Skríning na kolorektálny karcinóm (KRCa) sa od januára rozbehol vo forme pilotného projektu. Zdravotné poisťovne rozoslali obálky s pozývacím listom a testom na okultné krvácanie (TOKS) spolu 20 000 zdravým poistencom vo vekovej skupine od 50 do 74 rokov, pomerne podľa percentuálneho podielu na poistnom kmeni. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) takto oslovila 12 800 ľudí, Dôvera 5 400 a Union 1 800 svojich poistencov. Do konca októbra majú pozvaní poistenci čas na rozhodnutie, či si test urobia a odnesú ho na vyhodnotenie do ambulancie svojho všeobecného lekára. Po tomto termíne sa pilotný projekt ukončí a vykoná sa štatistické vyhodnotenie. Pri účasti 50 a viac percent sa očakáva rozšírenie skríningu na celú cieľovú populáciu Slovákov vo veku 50 – 74 rokov.
Podľa informácií priamo od všeobecných lekárov aj poistencov však došlo pri výbere osôb k pochybeniam, ktoré môžu ohroziť úspešnosť adresného pozývania. Praktickí lekári podľa zoznamov kapitovaných pacientov zistili, že pozvánky na skríning dostali aj takí poistenci, ktorí vlani absolvovali test na okultné krvácanie v rámci preventívnej prehliadky a test si neurobia v domnení, že ich sa to už netýka. Pozvanie bolo adresované aj neplatičom zdravotného poistenia, u ktorých lekári pochybujú o účasti. Nejasnosti majú aj v súvislosti s úhradou za skríningové vyšetrenie v prípade neplatiča. Zdravotné poisťovne zhodne deklarujú, že uhradia všeobecným lekárom TOKS u každého poistenca, ktorý dostal pozvánku na skríning.
Kritériá pre výber
Kritériá pre výber účastníkov pilotnej fázy skríningu boli stanovené komisiou na ministerstve zdravotníctva. „Zohľadňoval sa vek, pohlavie poistenca, regionálna príslušnosť v rámci kraja, absolvované vyšetrenie TOKS, absencia kolonoskopického vyšetrenia v posledných 10 rokoch a to, že poistenec nemá diagnostikovanú rakovinu hrubého čreva a konečníka,“ uviedla Jana Martanovičová, hovorkyňa VšZP. Pripustila, že medzi pozvanými poistencami môžu byť aj dlžníci na poistnom, keďže v období medzi výberom dát a zaslaním testu mohol dlžník dlh uhradiť, prípadne poistenec sa stať dlžníkom. Rovnako VšZP pripúšťa, že niektorí spomedzi 12 800 pozvaných poistencov už mohli vlani stihnúť test v rámci preventívnej prehliadky. „Výber poistencov sa uskutočňoval s časovým predstihom, z tohto dôvodu sa do výberu mohli dostať aj poistenci, ktorí v poslednom období test absolvovali,“ odôvodnila hovorkyňa VšZP.
Dôvera pri výbere poistencov pre skríning KRCa nezohľadňovala, či ide o dlžníkov. „V prípade, že poistenci s dlhom na zdravotnom poistení prejavia záujem o vyšetrenie, môžu si ho hradiť sami alebo požiadať o splátkový kalendár, s ktorým majú nárok na plnú úhradu zdravotnej starostlivosti,“ uviedol Matej Štepianský, hovorca Dôvery. Zdravotná poisťovňa Union brala do úvahy prípadné nedoplatky u poistencov. „Takýto prípad by nemal nastať,“ uviedol hovorca Unionu Matej Neumann.
Pochybenia
Spoluzakladateľ pacientskeho združenia Europacolon Slovensko Patrik Herman nepovažuje za problém pozvanie neplatičov alebo pacientov, ktorí už testovanie absolvovali. Situácia je podľa neho oveľa vážnejšia. „Máme konkrétne prípady, keď testy dostali ľudia, ktorí už zomreli na rakovinu hrubého čreva a v čase asi 4,5 roka predtým boli liečení na rakovinu hrubého čreva. Poisťovne aj pripustili, že pri výbere pravdepodobne zlyhal ľudský faktor. Sú to konkrétne prípady, máme mená a súhlas na zverejnenie,“ tvrdí. Chybu vidí tiež v celkovom systéme (viac v komentári nižšie Som skeptický) a obáva sa, že očakávaný cieľ – nadpolovičnú účasť pozvaných poistencov – sa nepodarí dosiahnuť.
