V hodnotení zdravotných systémov sme si pohoršili

Podľa rebríčka Euro Health Consumer Index (EHCI) sa slovenské zdravotníctvo v porovnaní s rokom 2017 zhoršilo. Rebríček už od roku 2005 vypracúva švédska organizácia Health Consumer Powerhouse. Na prvom mieste sa umiestnilo Švajčiarsko. Zosadilo tak dlhoročné prvé Holandsko, ktoré sa ocitlo na druhom mieste.

Rebríček spôsobil minulý rok na Slovensku rozruch, keď sa slovenské zdravotníctvo umiestnilo ako trináste najlepšie v Európe. Dostali sme však neprávom body napríklad za doplnkové zdravotné poistenie či dostupnosť k špecialistom. No sami autori priznávajú, že výsledky môžu byť skreslené, keďže sa v mnohých kritériách opierajú o informácie pacientov.

Za rok 2018 sme nazbierali 722 bodov, kým v predchádzajúcom roku to ešte bolo 749 bodov, a získali sme tak 17. pozíciu v rebríčku. Švédski autori v správe uvádzajú, že sme stratili body pri horšom hodnotení pacientov o dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Dostupnosť všeobecného lekára sme si síce udržali ako najlepšiu v celej Európe, ale dostupnosť špecialistov sa zhoršila. Podľa autorov si však Slovensko nepočínalo zle.

Negatívne hodnotenie, teda žiadne body, sme dostali v niekoľkých ukazovateľoch. Išlo o prežívanie pri onkologických ochoreniach, počet ochorení na MRSA, počet operácií sivého zákalu pacientov nad 65 rokov, transplantácie obličiek, podiel dialýz vykonávaných mimo zdravotníckych zariadení, prevenciu fajčenia, hypertenziu, pohybovú aktivitu či používanie statínov.
 

Pri drobnej korupcii sme sa ocitli v strednej skupine, kde neformálne platby lekárom uvádzajú pacienti ako občasné. V tejto skupine sú len Taliansko a Česko. Ostatné krajiny sa rozdelili na tie, ktoré takéto platby úplne odmietajú, a tie, kde sú neformálne platby bežné.

Spolu s Maďarskom a Českom si však Slovensko odnieslo prvenstvo v počte návštev lekárov. Kým Maďari prídu za lekárom takmer 12-krát do roka, Česi a Slováci zhruba 11-krát. V spotrebe antibiotík sme tiež pod európskym priemerom, pričom len niečo vyše 45 % pacientov vie, že antibiotiká nie sú účinné proti chrípke.
 

Spomedzi krajín V4 bolo v rebríčku najlepšie hodnotené Česko, ktoré sa zo 17. miesta vyšvihlo na 14. Ako sa uvádza vyššie, Slovensko sa prepadlo z 13. priečky na 17. Poľsko kleslo z 29. miesta na 32. pozíciu. Maďarsko sa tiež zhoršilo, z 29. miesta spadlo na 33. a stalo sa tak tretím najhoršie hodnoteným zdravotníctvom v Európe, horšie boli len Rumunsko a Albánsko.

 

Rebríček
 

Podľa analytika inštitútu INEKO Dušana Zachara je rebríček natoľko dôveryhodný, nakoľko sú dôveryhodné zdroje, z ktorých čerpá. „Takisto výber a váha ukazovateľov pre výpočet výsledného indexu a poradia krajín sú veľmi dôležité. Rebríčku EHCI sa nedá uprieť dobrý úmysel. Pri výbere niektorých ukazovateľov je však otázne, či merajú skutočne to, čo prezentujú zostavovatelia rebríčka,“ hodnotil D. Zachar a dodal: „Ďalším limitom pri takomto komplexnom medzinárodnom porovnaní je kolísavá kvalita ,tvrdých‘ dát pri jednotlivých krajinách a ukazovateľoch, hoci pochádzajú z rešpektovaných databáz (napr. WHO, OECD). V neposlednom rade sťažuje porovnávanie väčší či menší optimizmus, resp. rôzna miera kritického nastavenia jednotlivých národných pacientskych organizácií, ktoré odpovedajú v dotazníku na tie isté otázky.“
 

