O koncepte prahovej hodnoty, o QALY, o tom, prečo máme prahovú hodnotu na Slovensku, ako sa vyvíjala v čase, ako je to na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami? Odborníci na Okrúhlom stole Zdravotníckych novín diskutovali o tom, kde má miesto prahová hodnota v slovenskej liekovej politike.
Ako na úvod povedal profesor Róbert Babeľa, „QALY je hodnota, ktorá reflektuje kvalitu života, a zákon 363/2011 hovorí, že QALY je získaný rok života štandardizovanej kvality“. Zdôraznil, že aj malé rozhodnutie v oblasti QALY môže mať dlhodobé, či už pozitívne alebo negatívne, dosahy na liekovú politiku, ale aj na celé zdravotníctvo.
Zákon hovorí, že „dodatočné náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku nepresiahnu prahovú hodnotu posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality“, čo predstavuje prahovú hodnotu za QALY. Podľa Babeľu je QALY zatiaľ asi jediný nástroj na to, aby sme mohli relatívne kvalitne vyhodnocovať technológie, ktoré idú do zdravotného systému.
„QALY je v angličtine quality-adjusted life-year, skrýva v sebe dĺžku života (quantity of life) a kvalitu života (quality of life impacts). Meria to, ako sa cítime za daných podmienok pri danej chorobe,“ vysvetlil profesor. Tento nástroj sa postupne vyvíjal, a to hlavne v období, keď prudko narastali náklady na zdravotnú starostlivosť.
Legislatíva
Na Slovensku sme zásadnú zmenu mali v roku 2011. „Z QALY sme urobili svätý grál a zafixovali ho v zákone. Zafixovali sme si tak akúkoľvek flexibilitu prístupu k inováciám,“ uviedol profesor Babeľa. To podľa neho nepredpokladali ani tvorcovia daného zákona. „Príchod technológií do akejkoľvek krajiny potrebuje flexibilitu. Len čo máme základný parameter zafixovaný v zákone, tá flexibilita je výrazným spôsobom obmedzená,“ skonštatoval R. Babeľa a pripomenul, že „v roku 2018 sa inovoval zákon, báza prahovej hodnoty sa na základe priemernej mesačnej mzdy pred dvoma rokmi postupne dvíhala až na úroveň 35-tisíc eur v minulom roku“.
Krajiny Európy pristupujú k nastaveniu prahovej hodnoty na QALY rôzne. Viaceré využívajú úroveň násobkov HDP na jednu osobu na nastavenie hraníc na jedno QALY. A sú krajiny, ktoré majú fixnú hodnotu. Hodnota koeficientu prahovej hodnoty je vo väčšine krajín vyššia, ako je hodnota prahovej hodnoty na Slovensku.
„Slovensko má prísne stanovenú prahovú hodnotu. Iba 4 krajiny Európy majú momentálne striktne stanovenú prahovú hodnotu ako rozhodujúce kritérium pre vstup nového lieku na trh. A Slovensko je medzi nimi vrátane Litvy, Lotyšska a UK,“ povedal prof. Babeľa. Ako ďalej uviedol, v rámci EÚ „24 krajín prihliada na dosahy novo vstupujúcich liekov na rozpočet a len štyri krajiny na tento aspekt hodnotenia priamo neprihliadajú a má len doplnkový, nie rozhodujúci charakter. Ide však výhradne o ekonomických lídrov Európy – Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Švédsko.“
Tiež spomenul, že niektoré krajiny skúmajú aj to, či sa investícia do lieku oplatí. „Robia analýzu nákladovej efektívnosti, skúmajú, či sa danú inováciu oplatí zaradiť do úhradového systému,“ vysvetlil. Nákladovú efektívnosť posudzuje celkovo 22 z 28 krajín EÚ.
„V rámci Európy sa môžeme stretnúť s tým, že sa hodnotí to, či je dostupný liek na dané ochorenie. Vo väčšine krajín EÚ sa preto prihliada pri hodnotení liekov aj na to, či nový liek odpovedá na tzv. nenaplnenú medicínsku potrebu v spoločnosti,“ doplnil a zdôraznil, že náš systém posudzovania nových liekov tento faktor neberie do úvahy. Podobne je to už len v Česku a v Estónsku.
Profesor upozornil, že spôsob, akým momentálne...
Zostáva vám 85% na dočítanie.