Tretina oslovených zdravotníkov nemá k vakcínam proti COVID-19 výhrady a sú motivovaní dať sa zaočkovať. Ochota očkovať sa stúpa s informovanosťou o vakcíne.
Vyplýva to z výskumu, ktorého autormi sú členovia Konzília odborníkov, Úrad verejného zdravotníctva SR a akademickí pracovníci Národného projektu štandardných preventívnych a klinických postupov. Výskum sa uskutočnil v druhej polovici januára na vzorke viac než 1600 zdravotníckych pracovníkov. Informovala o tom Zuzana Matkovská z odboru komunikácie Úradu verejného zdravotníctva SR.
Ako dodala, ochota nechať sa zaočkovať pritom stúpa s vekom a dĺžkou zdravotníckej praxe. Záujem o očkovanie je tiež vyšší u tých, ktorí pri výkone práce priamo prichádzajú do kontaktu s pozitívnymi alebo pacientmi s podozrením na COVID-19.
Významná väčšina zdravotníkov považuje očkovanie proti COVID-19 za dôležité nielen pre ochranu vlastného zdravia, ale aj pre zdravie ľudí vo svojom okolí. Väčšina zdravotníkov sa viac než o seba obáva o zdravie svojej rodiny.
Zhruba 95 percent všetkých opýtaných zdravotníkov by sa dalo zaočkovať proti COVID-19. Až 92 percent by zároveň bolo ochotných podstúpiť očkovanie už v blízkej budúcnosti.
O niečo nižšia je ochota zdravotníkov nechať zaočkovať (či motivovať k očkovaniu) svoje deti. Spomedzi opýtaných je očkovaniu vlastných detí naklonených necelých 86 percent zdravotníkov.
Postoj k včasnému očkovaniu alebo zaočkovaniu vlastných detí nesúvisela s pohlavím zdravotníkov. Z prieskumu však vyplynulo, že čím vyšší bol vek respondenta, tým vyššia bola aj ochota nechať zaočkovať seba alebo svoje deti. Rozhodovanie zdravotníkov rovnako ovplyvňovala aj dĺžka ich praxe, tí s dlhšou praxou bývali ochotnejší.
Vyššiu mieru ochoty dať sa zaočkovať vidieť aj v prípade zdravotníkov, ktorí prichádzajú priamo do kontaktu s pacientmi podozrivými alebo pozitívnymi na COVID-19. V prípade očkovania ich detí je však táto ochota nižšia ako ochota zaočkovať samého seba.
Čo motivuje zdravotníkov k očkovaniu?
Kľúčovými faktormi, ktoré zvyšujú ochotu zdravotníkov nechať sa zaočkovať, sú okrem podpory myšlienky vakcinácie hlavne obavy o vlastné zdravie a zdravie ľudí naokolo.
Spomedzi opýtaných sa 81 percent obáva, že by ochoreli na COVID-19. Ešte vyšší podiel zdravotníkov - viac než 91 percent - sa obáva o členov rodiny. Riziko nákazy iných ľudí vzbudzuje obavy u necelých 88 zdravotníkov. V prípade personálu v priamom kontakte s pacientmi pozitívnymi alebo s podozrením na COVID-19 boli tieto obavy ešte častejšie.
Obavy z vlastnej nákazy či ochorenia v rodine mali zdravotníci bez ohľadu na ich pohlavie. Platí však, že o vlastné zdravie sa obávajú viac respondenti vo vyššom veku a s dlhšou zdravotníckou praxou.
Pokiaľ ide o zdravie členov rodiny či iných ľudí, zdravotníci v kontakte s COVID pacientmi sa o ostatných obávajú viac než o vlastné zdravie. Pracovníci, ktorí neprichádzajú do kontaktu s takýmito pacientmi, sa obávajú o ochorenie seba, členov rodiny, či infikovanie iných minimálne o 10 percent menej.
Bariéry pri rozhodovaní
Prieskum poukázal aj faktory, ktoré zdravotníci označovali ako najväčšie bariéry v ich vzťahu k očkovaniu proti COVID-19. Zdravotníci sa najčastejšie obávali toho, že vakcína nebola dostatočne klinicky skúšaná alebo že bol vývoj vakcíny prirýchly. Niektorí sa tiež obávajú, že o vakcíne nemajú dostatok informácií.
Bariéry vnímali v prieskume citlivejšie ženy-zdravotníčky než ich mužskí kolegovia. Obe pohlavia pristupovali zhodne iba k jednému faktoru, a tým je presvedčenie, že v budúcnosti budú okrem vakcín existovať aj iné efektívne spôsoby prevencie COVID-19.
Vek zdravotníkov a dĺžka ich praxe súviseli iba s niektorými bariérami v očkovaní, aj to iba v nízkej miere. Dáta v tejto oblasti naznačujú, že čím mladší boli oslovení zdravotníci, tým vyššie obavy mali z dlhodobého poškodenia zdravia v dôsledku očkovania. Častejšie sa objavovala aj myšlienka počkať s vlastným očkovaním, kým by uvideli, ako prebehlo u iných.
Bariéry v očkovaní sa v menšej miere objavovali aj u zdravotníkov v priamom kontakte s pacientmi pozitívnymi alebo s podozrením na COVID-19. Aj títo sa obávajú krátkodobých vedľajších účinkov, neúčinnosti vakcíny či skráteného vývoja vakcín. Zdravotníci v kontakte s COVID pacientmi však vo všeobecnosti mali k očkovaniu pozitívnejší postoj, vlastné očkovanie by odkladali v menšej miere a o vakcínach mávajú viac informácií.