Na Slovensku má záujem pracovať po ukončení štúdia 75 percent slovenských študentov, čo je oproti roku 2017 pokles o 5 percent. Vyplýva to z prieskumu Barometer medzi študentmi 12 lekárskych fakúlt, ôsmich českých a štyroch slovenských, ktorý na prelome roku 2018 a 2018 realizovala organizácia HealthCare Institute. Cieľom štvrtého ročníka tohto prieskumu bolo zistiť, aké množstvo študentov českých a slovenských lekárskych fakúlt plánuje po ukončení vysokoškolského štúdia hľadať zamestnanie v tuzemsku a aké množstvo študentov je už rozhodnutých hľadať pracovné ponuky v zahraničí.
Ako ďalej vyplýva z prieskumu, najväčší záujem vykonávať profesiu je v nemocniciach, a to tak českých (78 percent), ako aj slovenských študentov (80 percent).
Zaujímavosťou je, že záujem študentov medicíny o prácu v Nemecku klesá, naopak, stúpa počet tých, ktorí chcú pracovať v Švajčiarsku. „U slovenských medikov došlo k miernemu poklesu záujmu pracovať v Českej republike,“ uvádza záverečná správa barometra medzi medikmi. Výrazne vyšší záujem je o oboch skupín študentov o predĺženie dĺžky pobytu v zahraničí na 11 rokov a viac.
České ministerstvo zdravotníctva aj školstva a riaditelia nemocníc sú s výsledkami spokojní. „Verím, že rastúcemu záujmu zostávať v Českej republike pomáha aj nový prístup ministerstva. Kladieme dôraz na kontinuálny rast platov, vlani si mladí lekári polepšili o 2 500 českých korún mesačne. Znižujeme administratívu, umožnili sme postgraduálne štúdium v okresných nemocniciach a dotujeme rezidenčné miesta. Teraz pripravujeme nový koncept dotácií pre mladých lekárov tak, aby sme podporili personálne poddimenzované špecializácie,“ reagoval český minister zdravotníctva Mgr. et Mgr. Adam Vojtěch, MHA. Ako dodal, väčšie dotácie budú smerovať aj do lokalít, kde je nedostatok lekárov a tiež podporujú vznik nových praxí praktických lekárov. „Verím, že svoju úlohu v ich rozhodovaní hrá tiež vlani začatá reforma primárnej starostlivosti, ktorá významne zlepšuje systém organizácie starostlivosti o pacienta a zvyšuje prestíž tejto profesie. Dôležitosť reformy potvrdzuje aj tento prieskum, podľa ktorého len necelých 21 percent opýtaných uviedlo, že má po štúdiu záujem o prácu praktického lekára,“ dodal český minister zdravotníctva.
Ministerstvo zdravotníctva SR tvrdí, že podľa dát Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) na Slovensku zostáva 82 percent medikov. „Tento údaj je dlhoročný priemer na základe reálnych dát,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Ako dodala, do nemocníc idú v posledných rokoch masívne investície. „V rokoch 2017 a 2018 sa nemocnice mohli uchádzať každý rok o 70 miliónov eur a v tomto roku je táto suma ešte vyššia – spolu 100 miliónov eur z rozpočtovej kapitoly MZ SR. Nikdy v histórii tu taká investícia nebola. Tieto peniaze môžu nemocnice investovať do rekonštrukcie, modernizácie či nového prístrojového vybavenia, čím sa zlepšujú aj pracovné podmienky pre zdravotníkov. To všetko prispieva k lepším pracovným podmienkam pre zdravotnícky personál v nemocniciach,“ uviedla.
Ako dodala, problematiku intenzívne riešia „v pravidelných intervaloch s ministerstvom školstva a hľadáme kroky a riešenia, ako podmienky na slovenskom trhu nastaviť tak, aby absolventi fakúlt neopúšťali slovenský trh práce“. Jedným z krokov je zvýšenie počtu novoprijatých študentov na lekárske fakulty. „Ďalším z krokov je aj rezidentský program, ktorého cieľom je dostať chýbajúcich odborníkov najmä do regiónov, kde sú najviac potrební – doteraz ho ukončilo už okolo 100 absolventov z oblasti všeobecného lekárstva a pediatrie. Rozširujeme rezidentské štúdium o ďalšie špecializačné odbory, v ktorých je nedostatok špecialistov – lekárov: neurológia, chirurgia, kardiológia, ortopédia, vnútorné lekárstvo, detská psychiatria, urgentná medicína, anestéziológia a intenzívna medicína a pre sestry v špecializačných odboroch: anestéziológia a intenzívna medicína, inštrumentovanie v operačnej sále a ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii,“ dodala hovorkyňa.
Väčšina do nemocníc
Tak ako vlani, aj tento rok prieskum ukázal, že väčšina študentov lekárskych fakúlt má záujem pracovať ako nemocničný lekár. V Českej republike sa takto vyjadrilo 77,87 percenta medikov (20,72 % plánuje pracovať ako všeobecný lekár pre dospelých, prípadne pre deti), na Slovensku plánuje v nemocniciach pracovať takmer 80 percent, a len 17,99 percenta smeruje do ambulancií.
Dôvody, prečo chcú odísť mladí absolventi lekárskych fakúlt pracovať do zahraničia, sú v prvom rade lepšie platové podmienky. A to tak u českých, ako aj u slovenských medikov. Druhé miesto sa už líši, kým Slováci hľadajú lepšie životné podmienky v zahraničí, českí študenti chcú získať skúsenosti zo zahraničia. Medzi Slovákmi sa na piatom mieste objavil aj nedostatok pracovných príležitostí v zvolenom odbore na Slovensku.
