Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) začiatkom júna rozhodne o schválení experimentálneho lieku, ktorý podľa výrobcu spomaľuje priebeh Alzheimerovej choroby. Informoval o tom britský denník The Independent.
Americká biotechnologická spoločnosť Biogen tvrdí, že jej monoklonálna protilátka s názvom aducanumab by sa v prípade jej schválenia stala prvým liečivom, ktoré "spomaľuje zhoršenie klinického stavu" pacientov v ranom štádiu tejto neurodegeneratívnej poruchy.
Ako však pripomína agentúra AP, výbor externých odborníkov FDA sa vlani v novembri vyslovil proti schváleniu látky aducanumab. Klinické štúdie podľa výboru totiž nepreukázali "presvedčivé dôkazy" o účinnosti tejto látky pri spomaľovaní priebehu Alzheimerovej choroby.
Spoločnosť Biogen však následne uviedla, že prvotná analýza údajov bola "nesprávna", pričom ďalšie údaje naznačili, že látka je efektívna pri vysokých dávkach. FDA svoj konečný verdikt zverejní 7. júna.
Riaditeľka britskej charitatívnej organizácie pre výskum Alzheimerovej choroby (Alzheimer’s Research UK) a lekárka Susan Kohlaasová vyjadrila nádej, že toto potenciálne liečivo môže byť "dôležitý prvý krok".
"Je naozaj dôležité vyvinúť prvé terapie, ktoré zmenia priebeh (rôznych foriem) demencie," dodala Kohlaasová.
V prípade schválenia bude aducanumab prvou novou terapiou proti tejto najbežnejšej forme demencie od roku 2003. Ako však zdôrazňuje The Independent, látka Alzheimerovu chorobu nelieči, ale iba spomaľuje jej priebeh. V súčasnosti dostupné lieky však len dočasne zmierňujú príznaky, píše AP.
Neurodegeneratívna choroba nesie meno podľa nemeckého psychiatra a neuropatológa Aloisa Alzheimera (1864-1915). Na začiatku 20. storočia skúmal mozog starších ľudí s demenciou. V roku 1906 popísal prvýkrát anatomické poruchy, ktoré pozoroval na mozgu 51-ročnej pacientky. Bola postihnutá nielen demenciou, ale trpela aj halucináciami a poruchami orientácie. V roku 1911 Alzheimer konštatoval rovnaké príznaky aj na ďalšej pacientke.
Medzi prejavy Alzheimerovej choroby patria poruchy pamäti a jazykových a rečových schopností, narušenie zrakovej i priestorovej orientácie, poruchy intelektuálnych funkcií, zmeny osobnosti a poruchy spánku či depresívne až úzkostné nálady. Vedci sa stále snažia pochopiť genetické a environmentálne príčiny tejto choroby.