Vedcom vo Veľkej Británii sa pravdepodobne podarilo transplantáciou kostnej drene zastaviť u chorého šírenie vírusu HIV. Prípad ešte nie je označovaný ako vyliečenie, ale odborníci ho považujú za ďalší krok k hľadaniu lieku. O prípade informoval odborný časopis Nature.
Druhý
Pacient, ktorý si želá zostať v anonymite, je označovaný ako „londýnsky pacient“, nevykazuje žiadne známky vírusu ani po 18 mesiacoch od vysadenia antivirotík. Je tak iba druhou osobou po „berlínskom pacientovi“, u ktorej po skončenej liečbe nie je vírus HIV detegovaný.
U berlínskeho pacienta zistili lekári HIV v roku 1995 a po jedenástich rokoch sa u neho rozvinula leukémia. V roku 2007 a potom znovu v roku 2008 mu lekári v Berlíne transplantovali kostnú dreň od darcu s mutáciou, vďaka ktorej sú nositelia imúnni proti vírusu HIV.
Berlínsky pacient ihneď po prvej transplantácii prestal užívať antivirotiká a doteraz u neho testy neodhalili prítomnosť vírusu HIV.
Prípad vyvoláva na vedeckom poli diskusiu, či berlínskeho pacienta možno považovať za skutočne vyliečeného, alebo je len v remisii.
Podobný prípad hlásia tiež lekári z Londýna. O londýnskom pacientovi je známe, že mu lekári diagnostikovali vírus HIV v tele v roku 2003. Antivirotiká však začal užívať až v roku 2012. Dôvod odkladu terapie nebol zverejnený. V roku 2012 sa u neho rozvinul Hodgkinov lymfóm. O štyri roky neskôr pacient súhlasil s transplantáciou kostnej drene.
Lekári sa sústredili na hľadanie vhodného darcu, pretože predpokladali, že prítomnosť príslušnej mutácie by mu navyše mohla pomôcť v likvidácii vírusu HIV. V tomto prípade darca mutáciu získal po oboch rodičoch. Americká agentúra AP poznamenala, že genetickú výbavu, ktorá chráni pred väčšinou vírusov HIV, má asi jedno percento ľudí s koreňmi v severnej Európe.
Londýnsky pacient následne po transplantácii súhlasil so zastavením antivirotickej liečby. Vírus sa ani tak neobjavil. Ak sa lieky bežne vysadia, vírus sa v priebehu dvoch či troch týždňov navráti v plnej sile. To sa však nestalo a ani po 18 mesiacoch testy prítomnosť vírusu neodhalili.
Rozdiely
Liečba pacientov z Londýna a Berlína sa však úplne nezhoduje. Londýnsky pacient podstúpil na rozdiel od berlínskeho menej drastickú chemoterapiu, ktorá ho na transplantáciu pripravila, nebol vôbec ožarovaný a na transplantáciu mal len miernu reakciu. Berlínsky pacient prešiel tvrdšou procedúrou a dvoma transplantáciami, lebo sa u neho leukémia znova rozvinula.
Nemecký hematológ Gero Hütter z berlínskej kliniky Charité, ktorý viedol liečbu, označil nový prípad za skvelú správu a za ďalší diel skladačky v hľadaní lieku proti HIV.
S týmto názorom súhlasí aj Ravindra Gupta z University College London: „Dosiahnutie remisie u druhého pacienta s použitím podobného prístupu preukazuje, že berlínsky pacient nebol anomáliou a že to skutočne bol liečebný postup, ktorý u týchto dvoch ľudí zlikvidoval vírus HIV.“ Zároveň však upozornil, že táto metóda nie je vhodná pre všetkých chorých, otvára však nové liečebné možnosti vrátane génovej terapie. Dodal tiež, že považovať londýnskeho pacienta za vyliečeného je ešte skoro.
Už tretí
Prípad ďalšieho pacienta s HIV nachádzajúceho sa pravdepodobne v trvalej remisii ohlásila Univerzita Heinricha Heineho v nemeckom Düsseldorfe. Informovala o tom agentúra DPA.
Predstavitelia univerzity vo vyhlásení uviedli, že u nemenovaného muža už nezaznamenávajú prítomnosť vírusu HIV po tom, čo v rámci liečby rakoviny absolvoval transplantáciu kostnej drene od darcu so vzácnou genetickou mutáciou.
Aj vedci z Düsseldorfu zdôraznili, že zatiaľ nie je zrejmé, či sa pacient zbavil vírusu natrvalo, keďže antivirotiká vysadil iba pred tri a pol mesiacmi.