Ako však podotkol, hodnotenie EHCI napríklad indikuje, že „Slovensko patrí medzi lídrov v kapacitách dlhodobej starostlivosti o seniorov, že sa naši pacienti môžu v prevažnej väčšine prípadov objednať k svojmu lekárovi online, alebo že majú zákonný nárok na bezplatný druhý názor lekára. Skutočnosť je však opačná. Aktuálne oceňujem nápravu viacročnej faktickej chyby, keď pri Slovensku dlho svietil zelený palec hore za údajný neobmedzený prístup pacienta k špecialistom bez nutnosti odporúčania od všeobecného lekára.“
 

Zdravotná poisťovňa Dôvera považuje EHCI za dôveryhodný, rešpektovaný a transparentný. „Najviac si ceníme, že hodnotí zdravotný systém primárne z pohľadu pacienta. Slovensko sa tradične umiestňuje ,v strede poľa‘ bez veľkých výkyvov. Aj tie si vysvetľujeme skôr metodickou nepresnosťou ako reálnymi zmenami. Napríklad v roku 2017 sme boli krajinou s najlepšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti, pomerne vysoko je hodnotená elektronizácia nášho zdravotníctva, čo podľa nás úplne nezodpovedá realite. Na druhej strane sme radi, že práve online služby Dôvery pomáhajú dvíhať úroveň slovenského zdravotníctva. Veríme, že postupne budú rozšírené do celého systému,“ zhodnotila ZP Dôvera. Podľa poisťovne by sme celkovo mali mať ambíciu dostať sa do prvej desiatky rebríčka EHCI a zostať v nej.
 

„Vzhľadom na to, že nám nie sú známe indikátory, metodiky vyhodnocovania ani kvalita zozbieraných dát, len ťažko sa dokážeme vyjadriť k relevantnosti výsledkov prieskumu. Faktom však je, že už aj v minulosti zaznamenalo Slovensko v rebríčku EHCI výrazné skoky, a to medziročne aj o 10 priečok. Treba pritom uznať, že takéto výrazné zhoršenie či zlepšenie nášho systému zdravotnej starostlivosti v rámci prieskumu EHCI asi nebude tak celkom odrazom reálnych zmien v slovenskom zdravotníctve,“ komentovala prezidentka AOPP PhDr. Mária Lévyová.
 

„Prepad v rebríčku z minuloročného 13. miesta na 17. síce nie je nijako dramatický, ale rozhodne to nie je nič pozitívne. Slovenskí pacienti hodnotili negatívne najmä dostupnosť zdravotnej starostlivosti, a to u špecialistov. Potešiteľné je, že dostupnosť všeobecných lekárov zostala na Slovensku na veľmi dobrej úrovni. Naše zdravotníctvo má však pred sebou mnoho výziev, s ktorými sa ešte musí popasovať. Ako kľúčový nástroj na lepšie umiestnenie Slovenska v rebríčku do budúcnosti považujem reálne naštartovanie projektu stratifikácie.
Mimoriadne dôležité je aj dofinancovanie systému zdravotného poistenia, ktorý je dlhodobo podhodnotený, na čo neustále upozorňujeme. To, že sme sa v tohtoročnom rebríčku prepadli, by nás všetkých malo motivovať k razantnejším opatreniam, napríklad aj na poli skríningu a zabezpečenia dostatočného počtu lekárov a sestier. Pevne verím, že spoločné úsilie nám do budúcnosti tak prinesie aj lepšie hodnotenie,“ zhodnotila Elena Májeková z poisťovne Union.
 

