Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) certifikovalo dva informačné systémy – jeden nemocničný a jeden ambulantný – pre elektronické objednávanie počas doplnkových ordinačných hodín. Znamená to, že lekári ako používatelia týchto dvoch systémov majú možnosť aktivovať si službu eobjednanie u svojho dodávateľa softvéru a zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny. Potvrdil to generálny riaditeľ NCZI Ing. Peter Blaškovitš. Ďalší dodávatelia informačných systémov v zdravotníctve by mali prejsť overením zhody na integráciu so systémom ezdravie v marci.
Poskytovatelia, ktorí využívajú certifikované softvéry, uvidia vo svojom systéme kalendár, kde si vyznačia doplnkové ordinačné hodiny, a zverejnia ho prostredníctvom Národného portálu zdravia. Na tomto portáli si pacient v sekcii elektronického objednania zadá mesto a špecializáciu lekára. „Systém mu ukáže všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí doplnkové ordinačné hodiny používajú a ktorí majú takýto kalendár s termínmi zdieľaný. Pacient si bude môcť vybrať z voľných termínov, vyberie si termín, urobí sa naň autorizácia prostredníctvom mobilného telefónu, aby bolo verifikované, že naozaj ide o konkrétneho pacienta,“ objasnil Ján Tomašík, riaditeľ sekcie produktového manažmentu NCZI.
Zdôraznil, že doplnkové ordinačné hodiny sú dobrovoľné. Za objednanie sa neplatí, spoplatnené je poskytnutie zdravotnej starostlivosti, a to maximálne do výšky 30 eur za jedno vyšetrenie.
Nezáujem
Záujem o eobjednanie je zo strany lekárov zatiaľ v jednotkách, v Bratislavskom kraji ho prejavil len jeden lekár, v Žilinskom traja a v Košickom piati. „Myslím si, že to vyplýva aj z nedostatku informácií,“ tvrdí P. Blaškovitš. Predpokladá postupnú nábehovú krivku podobne ako pri ereceptoch.
Služba eobjednanie neslúži len na objednávanie na vyšetrenie počas doplnkových ordinačných hodín. „Tento systém je pripravený na akékoľvek objednávanie. Ak sa lekár rozhodne, že chce objednávať pacientov aj na štandardné ordinačné hodiny, môže ho využívať. Je to na jeho rozhodnutí,“ podotkol P. Blaškovitš.
Mnohí lekári v súčasnosti používajú na objednávanie pacientov počas bežných ordinačných hodín komerčné objednávacie portály. Aj tie je možné certifikovať na to, aby spolupracovali so systémom ezdravie. „Máme riešenia na to, ako ich integrovať do systému, aby lekári, ktorí už objednávali pacientov, necítili žiadnu zmenu. Nechceme brať lekárom nástroje, na ktoré sú zvyknutí,“ dodal riaditeľ NCZI.
Ing. Peter Blaškovitš, generálny riaditeľ NCZI: Sme jedným z lídrov
Elektronické zdravotníctvo má za sebou rok, pripojených je 72 percent poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Splnilo to vaše očakávania?
Stopercentná penetrácia je veľmi teoretické očakávanie. Navštívil som mnoho krajín od Estónska, Dánska, Rakúska, kde som si nechal odprezentovať ich eHealth. A môžem povedať, že Slovensko je na tom veľmi dobre. Sme jedným z lídrov, aj keď sa to možno nezdá. Pretože v niektorých krajinách trvalo 10 rokov, kým dosiahli penetráciu, ktorú my máme za dva roky. Napr. Rakúšania to robia 10 rokov a ešte stále majú pripojených len 60 percent lekárov. Za mňa je to veľký úspech.
Čo v prípade lekárov, ktorí nepoužívajú ezdravie?
Platí povinnosť, že zdravotná dokumentácia sa primárne vedie v elektronickej forme. Sú tam, samozrejme, výnimky z tejto povinnosti, napr. vtedy, pokiaľ má systém ezdravie technický výpadok alebo v prípadoch, že zákon stále stanovuje papierovú formu. Je ich minimum, príkladom je informovaný súhlas, ktorý sa nám napriek diskusiám s odborníkmi a zástupcami komôr nepodarilo presadiť, že to zelektronizujeme. Tretia výnimka je osobitný zreteľ, teda niektoré objektívne dôvody. Napríklad ak lekár dnes ordinuje v odľahlých oblastiach, kde je problém s pripojením na internet, nemá dostatočnú technologickú výbavu, nemá softvér kompatibilný so systémom ezdravie. Dnes máme pripojených 72 percent poskytovateľov. V tomto roku sa chceme bližšie pozrieť na to, preto tí ostatní poskytovatelia nepoužívajú ezdravie. Nebudú to kontroly, skôr miestne zisťovania, z akého dôvodu nie sú pripojení, či ide o objektívne dôvody alebo tendenčné, že sa nechcú pripájať, lebo to cítia ako nejakú kontrolu. Nevylučujeme ani to, že keď narazíme pri miestnych zisťovaniach na to, že lekár spĺňa všetky požiadavky a nie je pripojený, tak budeme konať a posunieme podnet na vyšší územný celok. Sankcie v prípade nevedenia elektronickej zdravotnej dokumentácie sa pohybujú od nuly do 14 000 eur.
Čo v prípade lekárov vo vyššom, resp. dôchodkovom veku?
Práve na to myslí výnimka v zákone, paragraf o osobitnom zreteli. Jedna vec je vyšší vek lekárov a niektoré náročné geografické lokality. Tu musíme byť veľmi citliví, ako postupovať, či lekárov prostredníctvom sankcií tlačiť k tomu, aby systém používali. Skôr očakávame generačnú výmenu lekárov. Vidíme, že už samotní pacienti si pýtajú tento systém, aby lekári používali tento systém najmä v prostredí erecept a dnes už aj eobjednanie.
Všeobecní lekári napríklad poukazujú na to, že nevidia prepúšťacie správy pacientov.
Je tam špecifický problém, v nemocniciach je dosť veľký počet neatestovaných lekárov. Neatestovaný lekár nemôže sám zapisovať do systému ezdravie. Mohol by technologicky, ale muselo by to byť označené, že je to od neatestovaného lekára. Máme o tom konštruktívnu debatu, ja osobne som za to, aby aj neatestovaný lekár mohol zapisovať do systému.