Očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (vakcíny MMR) nespôsobuje autizmus. Dokazuje to rozsiahla štúdia dánskych vedcov, ktorá mala definitívne potvrdiť alebo vyvrátiť toto často šírené podozrenie. Nová štúdia bola zverejnená v Annals of Internal Medicine a píše o nej britský The Guardian.
Začiatok
S podozrením, že vakcíny MMR by mali spôsobovať autizmus, prišiel ako prvý gastroenterológ Andrew Wakefield roku 1998. Jeho teóriu už veľa ráz vyvrátili a nijaký výskum nenašiel príčinnú súvislosť. Podľa vedcov, ktorí tento fenomén analyzovali ide len o náhodu, pretože očkovanie prebieha práve v čase, keď sa u detí môžu začať prejavovať symptómy autizmu, teda medzi 12. a 15. mesiacom veku. Wakefieldov príspevok nakoniec z prestížneho časopisu Lancet, kde pôvodne vyšiel, stiahli.
Wakefieldova práca síce nebola v poriadku, ale mala nesmierny vplyv. Odvtedy sa stále diskutuje o bezpečnosti očkovania. Protiočkovacie názory vychádzajú z chybných predpokladov o rizikovosti vakcín a súčasne výrazne podceňujú nebezpečnosť chorôb.
Na začiatku marca varovala aj organizácia UNICEF, že osýpky sa po svete šíria šokujúcou rýchlosťou, predovšetkým medzi neočkovanými deťmi. Najnebezpečnejšie sú v rozvojových krajinách, ale v roku 2018 na ne zomreli desiatky detí aj v Európe. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patrí odmietanie očkovania medzi desiatku najväčších zdravotných hrozieb, ktorým ľudstvo čelí.
Výskum
Štúdia, ktorá vznikla v roku 2002, vyvracia podľa jej autorov všetky možné námietky proti očkovaniu, najmä proti vakcíne MMR.
Dánski lekári v rámci výskumu preverovali 657 461 detí narodených v Dánsku v rokoch 1991 – 2010. Za to obdobie zaznamenali 6 517 detí s autizmom. Ich analýza neobjavila nijakú súvislosť medzi výskytom očkovania a vznikom autizmu. Autori práce sa zamerali aj na najčastejšie body kritiky protiočkovacieho hnutia. To tvrdí, že existujú skupiny detí, ktoré sú pri vakcinácii zraniteľnejšie než ostatní. Vedci preto sledovali najrôznejšie faktory, ktoré sú spojené so vznikom autizmu – napríklad súrodenec s autizmom alebo starší rodičia. Sledovali aj to, či nie je výskyt autizmu vyšší u detí, ktoré podstúpili pred vakcináciou MMR iné očkovania. Odporcovia tiež často argumentujú takzvanou regresívnou formou autizmu spôsobenou očkovaním, ktorá by sa údajne nemala objavovať v oficiálnych štatistikách.
Výskumníci všetky tieto teórie vo svojej štúdii testovali a všetky sa ukázali ako nepravdivé. „Nenašli sme nijaké doklady pre hypotézy zvýšeného rizika vzniku autizmu po očkovaní MMR vakcínou, a to vo vzorke celonárodnej, nijako nevyberanej populácie dánskych detí. Nenašli sme ani dôkazy o zraniteľnosti touto vakcínou u skupín s environmentálnymi alebo rodinnými rizikovými faktormi,“ uvádza sa v štúdii.
Autori v úvode uvádzajú, že vecne bola táto práca zbytočná, pretože Wakefieldove teórie boli už neraz presvedčivo vyvrátené. Napriek tomu malo zmysel na nej pracovať. „V ideálnom svete by prebiehal výskum nebezpečnosti vakcín len preto, aby overoval hypotézy vytvorené serióznou vedou, nie ako reakcia na nezmyselné konšpiračné teórie. V reálnom živote však môžu hypotézy propagované ,očkovacími´ skeptikmi ovplyvňovať dôveru verejnosti v očkovanie,“ spomenuli členovia štúdie Saad Omer a Inci Yildirim.
Možnosti
Zároveň priznávajú, že ani tá najpresvedčivejšia štúdia nemusí stačiť: „Hovorí sa, že žijeme vo svete, kde majú fakty len malú presvedčovaciu hodnotu. Ako potom majú lekári a experti na verejné zdravie vyvrátiť mýtus o vakcínach, ktoré vraj spôsobujú autizmus?“
Autori štúdie ponúkajú tri cesty: jednak by sa o očkovaní malo písať opatrne a neponúkať v titulkoch zavádzajúce informácie. Po druhé by sa mali vedci v argumentácii sústrediť len na kľúčové fakty, pretože diskusia veľa ráz skĺzne k nezmyselným „technickým“ detailom, ktoré nie je ľahké verejnosti vysvetliť a podstata sporu sa potom vytráca. A po tretie, ľuďom je potrebné ponúkať vždy aj alternatívne vysvetlenie. Nestačí povedať, že očkovanie nespôsobuje autizmus, ale súčasne povedať, čo autizmus spôsobuje, že je to porucha s mnohými príčinami, genetickými, vývojovými, a v prenatálnom období. Ak vedci alternatívne vysvetlenie neponúknu, vrátia sa pochybovači späť k svojej predchádzajúcej viere.
Autori práce tiež pripomínajú všeobecný konsenzus medzi expertmi, tí sa zhodujú, že MMR vakcíny nie sú pre deti hrozbou. Veľmi dôležitou v tomto ohľade bola rozsiahla metaanalýza z roku 2014. Porovnávala 20 vedeckých prác na túto tému a ani jedna z nich nenašla na rozsiahlej vzorke detí s autizmom súvislosť s očkovaním.