Pozitíva a negatíva
 

„Pozíciu ministerstva zdravotníctva v tomto rebríčku je potrebné vnímať v dlhšom časovom intervale. V roku 2016 sme boli na 23. mieste. V roku 2017 na 13. pozícii a v tomto roku je to 17. pozícia,“ reagovalo ministerstvo zdravotníctva (MZ) a doplnilo. „Pokiaľ ide o minuloročný výsledok – MZ nebolo oslovené pri prípravách, čo malo za následok, že EHCI ,bodoval‘ naše reformné zámery ako už zrealizované projekty, čo spôsobilo, že v rebríčku sme dostali vyššiu priečku. Konkrétne išlo o pripravované zákony o dostupnosti zdravotnej starostlivosti, čakacích lehotách či o projekt stratifikácie.“ Rezort tiež uviedol, že tento rok dostali možnosť nahliadnuť do finálneho draftu a skontrolovať údaje.
 

Podľa ministerstva je však potrebné vziať do úvahy napríklad aj bodový rozptyl medzi krajinami. Rozdiel medzi SR (17. miesto) a Českom (14. miesto) je 9 bodov. SR má 722 bodov, ČR má 731, alebo rozdiel medzi SR a Srbskom (18. miesto) je 23 bodov, Srbsko má 699 bodov, SR 722. „Z uvedeného vyplýva, že aj keď sme tento rok zaznamenali mierny pokles, tak ide vlastne len o niekoľko bodov od pôvodnej pozície,“ zhodnotilo ministerstvo.
 

„Slabé miesta sa dajú nájsť najmä v oblasti výsledkov (rakovina, nemocničné MRSA infekcie), výkonnosti a rozsahu zdravotnej starostlivosti (operácie katarakty, transplantácie obličiek, domáca dialýza) a prevencie (vysoký krvný tlak, spotreba cigariet, pohybová aktivita žiakov). Silné stránky slovenského zdravotníctva majú byť podľa EHCI práva pacientov a poskytovanie informácií a tiež dostupnosť zdravotnej starostlivosti vrátane čakacích lehôt, kde sme boli v predchádzajúcom hodnotení spolu so Švajčiarskom dokonca najlepší v Európe. Aktuálny ranking obsahuje po minuloročnej mediálnej kritike už triezvejšie zhodnotenie slovenskej reality zo strany domácich pacientskych organizácií,“ uviedol D. Zachar.
 

„Silnou stránkou nášho zdravotníctva sú predovšetkým informovanosť a práva pacientov, tiež dostupnosť v zdravotnej starostlivosti, kde patríme do top 10. Ako sme spomínali, vyššia úroveň hodnotenia elektronických služieb ide sčasti na vrub metodickej nepresnosti, no na druhej strane Slovensko dosahuje dobré výsledky napríklad v jednotlivých oblastiach: vysoká preočkovanosť, dostupnosť špecialistov, CT vyšetrení, nízky počet samovrážd, potratov,“ zhodnotila poisťovňa Dôvera a doplnila, že „výrazne zaostávame v oblasti prevencie a rozsahu poskytovaných služieb, napríklad: nízky počet transplantácií obličiek, zlé výsledky pri liečbe nádorových ochorení, nízka úroveň prevencie pri vysokom krvnom tlaku, fajčení alebo fyzickej aktivite.“ Podľa poisťovne najväčšou prekážkou pre lepšie umiestnenie a pozíciu slovenského zdravotníctva sú časté zmeny pravidiel a zákonov, chýbajúca dlhodobá vízia a účelové populistické vyhlásenia. Spoločne to vedie k nestabilite s negatívnym vplyvom na pacienta.
 

