V októbri 2017 oznámil vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker prípravu zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Bol súčasťou plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2018 a mal upraviť podmienky na poskytovanie dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti aj spôsob jej financovania. Vlani v lete rezort zverejnil predbežnú informáciu o príprave zákona a sľuboval predložiť nový právny predpis do pripomienkového konania v auguste 2018. „Podpore osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť sa aktuálne venujú rezorty zdravotníctva, ale aj práce, sociálnych vecí a rodiny. Vytvorenie jednotného zákona má podporiť fungovanie systému komplexnej sociálno-zdravotnej dlhodobej starostlivosti,“ uviedlo v tom čase ministerstvo zdravotníctva (MZ).
Odborníci upozornili, že avizovaná legislatíva mešká. Dnes je definitívne jasné, že tento zákon nebude. Potvrdila to hovorkyňa MZ Zuzana Eliášová. Ministerstvá zdravotníctva aj práce sociálnych vecí a rodiny „neidentifikovali v súčasnosti právne prekážky, aby sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mohli registrovať a poskytovať zároveň zdravotnú starostlivosť aj sociálne služby a následne ich mať hradené podľa predpisov jedného a druhého rezortu. Preto sa oba rezorty dohodli na úpravách vlastných systémov, pretože ich považujú za realizovateľnejšie z hľadiska časového aj vecného,“ uviedla Z. Eliášová.
Návrhy
Rezort zdravotníctva navrhuje štyri základné opatrenia (prehľad konkrétnych krokov je uvedený nižšie), ktoré počítajú s rozšírením verejnej minimálnej siete zariadení poskytujúcich ošetrovateľskú a paliatívnu starostlivosť, vytvorením oddelení následnej starostlivosti v nemocniciach, no aj so zmenou úhrad zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Podrobnému prehľadu krokov však chýbajú termíny. Kedy sa budú realizovať, nie je jasné. „Budeme sa ich snažiť realizovať priebežne,“ reagovala hovorkyňa.
Z. Eliášová ďalej informovala, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v zákone o sociálnom poistení navrhuje rozšíriť dávku nemocenského poistenia za ošetrovanie fyzickej osoby v domácom prostredí z dôvodu potreby poskytovania paliatívnej starostlivosti v štádiu ochorenia na konci života počas paliatívnej starostlivosti. „Zároveň v zákonoch navrhnú odstránenie povinnosti zahŕňať príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia do výpočtu súm úhrady sociálnej služby,“ dodala hovorkyňa.
Otvorený list
S vývojom situácie nie je spokojná Asociácia na ochranu práv pacienta (AOPP), ktorá združuje 48 pacientskych organizácií. Jej prezidentka PhDr. Mária Lévyová požiadala otvoreným listom premiéra Petra Pellegriniho o podporu prijatia zákona o dlhodobej starostlivosti v čo najskoršom termíne.
Takmer denne sa na nás v rámci poradenstva obracajú bezmocní príbuzní, ktorí potrebujú zabezpečiť starostlivosť o svojich blízkych. Pacienti potrebujú, aby bol systém poskytovania zdravotnej starostlivosti a následnej sociálnej starostlivosti jasný, čo najjednoduchší a správne financovaný. Je potrebné určiť, kedy je občan pacientom a stará sa o jeho zdravie systém zdravotnej starostlivosti. Je potrebné určiť, kedy sa pacient stáva prijímateľom sociálnych služieb a prechádza do dlhodobej starostlivosti, v rámci ktorej sa mu poskytuje kombinovaná sociálna starostlivosť a ošetrovateľská starostlivosť,“ uvádza sa v otvorenom liste.
AOPP upozorňuje na chýbajúce kapacity na zabezpečenie dlhodobej starostlivosti a s tým súvisiace čakacie lehoty. Podľa prieskumu sa len necelej polovici respondentov podarilo umiestniť opatrovanú osobu do dvoch mesiacov a každá piata rodina čaká dlhšie ako rok. Vzhľadom na chýbajúce kapacity zostáva dlhodobá starostlivosť na rodinných príslušníkoch.
„Vyzývame premiéra Petra Pellegriniho, aby apeloval na ministerstvá, nech konečne odložia ministerské nezhody a riešia problémy tisícok odkázaných ľudí,“ upozorňuje M. Lévyová.
V podobnom duchu reagovala aj PhDr. Zuzana Fabianová, MBA, predsedníčka Odbornej pracovnej skupiny MZ SR pre tvorbu štandardných diagnostických a terapeutických postupov pre ošetrovateľstvo, ktorá manažuje ošetrovateľské centrum a zariadenie sociálnych služieb v Humennom. Spoločný zákon o dlhodobej starostlivosti ako konsenzus oboch ministerstiev – zdravotníctva aj práce, sociálnych vecí a rodiny – považuje za nevyhnutnosť. Prečítajte si jej názor na súčasnú situáciu.
Návrhy Ministerstva zdravotníctva SR
1. Posilnenie poskytovateľov ošetrovateľskej a paliatívnej starostlivosti v týchto zdravotníckych zariadeniach [dom ošetrovateľskej starostlivosti (DOS), agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), hospic, revíziu úhrady ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci)],
a) rozšírením verejnej minimálnej siete (ADOS, DOS, následné lôžka, hospic, mobilný paliatívny tím), resp. vytvorenie optimálnej siete podľa odhadovaného počtu osôb v potrebe ošetrovateľskej starostlivosti,
b) revíziou indikácie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci,
c) rozšírením pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o kontrolu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci, ktoré nemajú uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou,
d) sprístupnením zdravotnej dokumentácie sociálnemu pracovníkovi pracujúcemu v zdravotníckom zariadení,
e) reguláciou cien výkonov a paušálov, úhradu dopravy za pacientov v súvislosti s návštevou pacienta,
f) prehodnotením súčasnej podoby poskytovania a financovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci
2. Vytvorenie oddelenia následnej starostlivosti v nemocniciach (miesto, kde sa poskytuje následná zdravotná starostlivosť pacientovi, ktorý vyžaduje doliečenie, poskytnutie najmä liečebno-rehabilitačnej a inej starostlivosti), súčasťou ústavnej zdravotnej starostlivosti už v súčasnosti je sociálny pracovník, ktorý by podľa navrhovanej právnej úpravy začal počas poskytovania následnej starostlivosti proces posudzovania pre sociálne účely, čím by sa mohol vytvoriť priestor pre vytvorenie vhodných podmienok pre pacienta po návrate do domáceho prostredia; pobyt na oddelení následnej starostlivosti v nemocniciach navrhujeme definovať v určitom časovom rozmedzí, ktorý je ešte predmetom odbornej diskusie.
3. Úhradu zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti formou regulácie cien a určením napríklad platby na každú osobu v potrebe zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti alebo reguláciou cien výkonov (ADOS, DOS, následné lôžka, hospic, mobilný paliatívny tím).
4. Definovanie materiálno-technického zabezpečenia a personálneho vybavenia s určením maximálneho počtu pacientov na lekára, sestru alebo iných zdravotníckych pracovníkov, doplnenie určujúcich znakov jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení pre vyššie uvedené zariadenia.
(Zdroj: MZ SR)