V závere minulého roka rozdalo ministerstvo školstva viac ako 33 miliónov eur na výskum a vývoj. Stimuly zo štátneho rozpočtu získalo 30 žiadateľov, medzi nimi tiež desať firiem na výskum v oblasti medicíny a farmácie. Prideľovanie stimulov sprevádza kritika politikov aj aktivistov proti korupcii. Podľa nich boli milióny eur rozdelené i medzi firmy, ktoré nevyvíjajú žiadnu činnosť, majú nulové tržby alebo sa výskumu a vývojuvôbec nevenujú.
Štátnu podporu na medicínsky či farmaceutický výskum získali firmy, ktoré uvádzajú ako spoluriešiteľov projektov uznávané výskumné pracoviská. No aj tu vzniklo veľa otáznikov.
HPV
Napríklad stimul na analýzu kmeňov ľudského papilomavírusu (HPV), indikujúcich napríklad karcinóm krčka maternice, získala firma Futúrum, spoločnosť s ručením obmedzeným, Michalovce. Je mediálne známa vďaka nenávratnému finančnému príspevku z eurofondov vo výške 799-tisíc eur, ktoré jej v roku 2012 ministerstvo hospodárstva priznalo na rekonštrukciu hotela Jalta Michalovce a výstavbu biznis i wellness centra. Hotel je na rovnakej adrese ako firma Futúrum, v súčasnosti je zatvorený. V októbri 2018, teda mesiac pred posudzovaním žiadostí o štátnu podporu, si táto michalovská firma rozšírila predmet svojej činnosti o výskum a vývoj a požiadala o stimul na analýzu kmeňov HPV s odôvodnením, že „poznatky v danej oblasti sú nedostačujúce“. Ministerstvo jej pridelilo viac ako 1,3 milióna eur.
Podľa WHO je možné rakovinu krčka maternice spôsobenú HPV úplne eliminovať vakcináciou. Proti HPV už desať rokov existuje účinná vakcína, od začiatku tohto roka je základná dvojvalentná vakcína v SR plne hradená z verejného zdravotného poistenia. K dispozícii je aj štvorvalentá a tiež deväťvalentná vakcína chrániaca pred najširším spektrom vírusov. Od februára by mala byť kategorizovaná aj na Slovensku. Napríklad v Austrálii, kde sa vakcína proti HPV používa od roku 2007, sa o desať rokov očakáva úplná eliminácia ochorenia na rakovinu krčka maternice.
Oslovení lekári z oblasti imunológie a onkogynekológie sa k prínosu tohto výskumu odmietli vyjadriť s odôvodnením, že tento projekt nepoznajú.
Prepojenia
Spoluriešiteľskou organizáciou pri tomto projekte je DB Biotech, a. s., Košice, ktorá uspela so samostatným projektom na výskum sklerózy multiplex. DB Biotech je výrobcom králičích klonálnych protilátok, v dozornej rade tejto spoločnosti bol až do 7. 1. 2019 konateľ firmy Futúrum Ing. Martin Babiar. Médiá ho spájajú s menom predsedu parlamentu Andrejom Dankom a spoločným členstvom v dozornej rade súkromnej bezpečnostnej služby v minulosti. „Odmietame spájanie mien akýchkoľvek fyzických osôb s našou spoločnosťou, keďže prijímateľom stimulov pre výskum a vývoj je výlučne naša spoločnosť ako samostatná právnická osoba,“ reagovala spoločnosť DB Biotech na medializované podozrenia a odmietla nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce tvrdenia a informácie, ktoré poškodzujú dobrú povesť a dobré meno spoločnosti.
DB Biotech sa vyjadrila k projektu v mene michalovskej firmy. Tvrdí, že spoločnosť Futúrum, spoločnosť s ručením obmedzeným, Michalovce vytvára nové pracovisko výskumu a vývoja. Analýza kmeňov ľudského papilomavírusu má byť jeho prvým projektom. „Uvedená spoločnosť sa bude zameriavať výhradne na vývoj a produkciu rýchlej a presnej diagnostiky vírusových ochorení, a to či už v spojitosti s indukciou malígnych procesov, chronických zápalových ochorení, ako aj akútnych spoločensky nebezpečných ochorení indukovaných vírusmi – napríklad vírus západného Nílu, ZIKA, besnota, kliešťová encefalitída a ďalšie,“ uvádza sa v stanovisku firmy DB Biotech.