„Keďže nemáme k dispozícii výsledky prieskumu, nedokážeme sa adekvátne vyjadriť k poklesu Slovenska. Slovenské zdravotníctvo urobilo za posledné roky viaceré kroky vpred, no zároveň treba stále vnímať jeho rezervy a intenzívne na nich pracovať, predovšetkým v prospech pacientov. Pozitívne vnímame najmä postupné zlepšenie prístupu k všeobecnému lekárovi, ako aj k ambulantným pohotovostným službám. Posilňujú sa kompetencie všeobecných lekárov, postupne sa stabilizujú pohotovostné služby, budujú sa nové urgenty. Plánujú sa tiež zmeny v poskytovaní dlhodobej starostlivosti, ako aj posilnenie dopravy pacientov. Veľkým prínosom pre zdravotníkov i pacientov je zavádzanie ezdravia aj napriek tomu, že sme v začiatkoch natrafili na viacero problémov,“ zhodnotila šéfka AOPP M. Lévyová a dodala: „Za slabé miesta, ktoré si zaslúžia zvýšenú pozornosť kompetentných, môžeme označiť čakacie lehoty na odborné vyšetrenia. V niektorých špecializovaných ambulanciách sa šplhajú na týždne až mesiace. Ďalšou veľkou slabinou slovenského zdravotníctva je bezpochyby prevencia, preto sme radi, že ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo rok 2019 za rok prevencie. Systém dlhodobej starostlivosti je potrebné riešiť komplexne prepojením zdravotno-sociálnej starostlivosti a prijatím samostatného zákona.“
 

Dáta
 

Ministerstvo sa nepodieľalo na odosielaní údajov. „Všetky údaje sú verejne dostupné z OECD, WHO, Eurostatu alebo pochádzajú z dotazníkového prieskumu, ktoré si vykonalo EHCI. Ako sme už uviedli, MZ SR dostalo k dispozícii len posledný draft dokumentu na verifikáciu chybných údajov,“ reagoval rezort.
 

INEKO sa nepodieľal na aktívnej účasti a neposlal autorom štúdie údaje za Slovensko. „Predpokladám, že tak ako pri predchádzajúcom hodnotení bola švédskymi výskumníkmi oslovená Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP), ktorá združuje väčšinu pacientskych organizácií na Slovensku. Svojim členským organizáciám potom pravdepodobne distribuovala AOPP dotazník od HCP,“ reagoval D. Zachar.
 

„AOPP SR nebola ako respondent oslovená v rámci prieskumu EHCI. V predchádzajúcom roku sme dotazník dostali, no napokon sme sa ako právny subjekt rozhodli nezapojiť, pretože sme považovali za prakticky nemožné vytvoriť za všetky členské organizácie reprezentatívnu vzorku s cieľom dosiahnuť presné výsledky. Každá organizácia má totiž svoj pohľad na tú-ktorú oblasť zdravotníctva. AOPP združuje väčšinu pacientskych organizácií pôsobiacich na Slovensku, nie však všetky. Naše členské organizácie majú právnu subjektivitu, preto sme nechali na ich individuálnom zvážení, či sa do prieskumu zapoja,“ vyjadrila sa M. Lévyová a doplnila: „V minulom roku sme účasť našich členských organizácií v rámci EHCI preverovali, no žiadna z nich nám svoju účasť nepotvrdila. Tento rok, keďže AOPP nebola oslovená ako respondent, sme nemapovali ani účasť našich členov.“
 

„VšZP nebola oslovená autormi štúdie, aby poskytla údaje, na základe ktorých rebríček vznikol. Nepoznáme metodiku ani metriku,“ VšZP.
 

Na aktívnej účasti sa nepodieľala ani poisťovňa Dôvera.
 

