Epilepsiou trpí na Slovensku približne jedno percento populácie. Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií ambulancie v roku 2020 sledovali viac ako 68-tisíc pacientov s týmto ochorením.
V roku 2020 podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií pribudlo na Slovensku viac ako 11-tisíc novodiagnostikovaných pacientov s epilepsiou. Z nich bolo 6 162 mužov a 4 853 žien.
Epilepsia najčastejšie postihuje deti a seniorov, pričom príčiny ochorenia sú rôznorodé. Riziko výskytu epileptického záchvatu zvyšuje napríklad blikavé svetlo či nedostatok spánku. Ak je epilepsia diagnostikovaná, je dôležité začať s liečbou čo najskôr. Pripomína to aj Svetový deň epilepsie, ktorý pripadá na sobotu 26. marca.
„Epilepsia je relatívne časté ochorenie prejavujúce sa opakovanými epileptickými záchvatmi v dôsledku abnormálnej elektrickej aktivity mozgu,“ približuje MUDr. Katarína Klobučníková, PhD. z Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Príčiny ochorenia
Najvyšší výskyt ochorenia je v detskom a vo vyššom veku. Príčin môže byť podľa lekárky viacero. „V detstve prevládajú vrodené vývojové alebo genetické poruchy mozgu, pozápalové zmeny alebo nádorové ochorenia mozgu. Vo vyššom veku bývajú príčinou epilepsie cievne mozgové príhody, úrazy mozgu, ale aj konzumácia alkoholu a iných toxických látok. Často sa však príčina epilepsie nezistí,“ vysvetľuje odborníčka.
Spúšťačom epileptického záchvatu môže byť blikavé svetlo televízie, mobilu či tabletu. Pacientom s epilepsiou sa preto neodporúča sledovať obrazovku. Takisto nedostatok spánku, tzv. spánková deprivácia zvyšuje riziko výskytu epileptického záchvatu. Príznaky epileptického záchvatu sú rôznorodé – od minimálnych prejavov ako chvíľkové zahľadenie sa, záraz v reči, či myknutie končatinami až po záchvaty s kŕčmi celého tela a bezvedomím.
„Ak si rodičia všimnú na správaní dieťaťa akékoľvek opakované prechodné zmeny, ktoré predtým nepozorovali, mali by navštíviť pediatra,“ upozorňuje K. Klobučníková.
Liečba
Liečba epilepsie závisí od jej príčiny. Základom liečby je spolupráca s pacientom, ktorý musí dodržiavať pravidelný spánkový režim, zákaz alkoholu a predpísanú medikáciu, ktorá býva dlhodobá. V súčasnosti sú k dispozícii moderné antiepileptiká, ktoré vo väčšine prípadov dokážu stabilizovať záchvaty. Asi v štvrtine prípadov lieky u pacientov nezaberajú, vtedy nastupuje na rad epileptochirurgická liečba.
Spomedzi 68-tisíc pacientov s epilepsiou na Slovensku je 46 572 v starostlivosti VšZP. Je medzi nimi 4 959 detí a 42 243 dospelých. Najmladší poistenec liečený na epilepsiu v roku 2021 mal jeden rok.
Liečba epilepsie je finančne náročná. Minulý rok vynaložila najväčšia zdravotná poisťovňa na Slovensku na liečbu epilepsie u detí viac ako 493-tisíc eur, u dospelých náklady v roku 2021 presiahli sumu 4,4 milióna eur. Najvyššie náklady vynaložila poisťovňa minulý rok v skupine detí a mládeže na 14-ročného pacienta, a to 8 550 eur.
Epilepsiu môžu pomôcť odhaliť aj preventívne prehliadky. Ak má pacient len tzv. malé, alebo prípadne nočné záchvaty, odporúča sa, aby tento problém prebral s praktickým lekárom. Včasné a správne nasadenie liečby zvyšuje šancu, že liečba bude účinná.
„Pri neliečených a opakovaných epileptických záchvatoch hrozí jednak riziko úrazu, ale môže viesť aj k problémom s nastavovaním liečby,“ dodala K. Klobučníková.
Prvá pomoc
V globálnom meradle sa ochorenie týka asi 60 miliónov ľudí. Odhaduje sa, že prinajmenšom jeden epileptický záchvat prekoná počas života každý dvadsiaty človek. Vedieť poskytnúť prvú pomoc je preto nevyhnutné.
Epileptický záchvat vyzerá na prvý pohľad veľmi hrozivo, nejde však o život ohrozujúci stav. „Postihnutým zmietajú kŕče celého tela a chrčivo dýcha. Ďalším typickým príznakom je pena okolo úst, často aj krvavá a pomočenie sa,“ opísala hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Alena Krčová.
Cieľom prvej pomoci je, aby sa človek počas epileptického záchvatu a kŕčov nezranil. Pod hlavu pacienta je potrebné položiť niečo mäkké, napríklad zloženú mikinu. Nevyhnutné je tiež snažiť sa, aby v dosahu pacienta neboli tvrdé predmety, o ktoré sa môže udrieť ako je radiátor alebo nábytok.
„Okamžite voláme na tiesňovú linku 155. V žiadnom prípade mu nedávame do úst žiadne predmety ani prsty, riskujeme vlastné vážne zranenie. Rovnako sa ho nesnažíme počas záchvatu preberať,“ upozornila A. Krčová.
Záchvat spravidla odznieva po niekoľkých minútach. Pri preberaní sa z hlbokého bezvedomia hrozí upchatie dýchacích ciest jazykom a zadusenie.
„Preto je potrebné postihnutého otočiť do bočnej stabilizovanej polohy. Postihnutý je dezorientovaný a na záchvat si nepamätá. Zostaneme pri ňom až do príchodu záchranárov,“ dodáva A. Krčová.