Obe spriaznené firmy získali pri prideľovaní stimulov v závere minulého roka spolu viac ako 2,6 milióna. DB Biotech dostala stimuly na vedu a výskum aj v rokoch 2010 – 2013, išlo spolu o 2 milióny eur. Sumy sa následnými dodatkami k zmluvám zvyšovali, takže konečná štátna podpora pre túto spoločnosť je oveľa vyššia. Podľa analýzy Trendu je DB Biotech s 5 miliónmi zo štátneho rozpočtu tretím najúspešnejším žiadateľom spomedzi všetkých záujemcov počas 11-ročného prideľovania stimulov na vedu a výskum.
Nepotvrdené referencie
Pozornosť vzbudil polmiliónový stimul pre zbrojársku firmu Konštrukta Defense na hľadanie nových metód na zlepšenie diagnostiky, prevencie a liečby kardiovaskulárnych ochorení. Kritiku, že zbrojárska firma nie je aktívna vo výskume v tejto oblasti, vyvracia jej technický riaditeľ Ing. Miroslav Turoň odôvodnením, že na projekte spolupracujú s Centrom experimentálnej medicíny SAV. „Ide o základný výskum, kde pôjde o využitie unikátnych vlastnosti molekulárneho vodíka ako ,scavengera‘ hydroxylových radikálov a signalizačnej molekuly na tvorbu antioxidačných enzýmov pri ischemicko-reperfúznom poškodení. Stratégie, ktoré môžu zlepšiť prognózu pacientov po infarkte alebo kardiochirurgických intervenciách, resp. ktoré vyžadujú kardioplégiu (bypass a transplantácia srdca), sa stále intenzívne študujú,“ uviedol M. Turoň s tým, že firma bude vyrábať prístroj na použitie inhalačnej terapie vodíkom, pričom s potrebnou technológiou majú bohaté skúsenosti. Projekt, do ktorého nemusí firma vložiť žiadne vlastné financie, bol vypísaný na roky 2018 a 2019. „V prípade očakávaných pozitívnych výsledkov by mali byť poznatky využité i v humánnej medicíne,“ avizuje M. Turoň.
Spoluriešiteľom pri tomto výskume je prof. MUDr. Ján Slezák, DrSc., FIACS, z Centra experimentálnej medicíny SAV. Ten však na tlačovej konferencii nehovoril o základnom, ale o priemyselnom (aplikovanom) výskume. „Cieľom priemyselného (aplikovaného) výskumu a experimentálneho vývoja majú byť medicínske prístupy, ktoré môžu zlepšiť prognózu pacientov po infarkte mozgu a srdca alebo po kardiochirurgických intervenciách, ktoré vyžadujú kardioplégiu,“ cituje ho TASR. Podľa neho Konštrukta Defense dlhodobo udržiava úzke vzťahy s ústavmi SAV i so slovenskými univerzitami, s ktorými má podpísané dohody, a má dobré skúsenosti s riešením pretlakových komôr a priestorov využívaných pri zbraňových systémoch. „Najmä túto odbornosť využijeme na prípravu hyperbarickej komory na inhalačnú terapiu molekulárnym vodíkom pri ischemických poruchách mozgu a srdca,“ dodal prof. Slezák.
M. Turoň hovorí, že spolupráca firmy „prebieha prevažne s NÚSCH a IKEM v Prahe“. Overovali sme, v akej oblasti spomínané špičkové pracoviská spolupracujú so zbrojárskou firmou. Kardiocentrum v Bratislave spoluprácu nepotvrdilo. „Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., nespolupracuje s firmou Konštrukta Defence, a.s., Dubnica nad Váhom,“ informovala hovorkyňa NÚSCH Soňa Valášiková. Rovnaké stanovisko poskytol aj pražský Inštitút klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM), na spoluprácu s ktorým sa odvoláva dubnická zbrojárska firma. „IKEM so slovenskou firmou Konštrukcia Defense na výskumných projektoch nespolupracuje a nemá s ňou uzatvorený zmluvný vztah,“ potvrdila hovorkyňa prestížneho inštitútu Šárka Nevoralová.
