Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice vyčlenila v rámci I. psychiatrickej kliniky na Tr. SNP 20 percent svojich kapacít pre psychiatrických pacientov vo veku od 16 do 18 rokov.
„Celkovo sme pre tínedžerov vyčlenili 14 lôžok na našej klinike. Doteraz v druhom najväčšom meste na Slovensku nebola pre mladých špecificky vyčlenená žiadna lôžková kapacita.
Menšími stavebnými a prevádzkovými úpravami na klinike vieme zabezpečiť, aby bolo možné obmedziť kontakt detských pacientov s dospelými hospitalizovanými pacientmi,“ vysvetlil MUDr. Jozef Dragašek, PhD., MHA, prednosta I. psychiatrickej kliniky univerzitnej nemocnice.
Počty pacientov rastú
Mladého pacienta, ktorý bude musieť byť hospitalizovaný na reprofilizovanom lôžku, vyšetrí detský psychiater, stanoví diagnózu a vypracuje preňho individuálny liečebný plán.
„Následne mu na klinike poskytne zdravotnú starostlivosť v súlade so štandardnými postupmi pre danú vekovú kategóriu,“ dodal MUDr. Dragašek.
Ako spresnil, vyčleniť lôžka nebolo jednoduché, pretože kapacity kliniky sú naplno vyťažené dospelými pacientami.
„Situácia sa za uplynulé dva roky vplyvom pandémie, izolácie a teraz aj novými okolnosťami na Ukrajine natoľko zhoršila, že počty psychiatrických pacientov vyžadujúcich starostlivosť nášho odboru neustále rastú,“ upozornil.
Podľa MUDr. Terézie Rosenbergerovej, detskej psychiatričky košickej univerzitnej nemocnice a hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pred pandémiou denne prijali na detskej psychiatrickej ambulancii 30 až 35 pacientov, vlani však stúpol tento počet na 50 denne.
Samovražedné sklony u detí
Odborníci upozorňujú aj na zvyšujúci sa počet suicidálnych sklonov u detí, či dokonca dokonaných samovrážd u mladistvých.
„Je to obrovská tragédia, keď zomrie dieťa, preto je veľmi dôležité, aby sme prípadné problémy detí a mladistvých nepodceňovali a riešili ich,“ priblížila Terézia Rosenbergerová. S pokusmi o samovraždu sa, žiaľ, stretáva takmer denne.
„Častejšie ide „iba“ o pokusy, ale aj tie majú veľkú výpovednú hodnotu. Zarážajúce je nielen to, že deti nechcú žiť, ale aj to, že veková kategória je čoraz nižšia, často majú 11 až 12 rokov, čiže ešte nemajú povedomie o nezvratnosti smrti. Žiaľ, stretávame sa častejšie než pred tým, aj so zlým koncom,“ varovala Terézia Rosenbergerová.
Spresnila, kedy treba zvýšiť pozornosť, a to v prípade, keď dieťa odmieta ísť von, komunikovať s rodičom, stretávať sa s rovesníkmi, prestáva jesť a začína priveľa času tráviť s mobilom v ruke.
„Taktiež ak má poruchy spánku, časté zmeny nálady. U každého dieťaťa to môže byť iné, rozdielne sú aj podmienky a situácia v rodine. Každá zmena správania sa dieťaťa by mala rodiča priviesť k tomu, aby začal premýšľať, čo sa stalo, čo je potrebné zmeniť a nebáť sa vyhľadať aj odbornú pomoc psychológov, či psychiatrov,“ doplnila.
Čo najskôr do normálu
Odborníci oceňujú, že sa o duševnom zdraví hovorí oveľa viac než v minulosti. Podľa detskej psychiatričky by sme sa čím skôr mali vrátiť k normálnemu životu, v rodinách, v škole, v práci.
„Deti by sa mali vrátiť k záľubám, ku krúžkom, k športu, priateľom. Pred rokom vznikol akýsi hurá systém, všetci sa na školu tešili, chceli robiť odrazu všetko. Po dvoch rokoch pandémie je čoraz viac tých, ktorým sa do ničoho nechce.
Deti majú sociálne fóbie, úzkostné stavy, zvykli si učiť sa v pohodlí domova, s minimálnou záťažou. Oodmietajú školu, chodia so žiadosťami o dištančné vzdelávanie. Veľa malých i mladých nemá nijaké záľuby, ani ich mať nechce, nič ich nebaví. Vystačia si s mobilom, počítačom,“ objasnila Terézia Rosenbergerová.
To je podľa odborníčky začiatok konca. Podľa nej prešla dlhá doba, čo sme nežili štandardne, bude trvať veľmi dlho, kým sa zase naučíme žiť. Potrebujeme znovu denne chodiť do školy, mať možnosť navštevovať krúžky, mať záľuby, rodičia by mali mať prácu, sociálna situácia rodín by sa mala zlepšiť.
„Stabilizácia rodiny ako základnej jednotky, ktorá dieťaťu poskytuje pomoc, podporu a pevný bod, je nevyhnutná. A potom musí nastúpiť vzdelávanie, pestovanie záľub, možnosť viesť plnohodnotný život. Je nevyhnutné znížiť mieru strachu a dezinformácií, stresu, ale i agresivity, ktorá teraz prekračuje hranicu únosnosti,“ uzavrela.