Kroky podniknuté na zmenu tohto stavu sa javia ako nesystémové. To, že chýba personál, sa kamufluje maľovaním a upozorňuje sa, že mnohé zariadenia nespĺňajú ani povinné normatívy. Zástupcovia sestier, lekárov, nemocníc, zubných lekárov, rektor univerzity, riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky a poslanci opozičných strán diskutovali o problematike nedostatku zdravotníkov za Okrúhlym stolom Zdravotníckych novín.
Študenti
Odborníci otvorenú diskusiu k téme personálneho zabezpečenia vítajú. Na úvod to potvrdil aj Igor Pramuk viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS), ktorý predostrel ako jeden z hlavných problémov, že na Slovensku študuje menej budúcich zdravotníckych pracovníkov, ako by malo. Upozornil na hrozivú situáciu, ktorá hovorí, že približne 20 až 30 percent všeobecných lekárov je v dôchodkovom veku.
„Čo je však najhoršie, nesvitá na lepšie časy. Na to, aby sestry alebo lekári absolvovali štúdium, treba štyri a šesť rokov, na špecializáciu jedenásť rokov. Perspektívu čo ďalej nemáme. Medzi tým, koľko ich v súčasnosti študuje a koľkí sú potrební, je obrovský nepomer,“ povedal I. Pramuk. Ako príklad uviedol lekárske fakulty. Aby sme do roku 2030 mali predpokladaný potrebný počet lekárov, je potrebné, aby každý rok končilo približne 1 300 ich absolventov. Podľa neho by malo byť národným záujmom, aby mal kto liečiť. Od 1. septembra by sa preto malo prijímať viac študentov na lekárske fakulty, na fakulty ošetrovateľstva, na stredné zdravotnícke školy, no ako uviedol, „nie je na to nijaká kampaň, nerobí sa preto nič“.
Prezident Asociácie súkromných lekárov SR (ASL) Marián Šóth uviedol, že na problematickú situáciu upozorňovali ešte v roku 2011. „Keby som bol katastrofický, tak poviem, že v priebehu jedného, dvoch rokov tu nijaké zdravotníctvo nezostane, pretože keď nebudú lekári a sestry v nemocniciach, keď nebudú sestry a lekári v ambulanciách, nebudú mať pacienti kam ísť,“ skonštatoval M. Šóth. Zároveň však uviedol, že pacienti nemajú nárok na všetko, všetko nemusí byť okamžite a čakať je normálne. Otázne je ako dlho. „Na to, že situácia je vážna, musíme pripraviť aj pacientov a musíme začať meniť vládnu politiku na štátnu,“ podotkol M. Šóth. Podobne ako I. Pramuk zdôraznil potrebu zvýšenia počtu študentov a spomenul, že viac ako tri štvrtiny lekárov sú v súčasnosti v dôchodkovom veku.
Prezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Igor Moravčík uviedol, že zubní lekári sú na tom čiastočne lepšie ako všeobecní: „Od roku 2010 sa nám podarilo zvýšiť počet študentov zubného lekárstva. Aj tak ho však v súčasnosti nepovažujeme za dostatočný.“ Za dostatočný by ho považovali, ak by fakulty nemuseli prijímať zahraničných študentov. „Zubných lekárov končí o niečo viac, ako kedysi, ale aj tak pociťujeme rovnaký problém ako všeobecní a ostatní lekári, teda že takmer nemáme zubných lekárov vo veku od 35 – 45 rokov,“ priblížil I. Moravčík. Keby podľa neho dnes odišli do dôchodku všetci, ktorí na to majú, poskytovanie zubnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku by skolabovalo.
Potreba
Aj prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová uviedla, že na chýbajúci personál upozorňovali dlhodobo a podotkla, že prvý minister, ktorý nedostatok lekárov a sestier priznal, bol zrejme Tomáš Drucker. Zároveň dodala, že za komoru pripravili deväť opatrení, ktoré by mohli priniesť udržanie a získanie sestier v systéme, no, žiaľ, opatrenia neboli prijaté.
Rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU), prednosta Kliniky úrazovej chirurgie SZU a UNB a hlavný odborník MZ SR pre úrazovú chirurgiu prof. Peter Šimko podotkol, že ako štátna škola závisia pri počtoch študentov od ministerstva zdravotníctva. Ako uviedol, čísla boli takmer nemenné, i keď minulý rok dostali vyššie číslo prijatých študentov.
Upozornil aj na to, že nie všetci, ktorí skončia medicínu, majú šancu dostať sa do zdravotníckych zariadení. Podotkol, že minulý rok sa to trochu zlepšilo, ale stále je to problém. Upozornil aj na kvantum falzifikátov a zložitejšiu deklaráciu diplomov lekárov z krajín tretieho sveta, čo podľa neho nie je jednoduchý proces. Na to zareagoval I. Pramuk, že v prípade falzifikátov ide o rozšírený mýtus a mnohé komory zdravotníckych pracovníkov, napríklad vo Veľkej Británii alebo v Nemecku, majú zadefinované, ktoré fakulty sú akceptovateľné, a ktoré nie.
Marek Krajčí poslanec NR SR za stranu OĽANO a člen výboru NR SR pre zdravotníctvo tiež zdôraznil dôležitosť zabezpečenia zdravotníckeho personálu. Upozornil však na príklady z praxe, keď si napríklad lekárka pracujúca niekoľko rokov v istej univerzitnej nemocnici síce urobila PhD., kvôli poradovníku jej však doteraz neumožnili atestáciu. Poukázal tiež na náročné podmienky pre lekárov, ktorí sa chcú na Slovensko vrátiť zo zahraničia, otvoriť si ambulanciu, ale majú problém s pridlhým overovaním a akceptáciou diplomu a špecializácie. Tá procedúra trvá aj viac ako trištvrte roka. „Ktorý lekár – Slovák sa za takých podmienok vráti?“ pýtal sa M. Krajčí.
Poslankyňa NR SR za stranu SAS a overovateľka výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Cigániková uviedla, že ľudské zdroje sú v zdravotníctve jeho najväčší problém a je to následok toho, aké sú tu nastavené podmienky, a ako sa zdravotníctvo riadi. Ako uviedla, väčší význam ako legislatívne niekoho na niečo nútiť, má pri riešení problému prirodzená motivácia. Spomenula aj, že sa často hovorí o odchode medikov do zahraničia, no nepotvrdzuje to prieskum, v ktorom 75 percent slovenských študentov medicíny chce ostať po ukončení štúdia na Slovensku. Prínos vidí v nároku a stratifikácii s tým, že by privítala stratifikáciu aj v ambulantnom sektore.
Riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Martin Smatana uviedol, že čím ďalej sa ide na východ, tým viac chýbajú lekári a čím ďalej sa ide na západ, tým viac chýbajú sestry. Problém s personálom by podľa neho mohla čiastočne vyriešiť stratifikácia, keby sa personál presunul tam, kde je potrebný. Existuje totiž nepomer medzi všeobecnými lekármi a špecialistami; na jedného všeobecného lekára je špecialistov priveľa. „Zdravotníci nám budú chýbať, aj keď urobíme ideálnu stratifikáciu,“ uviedol a zdôraznil, že už teraz máme taký výrazný deficit sestier, že znížiť ho bude problém.
Na záver sa všetci prítomní zhodli na potrebe definovať nárok, ktorý má poistenec v rámci zdravotného poistenia a čo by mali riešiť doplatky.