Nulové tržby
Medializovaný bol tiež projekt firmy BrainTest, ktorá vznikla v lete 2017 a podľa verejne dostupných databáz nevykazuje žiadnu činnosť a nemá žiadne tržby. Uspela s projektom na vytvorenie nového pracoviska pre vývoj metódy na stratifikáciu pacientov po traumatickom poškodení mozgu. „BrainTest sa opiera o vyše 20 rokov trvajúci výskum mozgu, ktorý prebieha na pôde Neuroimunologického ústavu SAV, svoje korene má v prestížnych laboratóriách Medical Research Council v anglickom Cambridgei,“ povedal na tlačovej konferencii prof. Michal Novák, MDV, PhD, DSc, Dr.h.c., riaditeľ Neuroimunologického ústavu (NIÚ) SAV, ktorý je spoluriešiteľom projektu. Zdôraznil, že samotný ústav nemohol byť žiadateľom o financie v tejto výzve, lebo bola určená len pre súkromný sektor. „NIÚ SAV mohol v danom projekte participovať len ako partner. Spojením s firmou BrainTest získava NIÚ SAV možnosť vytvoriť spoločné bioinformatické laboratórium na spracovanie a analýzu veľkého objemu dát (tzv. big data), čo umožní zrýchliť output výsledkov pri štúdiu neurodegeneračných ochorení,“ dodal M. Novák.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu udelenie stimulov na výskum a vývoj obhajuje s tým, že ide o nástroj slúžiaci na podporu vytvorenia budúcich pracovných miest, nemusí teda ísť o firmy realizujúce výskumné projekty. „Požiadavka na predošlé skúsenosti vo výskume by bola proti zmyslu zákona, ktorý dáva možnosť podpory aj vznikajúcim firmám, alebo prechodu firiem z čisto výrobnej činnosti na aktivity s podporou vlastného výskumu a vývoja. Firmy zapisujú výskum a vývoj do obchodného registra až následne, na základe vydaného rozhodnutia o poskytnutí stimulov,“ informuje rezort školstva s tým, že informácie o firmách overoval cez Obchodný register.
Politický boj a pnutie v spoločnosti nesmie ísť na úkor kvalitného výskumu
Podľa R. Hudáka by pomohla obhajoba projektov pred schválením žiadostí aj hodnotenie európskymi odborníkmi
Priekopník 3D tlače na Slovensku doc. Ing. Radovan Hudák z Katedry biomedicínskeho inžinierstva a merania na Strojníckej fakulte TU v Košiciach je medzi našimi lekármi dobre známy. Za výrobu viacerých unikátnych 3D titánových náhrad na mieru, ktoré boli použité pri mnohých operáciách v slovenských nemocniciach, získal cenu Top inovácia v zdravotníctve za rok 2017.
Pri tohtoročnom prideľovaní stimulov ste uspeli s projektom vývoja a testovania kompozitných a biodegradovateľných materiálov. Kam sa chcete posunúť pri ich použití v personalizovanej medicíne a tkanivovom inžinierstve?
Projekt je vyústením našich dlhoročných skúsenosti s návrhom, výrobou a aplikovaním takmer stovky titánových implantátov na mieru. Tieto implantáty majú svoje výhody, ale aj nevýhody, a práve na nevýhody reagujeme predloženým projektom. Chceme ponúknuť chirurgom a zároveň pacientom alternatívne materiály, a kompozity sa javia ako optimálne riešenie. Projektom priemyselného výskumu chceme navrhnúť a preskúmať viaceré kompozitné materiály a vyvinúť, resp. testovať vhodnú technológiu 3D tlače pre ich spracovanie. Na tento účel budú využívané aj rôzne prediktívne modely využívajúce umelú inteligenciu, simulácie a štandardné biomechanické, materiálové a biologické skúšky. Chceme zároveň verifikovať každý jeden krok návrhu a výroby implantátu v zmysle nových štandardov, ktoré sa objavujú v súvislosti s využívaním digitálnych technológií v implantológii a personalizovanej medicíne. Výstup bude významný pre chirurga, ale hlavne pre pacienta, najmä z hľadiska zjednodušenia a skrátenia chirurgického zákroku, ako aj skrátenia dĺžky hospitalizácie a následného zaradenia pacienta do pracovného a spoločenského života. V projekte deklarujeme okrem získaných financií využitie viac ako štvrť milióna eur z vlastných zdrojov vo forme spoluúčasti a využitie aj našich ďalších prostriedkov na dosiahnutie cieľov. Chceme patriť vo svete medzi top spoločnosti, ktoré vyvíjajú implantáty s využívaním digitálnych modelovacích a výrobných technológií.
