StoryEditor

Financovanie zdravotníctva – je peňazí veľa alebo málo?

04.03.2019, 23:00
Autor:
HNHN
Zdravotníctvo na rok 2019 dostane najviac peňazí v celej histórii, a to 5 miliárd eur

Niektorí odborníci zo zdravotníckeho sektora sú s uvedenou sumou spokojní, ale našli sa aj takí, ktorí hovoria o nedostatočnej sume pre tento rezort. Odborníci na Okrúhlom stole Zdravotníckych novín diskutovali aj o tom, či to je veľa alebo málo.

Nekryté sľuby

Ako uviedol generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan, s tým, že o výške sumy pre zdravotníctvo rozhoduje regulátor, nemá zásadný problém. Problém má však s tým, keď sa roky klame. „Snažíme sa ľuďom rozprávať, že budú mať všetko bez čakania, najširší možný rozsah, okamžitý vstup nových technológii, že nebudú nič platiť, budú mať všetko kvalitné, nemocnice budú pomaly za každým rohom a poskytovatelia bez čakania a všade. Ale to nie je možné skĺbiť,“ uviedol. Ako ďalší zásadný problém zdravotníctva vidí v nestabilite. „Za posledných sedem rokov bolo zdravotníctvo štyrikrát dofinancované v priebehu roka. Z môjho pohľadu je to hlúposť, nestabilita je zlá a znemožňuje dlhodobejšie fungovanie a plánovanie,“ dodal.

Podľa Martina Smatanu, riaditeľa Inštitútu pre zdravotnú politiku, sa rozpočet doteraz stanovil ako jedna suma, tento rok však prvýkrát vyčíslili po položkách, kde a na čo sa majú zdroje v zdravotníctve minúť. „Keď sme robili celkový rozpočet, pozreli sme sa na ich očakávané nárasty a na to, a akými nárastmi sme rátali my. Rozdiel medzi našimi očakávaniami a tým, čo predikovali oni, bol napríklad pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni okolo 300 miliónov eur,“ uviedol M. Smatana. Ak by zdravotné poisťovne minuli financie tam, kde chcú, a nie tam, kde sme im to naplánovali, rozdiel medzi plusom a mínusom by bol ešte výraznejší. Ako tiež uviedol, tento rok by radi spoločne so zdravotnými poisťovňami doriešili a etablovali pilotnú štruktúru, reportovanie a programové rozpočtovanie.

Aj podľa priebežnej implementačnej správy 2018 za zdravotníctvo jedným z nástrojov, ktorý v budúcnosti umožní lepšie plánovanie verejných výdavkov a ich prepojenie na dosahované výstupy a výsledky, je programové rozpočtovanie pre celé verejné zdravotné poistenie. Preto je otázne, či samotné poisťovne nevedia lepšie alokovať zdroje.

„Musíme zistiť, koľko zdrojov potrebujeme na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, nielen na celý balík VZP, a nadviažeme ho na to, aké priority sa zrealizujú a akým spôsobom sa existujúca infraštruktúra zrevitalizuje. Programové rozpočtovanie vnímame ako nástroj lepšieho manažérskeho výkazníctva a ako nástroj postavený na dobrých dátach,“ povedala Miriama Letovanec z Implementačnej jednotky Úradu vlády SR. Ako uviedla, je dôležité vedieť aj to, aké výsledky za zdroje dosahujeme, napríklad čo znamená, ak sa alokuje 1 miliarda eur do liekov, či to znamená inovatívnu liečbu a rovnaký prístup občana, a čo napríklad dostaneme za 1,3 miliardy eur v ústavnej zdravotnej starostlivosti. „Zásadné je, akým spôsobom to pocíti občan,“ uviedla a dodala, že kým nebude vytvorená spolupráca so zdravotnými poisťovňami, úspech nebude zaručený. K programovému rozpočtovaniu sa vyjadril kladne i M. Kultan z Dôvery.

Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Štefan Zelník otázku, či je v zdravotníctva veľa alebo málo peňazí, považuje za zlú. Podľa neho si skôr treba povedať, aké zdravotníctvo chceme mať, a tomu prispôsobiť financovanie. „Ak ho chceme na úrovni Rumunska, tak peňazí je dosť, ale ak ho chceme aspoň na úrovni Česka, tak tu chýbajú dve miliardy,“ povedal Š. Zelník. Podľa neho je nutné najskôr zadefinovať, na čo má pacient zákonný nárok, lebo zatiaľ sa len populisticky hovorí, že pacient má nárok na všetko. Ďalšia vec je cenotvorba, v ktorej by mala byť zohľadnená aj cena práce.

Martin Barto, odborník na zdravotníctvo zo SaS, reagoval, že ak nie je definovaný rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorá sa hradí úplne alebo čiastočne z verejného systému, tak „sa nedostaneme nikam, pretože v takom prípade môžeme mať zdrojov hocikoľko, nebude to stačiť“. Otázkou podľa neho je aj to, ako máme nastavené ceny výkonov. „DRG by malo by v tomto pomôcť, ale mnoho vecí sa zatiaľ nepodarilo urobiť. Ďalším problémom je stav štátom vlastnených nemocníc, tie deformujú prostredie v zdravotníctve, vytvárajú dlhy. Zatiaľ žiadna vláda neurobila nič pre to, aby zabrzdila ich zadlžovanie,“ uviedol M. Barto.