Vedúci pracovnej skupiny pre skríning KRCa MUDr. Rudolf Hrčka, CSc., pre Zdravotnícke noviny potvrdil, že pilotná fáza skríningu bude úspešná pri účasti 50 a viac percent pozvaných poistencov. „Ak sa na pilotu zúčastní 50 percent a viac, bude to signál pre medicínske a politické autority, že spoločnosť na Slovensku je natoľko vyspelá, aby akceptovala tento doteraz najúčinnejší spôsob skríningu KRCa. Bude to znamenať, že bude potrebné pripraviť populačný skríning pre asi 600-tisíc poistencov ročne. Ak si z pozvaných poistencov dá urobiť test na skryté krvácanie do stolice každý rok aspoň 300-tisíc, je reálny predpoklad, že výskyt kolorektálneho karcinómu a počet úmrtí na toto ochorenie začne aj na Slovensku postupne, no trvale klesať,“ uvádza na stránke krca.sk.
Zdravotné poisťovne uvádzajú, že účasť na skríningu budú priebežne sledovať. VšZP predpokladá, že dáta s relevantnou výpovednou hodnotou budú k dispozícii v treťom kvartáli. „Čiastočné informácie o účasti budeme mať v júli tohto roku, finálne vyhodnotenie bude v decembri,“ povedal M. Štepianský.
Náklady
Akčný plán Národného onkologického programu uvádza náklady na rozbehnutie skríningu na roky 2019 – 2020
– prvá fáza adresného pozývania na skríning KRCa so zaslaním testu na okultné krvácanie zo stolice na reprezentatívnej vzorke populácie (20 000 respondentov) a vyhodnotenie úspešnosti – 131 768 eur (poštovné, obálky, papier) z rozpočtov zdravotných poisťovní
– informovanosť a vzdelávanie občanov a pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotníkov o potrebe a možnostiach včasného záchytu všetkých foriem nádorov – 150 000 eur z rozpočtu MZ SR
– zavádzanie systému pozývania občanov na populačné skríningy, komunikačné stratégie na motiváciu občanov, metodické zabezpečenie siete skríningových pracovísk podľa európskych odporúčaní pre zachovanie kvality skríningu – 1 793 872 eur z verejného zdravotného poistenia
Som skeptický
Komentuje Mrg. Patrik Herman, Aliancia Nie rakovine, pacientske združenie Europacolon Slovensko
Informácie o zlyhaní pri výbere poistencov sa dostali aj k nám. Dokonca máme konkrétne prípady, keď testy dostali ľudia, ktorí už zomreli na rakovinu hrubého čreva a v čase asi 4,5 roka predtým boli liečení na rakovinu hrubého čreva. Poisťovne pripustili, že pri výbere pravdepodobne zlyhal ľudský faktor. Sú to konkrétne prípady, máme mená a súhlas na zverejnenie.
Problém nevidím v tom, ak pozvanie dostali opakovane napríklad pacienti, ktorí absolvovali preventívnu prehliadku pred krátkym časom. Áno, je to technická chyba, ale teraz ide o skríning, ide o zber údajov. A ak si tento test urobia znova, nič sa nestane, ale dôležité je, že tento test sa dostane do štatistík, ktoré potrebujú odborníci.
Oceňujem, že to ministerstvo rozbehlo, ale treba jedným dychom povedať, že nikto z hráčov v slovenskom zdravotníckom systéme si nedal námahu niečo urobiť aj v oblasti edukácie. Preto som skeptický v tom, či návratnosť bude vyššia ako 50 percent. Obávam sa toho práve preto, že aj na mňa sa obracajú ľudia prekvapení, že dostali byrokratický oficiálny list, ktorým od nich štát žiada dve veci navyše – babrať sa v stolici a ísť s testom k lekárovi. Nepovažujem túto formu za správnu pre pacientov. Listy už boli zaslané, čiže mnohé už možno skončili nenávratne v koši.
Dokonca mám konkrétny prípad, keď sa pacientka obrátila na nás s tým, že jej všeobecná lekárka odmietla prevziať test na hodnotenie, že ona nemá žiadne informácie. Chcem veriť, že je to ojedinelý prípad, ale aj to svedčí o tom, že sa málo komunikovalo aj so samotnými lekármi. Nie je možné, aby poisťovne len vyberali poistencov, aj to nedôsledne, a alibisticky urobili iba poštárov. Ten systém doteraz alibisticky fungoval – kto chce, nech sa páči, test je k dispozícii. A rovnako alibisticky sa pristupuje aj ku skríningu v duchu: Chceli ste skríning? Tak tu ho máte, obálky pošleme a ostatné nás netrápi.
Prosím 20-tisíc pozvaných, aby pochopili, že sú naozaj vyvolení a dôležití, pretože nerozhodujú len o sebe, svojom zdraví, o šťastí svojej rodiny a blízkych, ale rozhodujú o všetkých Slovákoch do budúcnosti. Pretože ak zlyhá táto prvá etapa, tento pilotný projekt, to len naženie vodu na mlyn všetkým neprajníkom, ktorí budú tvrdiť, že nemáme záujem o skríning na Slovensku. To je môj apel na ľudí, ktorí test dostali. A tí, čo ho nedostali, by mali ísť na preventívnu prehliadku a vypýtať si test u svojho všeobecného lekára.