Ste spoluriešiteľom aj ďalšieho úspešného projektu Výskum a vývoj bioreaktorov pre pokročilý vývoj tkanív a orgánov a ich maturáciu in vitro použitím 3D tlače. V čom vidíte jeho perspektívu?
Ako jediné akreditované pracovisko biomedicínskeho inžinierstva na Slovensku, ktoré pôsobí a využíva poznatky z oblasti strojárstva, prichádzame neustále s novými nápadmi, ktoré ústia zo spolupráce s nemocnicami, lekármi, ale aj z nášho výskumu, vývoja a našich skúseností. Významná strojárska firma v oblasti vývoja a výroby senzorov, automatizácie a robotiky zastrešuje náš spoločný projekt. Bioreaktory na kultiváciu a maturáciu tkanív sú dnes mechatronické a automatizované systémy s integrovanými senzormi na snímanie množstva parametrov. Základný výskum bude pozostávať z pozorovania, analýzy a zo simulácie základných javov pri kultivácii v nami navrhnutých a vyrobených bioreaktorových systémoch. Chceme využiť biomimetické princípy, inšpirovať sa prírodou a procesmi v ľudskom tele a vytvoriť bioreaktor, ktorý bude efektívny a inteligentný. Projektový tím je interdisciplinárny a veľmi dobre vyvážený, máme v ňom expertov na senzoriku, automatizáciu, 3D biotlač tkanív a orgánov, CAD/CAM modelovanie a simuláciu, meranie, tkanivové inžinierstvo, ako aj špecialistov z oblasti informačných a komunikačných technológií. Už teraz sa teším na výsledky, ktoré dosiahneme.
Prideľovanie stimulov zo štátneho rozpočtu aj tento rok sprevádza kritika a podozrenia. Ako to vnímate?
Myslím si, že hodnotenie projektov, a to nielen stimulov pre výskum a vývoj, ale aj iných typov výziev a projektov, sa posunulo vopred, a to nielen z hľadiska transparentnosti. Takéto hodnotenie vôbec nie je jednoduchý proces. Treba si uvedomiť, že získať obrovské množstvo hodnotiteľov a zabezpečiť celú administráciu tak, aby bolo všetko transparentné a hlavne spravodlivé, je veľmi náročné. Ja sám som hodnotiteľ viacerých typov projektov, tak viem, o čom hovorím. Stále je tam určitý limitovaný balík a neujde sa každému a hlavne, nikdy nebudú všetci spokojní. Spokojnosť všetkých politikov, tú radšej ako vedec nekomentujem. Politický boj a pnutie v spoločnosti nesmie ísť na úkor kvality vedy, spoločenského rozvoja a na úkor kvalitného výskumu a vedcov, ktorých na Slovensku, našťastie, máme.
Mrzí ma, že sa u nás dnes podceňuje a nechráni dobrý nápad, resp. duševné vlastníctvo tak, ako by sa malo. Je dôležité takýto nápad a citlivý projektový zámer chrániť počas celého procesu hodnotenia a riešenia projektu. Spomínam to zámerne, pretože v médiách sa objavujú informácie, ktoré môžu poškodiť žiadateľov a ohroziť projekt.
Čo sa týka samotného hodnotenia a podozrenia z transparentnosti a odbornosti hodnotenia, stále je čo zlepšovať. Podľa mňa by pomohla obhajoba projektu pred schválením žiadosti, hodnotenie projektu európskymi odborníkmi a negociácia ich pripomienok riešiteľmi, alebo povinnosť vrátiť časť finančných prostriedkov, ak riešenie projektu neprebehne tak, ako bolo deklarované pri jeho podaní, alebo majoritná časť cieľov nie je splnená. To, samozrejme, s ohľadom na to, či ide o základný, resp. aplikovaný výskum. Stimuly pre výskum a vývoj sú dobrým spôsobom financovania vedy a výskumu, hlavne kvôli rýchlosti získania finančných prostriedkov, pretože konkurencia vo svete nespí. Taktiež je dobrá jeho flexibilita na rozdiel od rigidných štrukturálnych fondov a efektívnosti aplikácie pozitívnych výstupov do praxe. Treba sa poučiť z realizovaných výziev, nové poznatky aplikovať do nových výziev a tento typ projektov zachovať.