Š. Zelník uviedol, že urýchliť by sa tiež mala stratifikácia nemocníc, pretože aj tam vidí obrovské mrhanie tak financiami, ako aj ľudskými zdrojmi. „Nemôžeme robiť všetko všade, je to aj otázka bezpečnosti pre pacienta,“ povedal Š. Zelník. Podľa neho by mal štát so zdravotnými poisťovňami úzko spolupracovať a nastaviť systém tak, aby bola zabezpečená cenotvorba a bezpečnosť pacienta.

Cenotvorba ako výsledok vyjednávania medzi poisťovňami a nemocnicami môže byť podľa M. Barta realitou až vtedy, keď budú nemocnice normálnymi hráčmi s normálnymi pravidlami fungovania.

Analytik Martin Vlachynský z INESS zase upozornil na regionálne rozdiely. „V súvislosti s tvorbou cien pri výkonoch je dôležité myslieť na to, že sa nehovorí vždy o jednom produkte. Napríklad pôrod v Rimavskej Sobote a pôrod v Bratislave sú dva rozdielne produkty a ak bude cena pevne nastavená a budeme sa tváriť, že všade je to isté, bude to smerovať k tomu, že pôrod v Rimavskej Sobote bude preplácaný alebo, naopak, v Bratislave nedoplácaný,“ uviedol.

Podfinancovanie

Na Okrúhlom stole sa rozoberala aj téma podielu štátu na financovaní verejného zdravotného poistenia, kde sa od roku 1995 v zásade nič nezmenilo, pohybovalo sa to na úrovni 30 percent. Významnejší zlom nastal v súvislosti s krízou v roku 2010, keď bol najhorší podiel, a to 37,5 percenta. Na rok 2019 je to 20,8 percenta a na budúci rok je naplánovaných 15,6 percenta. Opäť vzniká otázka, či je takto nastavený podiel udržateľný, a aké sú riziká v prípade, ak by prišla kríza. Vtedy by sa plán s 15,6 percenta musel prehodnotiť, pretože ekonomicky aktívni poistenci nepokryjú financovanie verejného zdravotného poistenia.

„Našou hlavnou úlohou je pozerať sa na rozpočet, monitorovať hospodárenie verejnej správy či už v strednodobom horizonte alebo v dlhodobom horizonte. Aj v správe k rozpočtu sme pomenovali, že na roky 2020 – 2021 vnímame riziko podfinancovania a minimálne posledných 5 rokov rada upozorňuje na to, že v rozpočte sú vždy podhodnocované výdavky na zdravotníctvo a z toho vyplývajú tie riziká,“ reagoval Marek Porubský z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a doplnil: „Na rok 2019 sa pristúpilo k novému scenáru, kde sa riziká do veľkej miery dokázali eliminovať. S rokom 2019 sme spokojní,“ dodal. Na druhej strane však uviedol, že pre ďalšie roky sa nepoužil nový prístup, a práve preto rada vidí riziko vo výške 200 až 300 miliónov. „Podhodnotenie výdavkov na konci dňa viedlo k tomu, že sa v rozpočte znížila sadzba platby štátu,“ dodal M. Porubský.

Ako uviedol manažér a analytik pre zdravotníctvo z Penta Investments Jozef Mathia, finančná skupina vníma záujem o diskusiu k potrebe dofinancovania, potrebe cenotvorby, ku kvalite, k bezpečnosti, nedofinancovaniu nemocníc, extrémnu dlhu či nedoplatkom do Sociálnej poisťovne. „Potom však vzniknú krátkodobé modely či návrhy, ktoré sú riešením len na daný mesiac alebo polrok. Ale poďme si povedať, čo chceme robiť do roku 2030,“ vyzval J. Mathia a pokračoval: „Je tu plán stratifikácie, ktorá v princípe už funguje. Asi sa zhodneme v tom, že je tu potreba financovania, pretože chceme kvalitnú službu, pričom sektor sám osebe robí veľa vecí neefektívne. Keď sme prevzali pod našu správu nemocnice, do dnešného dňa, mimo akvizičných nákladov, sme do nich ,naliali‘ 190 miliónov eur.“ Podľa neho „nemôžeme mať nemocnicu za každým rohom a očakávať, že za každým jedným rohom bude zabezpečená tá istá kvalita“.

„Dnes už však realizujeme stratifikáciu, snažíme sa rozbehnúť ju napríklad vo Svidníku a sme za to extrémne kritizovaní. Necítime žiadnu podporu,“ reagoval J. Mathia. Následne dodal, že bez dobrej adekvátnej komunikácie smerom k ľuďom o tom, čo je potrebné zmeniť a upraviť, stratifikácia nepôjde.

menuLevel = 2, menuRoute = zdn/spravy, menuAlias = spravy, menuRouteLevel0 = zdn, homepage = false
01. február 2023 15:42