šírenia vírusu až na úroveň jednotlivých buniek.
V prípade myší sa vírus šíril cestou, známou aj lekárom, ktorí liečia ľudských pacientov, pričom vysoké vírusové záťaže sa najskôr objavili v nose, a potom rýchlo cestovali do pľúc či ďalších orgánov. Myši, ktorým sa vírus dostal do mozgu, zomreli.
Vedci nakoniec použili plazmu od ľudí, ktorí sa z Covid-19 zotavili na liečbu niektorých infikovaných myší. Plazma dokázala zastaviť šírenie vírusu, aj keď ju dostali až tri dni po infekcii. Ako uviedla Yale University na svojom webe, keď boli tieto protilátky myšiam podané pred infekciou vírusom, infekcii úplne zabránili.
Dve hlavné úlohy protilátok
„Vďaka zobrazovacím technikám máme akoby živé hlásenie šírenia vírusu. Takto vieme rýchlo zistiť, či liečba bude fungovať alebo nie, už za tri až päť dní. Pre nás ide o kľúčovú funkciu, ktorá šetrí čas pri vývoji protiopatrení pre súčasné a budúce pandémie,“ spresnil pre Yale News Pradeep Uchil, vedec v Mothesovom laboratóriu na oddelení mikrobiálnej patogenézy na Yale.
Vedci tiež zistili, že nie všetky protilátky fungujú rovnako dobre. Protilátky majú dve hlavné úlohy. Neutralizačné protilátky sa viažu na vírusy a zabraňujú im vstúpiť do buniek. Druhá časť protilátok vykazuje takzvané „efektorové“ funkcie, ktoré sú potrebné na signalizáciu imunitného systému, aby zabil infikované bunky.
„Protilátky sú polyfunkčné molekuly s niekoľkými vlastnosťami. V tejto štúdii ukazujeme, že na zaistenie optimálnej ochrany je potrebná ich schopnosť zavolať si na pomoc aj iné bunky imunitného systému a eliminovať infikované bunky,“ zhrnul spoluautor štúdie Andrés Finzi.