 

Krajina	Poradie 2018	Poradie 2017
Švajčiarsko	1.	2.
Holandsko	2.	10.
Nórsko	3.	4.
Dánsko	4.	30.
Belgicko	5.	8.
Fínsko	6.	6.
Luxembursko	7.	5.
Švédsko	8.	12.
Rakúsko	9.	11.
Island	10.	9.
Francúzsko	11.	10.
Nemecko	12.	7.
Portugalsko	13.	14.
ČR	14.	17.
Estónsko	15.	19.
Veľká Británia	16.	15
Slovensko	17.	13
Srbsko	18.	20.
Španielsko	19.	18
Taliansko	20.	21.
Slovinsko	21.	16.
Írsko	22.	24.
Čierna Hora	23.	25.
Chorvátsko	24.	26.
Macedónsko	25.	22.
Cyprus	26.	35.
Malta	27.	23.
Litva	28.	31.
Grécko	29.	32.
Lotyšsko	30.	28.
Bulharsko	31.	33.
Poľsko	32.	29.
Maďarsko	33.	30.
Rumunsko	34.	34.
Albánsko	35.	27.
Zdroj: EHCI

 

---

 

Komentuje

MUDr. Marek Krajčí, poslanec NR SR, tieňový minister zdravotníctva za hnutie OĽaNO

V rebríčku EHCI došlo k zreálneniu umiestnenia Slovenska
 

Minulý rok sme publikovali náš názor, ktorý spochybňoval niektoré výsledky získané z pacientskych dotazníkov, na základe ktorých sa Slovensko v rebríčku EHCI neopodstatnene vyšvihlo o 10 miest na 13. priečku. Vysoko pozitívne vyskočilo hodnotenie za výbornú dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorá bola porovnateľná iba so Švajčiarskom, a za nízke čakacie lehoty. Obzvlášť nás zarmútila reakcia exministra Tomáša Druckera spoločne so šéfom IZP Martinom Smatanom. Tí na tlačovej besede reagovali nekriticky, pozíciu Slovenska v rebríčku obhajovali a pripisovali ju výsledkom svojej práce na ministerstve. Ako jednu z príčin dobrého umiestnenia uviedli napríklad zvýšenie počtu CT vyšetrení.
 

Tento rok už vo výsledkoch došlo k zreálneniu našich čakacích lehôt, nie sú v nich prítomné zjavné nezmysly (vlani sme sa z výsledkov napríklad dozvedeli, že k špecialistovi môžeme ísť aj bez výmenného lístka). Zarážajúci je však fakt, že podľa dotazníkov sa čakacie lehoty na neakútne CT vyšetrenia opäť predĺžili, dokonca sú dlhšie, ako boli pred dvomi rokmi. Znie to nepochopiteľne, pretože ministerstvo nakupovalo do nemocníc CT prístroje a hoci vo väčšine prípadov nechalo súkromníkom tie isté limity, znížili cenu za vyšetrenie, a teda vyšetrení by malo byť realizovaných naozaj viac. Na tento problém by bolo potrebné pozrieť sa bližšie. Či súkromníci nevykazujú aj fiktívne vyšetrenia, resp. ako sa nové CT prístroje využívajú v nemocniciach. Niektorí riaditelia sa mi sťažovali, že nedostali od poisťovní dostatočné limity.
 

Do vyhodnotenia autori zaradili aj nový parameter – úspešnosť liečby rakovinových ochorení. A toto porovnanie nás zarmútilo asi najviac. Takmer každý druhý Slovák, ktorému diagnostikujeme maligné ochorenie, zomiera. Vo vyspelých krajinách je úspešnosť liečby vyše 70 %. Výsledok je dozaista vizitkou zlej práce ministerstva v oblasti verejného zdravotníctva, podmienený zlým životným štýlom, nedostatočnou prevenciou a absenciou skríningových kampaní. Tento rok sa však v tejto oblasti konečne pohli ľady. A hoci ide o beh na dlhé trate, verím, že sa pozitívny výsledok dostaví čo najskôr.
 

Pre mňa je tohtoročné 17. miesto Slovenska reálne a v porovnaní s výsledkom spred dvoch rokov vidíme dokonca určité zlepšenie. Česi sú právom pred nami, no tešiť nás môže fakt, že v rámci krajín V4 sme druhí a v Európe dosahujeme aspoň priemerné výsledky.