Po deviatich mesiacoch ide rezort zdravotníctva meniť ambulantnú pohotovostnú službu. Zvyšuje paušálnu sumu, ktorú každý mesiac dostávajú pohotovosti, z pôvodných 8 288 eur na 9 800 eur. Ďalšieho návrhu, zvýšiť aj cenu bodu, sa ministerstvo zdravotníctva vzdalo po pripomienkach v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
„Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo pre toto zvýšenie z dôvodu skúseností z praxe, ktorá priniesla pre pevné ambulantné pohotovostné služby zvýšené náklady v súvislosti so mzdovým ohodnotením sestier či nárastom nepriamych nákladov na vybavenie ambulancie,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Nariadenie vlády je platné od 1. marca.
V rámci MPK však ministerstvo zdravotníctva priznalo, že „bolo potrebné čo najskôr prijať zmeny pre záchranu APS“, preto ide nariadenie cez skrátené legislatívne konanie.
Lekárnici bez zmeny
O zmenu podmienok žiadali aj lekárnici. Zo zákona sú totiž síce povinní zabezpečiť pohotovostnú lekárenskú službu až do 22.30 hodiny, nie sú však za to platení. „Výkon lekárenskej pohotovostnej služby je jedinou pohotovostnou službou v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorej výkon nie je zabezpečovaný ani z prostriedkov z verejného zdravotného poistenia, ani z výberu poplatkov od poistencov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na existenciu zdrojov verejného zdravotného poistenia opätovne navrhujeme legislatívne zaviesť úhrady pre držiteľov povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia,“ uviedla v rámci MPK Slovenská lekárnická komora (SLeK).
Rezort zdravotníctva sa však v zamietavej odpovedi lekárnikom v rámci MPK odvolal na rozsudok Krajského súdu a nález Ústavného súdu. „Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú súčasťou systému zabezpečujúceho zdravotnú starostlivosť, ktorý je založený na koncepte profesionálnej a občianskej solidarity a je určený na odvrátenie stavu núdze, resp. odvrátenie škody na zdraví a živote obyvateľstva. Rozsudok Krajského súdu 2S 229/2014 v súvislosti s námietkou o priamom zasahovaní do práv poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28. 11. 2012, v ktorom sa Ústavný súd vyjadril k otázke, či uložením povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pod hrozbou sankcie dochádza k zásahu a obmedzeniu práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým je takáto povinnosť uložená. Ústavný súd SR dospel k záveru, že táto povinnosť obstála v teste proporcionality.
V súvislosti s námietkou žalobcu o priamej diskriminácii v porovnaní s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR vyslovený v predmetnom náleze, že realizácia uvedeného verejného záujmu predstavuje dostatočný dôvod na nerovné zaobchádzanie s touto osobitnou skupinou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. S ohľadom na uvedené preto napadnuté ustanovenia nespôsobujú neospravedlniteľnú, resp. neodôvodnenú diskrimináciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.“
Lekárnici však s takým výkladom nesúhlasia, ten bol totiž vyslovený v súvislosti s lekármi. „Citát je absurdný ako celok, lebo je o všeobecných lekároch, nie o lekárnikoch. V uznesení Ústavného súdu navyše za slovom „starostlivosti“ nenasleduje bodka, ale spojka „a“, za ktorou súd nerovné zaobchádzanie a obmedzenie práv lekárov považuje za nevyhnutné a vhodné nielen z hľadiska ochrany života a zdravia, ale zároveň za primerané, keďže 80 % príjmov tejto skupiny poskytovateľov tvorí kapitačná platba poskytovaná paušálne bez akejkoľvek závislosti na podanom výkone a zároveň je pohotovosť vykonávaná za ďalšiu odmenu,“ upozornil prezident SLeK PharmDr. Ondrej Sukeľ.
Ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že so zástupcami Slovenskej lekárnickej komory rokovalo o možnostiach riešenia lekárnickej pohotovosti, ako aj o jej fungovaní v praxi. „Keďže platná legislatíva viaže lekárenskú pohotovosť na ambulantné pohotovostné služby, ukazuje sa, že ich rozmiestnenie v teréne nie je efektívne. Záverom stretnutia je, že ministerstvo zdravotníctva pripraví návrh legislatívneho riešenia, ktorý bude spoločným riešením s pozitívnym dosahom na pacienta na základe skúseností z aplikačnej praxe,“ uviedla hovorkyňa Z. Eliášová.
So zmenou nesúhlasia ani zdravotné poisťovne, ktoré budú zvýšenie platieb znášať. „Myslíme si, že cenová regulácia nie je vhodným nástrojom v žiadnom segmente zdravotnej starostlivosti. V pripomienkovom konaní sme navrhli opätovné prehodnotenie návrhu, resp. ponechať dohodu o cenách na zdravotné poisťovne a poskytovateľov pohotovostnej služby. Zvyšovanie minimálnej ceny bodu obzvlášť vnímame ako nekoncepčný nástroj. Akákoľvek cenová regulácia vo všeobecnosti vedie k nižším investíciám v danom odvetví a k znižovaniu kvality poskytovaných služieb. Neželaným dôsledkom cenovej regulácie je aj to, že odrádza potenciálnych investorov, čo bráni posilňovaniu konkurencie. Náklady sa zvýšia o percento zvýšenia paušálu,“ reagoval hovorca poisťovne Dôvera Matej Štepianský.