K najžiadanejším krajinám pre prácu v zahraničí patrí v prípade českých medikov Nemecko, u Slovákov je to Rakúsko. Medzi žiadanými krajinami sa objavilo aj Spojené kráľovstvo, a to i napriek nejasnostiam okolo brexitu a zhoršených vzťahov medzi „domácimi“ a lekármi zo zahraničia.
Nelichotivé ohodnotenie si vyslúžili aj samotné lekárske fakulty. Kým až 58 percent českých respondentov potvrdilo aktívnu podporu fakulty pri vykonávaní praxe, slovenské fakulty si takéto ohodnotenie vyslúžili len u 33 percent študentov, čo je oproti vlaňajšku výrazný pokles o 11 percent.
Prieskum sa zameral aj na preferencie zamerania práce. Medici si ako prvé uviedli detské lekárstvo, čo prekvapilo aj riaditeľa pražskej Fakultnej nemocnice v Motole JUDr. Ing. Miloslava Ludvíka, MBA. „Barometer ukazuje prioritu pediatrie medzi mladými lekármi, čo však ja ako riaditeľ FN Motol v praxi zatiaľ nepozorujem,“ uviedol.
Na druhom mieste v prioritách sa u slovenských medikov objavila anestéziológia a intenzívna medicína, u ich českých kolegov všeobecné lekárstvo. Úplne inak však vyzerajú preferencie u tých študentov, ktorí chcú po škole odísť do zahraničia. V prípade oboch krajín uviedli na prvé miesto študenti chirurgiu, u Slovákov sa objavila aj kardiológia, neurológia a neurochirurgia.
„Na prvý pohľad vyzerajú zarážajúco rozdielne odborné preferencie u medikov, ktorí chcú ostať na Slovensku a ktorí chcú ísť do zahraničia (okrem anestéziológie a intenzívnej medicíny). SR: detské lekárstvo, gynekológia a pôrodníctvo, vnútorné lekárstvo, všeobecné lekárstvo. Študenti, ktorí chcú odísť: chirurgia, neurológia, kardiológia, neurochirurgia. Prečo je to tak? Majú pocit, že v týchto odboroch sa neuplatnia, alebo že nedosahujeme primeranú úroveň, a preto chcú ísť získavať vedomosti mimo SR? Obávam sa, že je to odpoveď b,“ komentoval výsledky MUDr. Igor Pramuk, MPH, MHA, riaditeľ pre externé vzťahy Svet zdravia/Procare a zároveň viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS).
MUDr. Igor Pramuk, MPH, MHA, riaditeľ pre externé vzťahy Svet zdravia/Procare a zároveň viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS).
Študenti nám nastavujú zrkadlo
Výsledky prieskumu medzi študentmi lekárskych fakúlt v ČR a SR, žiaľ, len potvrdzujú, že Slovensko začína v sektore zaostávať nielen za vyspelými krajinami, ale čím ďalej tým viac aj za Českou republikou. Zatiaľ čo v ČR sa tešia z nárastu počtu študentov, ktorí chcú ostať pracovať v Česku, na Slovensku došlo k medziročnému poklesu až o 5 %. V tomto roku by chcelo ostať na Slovensku už len 75 % študentov lekárskych fakúlt, čo je pri kritickej personálnej situácii v zdravotníctve alarmujúce. Na to, aby sme pochopili, ako je možné medikov motivovať a aká je v tomto úloha štátu a riaditeľov nemocníc, nám podľa môjho názoru dáva odpoveď, čo je pre medikov pri výbere miesta výkonu najdôležitejšie a aké sú najčastejšie dôvody odchodu do zahraničia.
Podľa prieskumu patria pri výbere miesta výkonu medzi najdôležitejšie kritériá jasné a jednoznačné podmienky na predatestačnú a špecializačnú prípravu. Takto odpovedalo 80 % študentov z prieskumu. Tí, ktorí chcú ďalej pokračovať vo svojej práci v nemocniciach. Myslím si, že tieto kritériá sú naozaj jedným z dôležitých bodov v rozhodovacom procese, či ostať pracovať na Slovensku, alebo odísť. Na personálne podvyživených oddeleniach alebo klinikách nemajú absolventi vôbec istotu, že ich odborné vzdelávanie a možnosť špecializácie prebehne v očakávanom čase. Ak sa pozrieme na to, aké sú najdôležitejšie dôvody pri rozhodovaní sa o odchode do zahraničia, tak sú to platové a životné podmienky a nasleduje znova možnosť zbierať skúsenosti a kvalitný tréning. Obraz v zrkadle sa stáva zreteľnejší, keď vieme, že platové podmienky sú viac-menej porovnateľné s ČR a napriek tomu patrí Česká republika k druhej najžiadanejšej lokalite kam odísť. Pre úplnosť, na prvom mieste je Rakúsko, ktoré oproti ČR uprednostňuje iba o 2 % viac medikov.
Keď dáme do korelácie vyššie spomínané motivácie s odpoveďou na otázku, či fakulta aktívne podporuje vykonávanie praxe nad rámec štúdia (medziročný pokles o 11! zo 44 % na 33 %, v ČR 58 %), zistíme, že systém vzdelávania, kvalitná príprava, možnosť sa špecializovať a rozvíjať svoje zručnosti a vedomosti patria ku kľúčovým faktorom. A myslím si, že poznáme aj odpoveď na otázku, či sa niečo zmení bez zásadných zmien v pre- a postgraduálnom vzdelávaní, pri personálnom nedostatku a nedostatočnom financovaní, ktoré neumožňuje ďalšie investície ľudí, ale aj do materiálno-technickej infraštruktúry a prístrojového vybavenia. Odpoveď je áno, zmení... ale k horšiemu, ako naznačujú aj medziročné výsledky prieskumu. Urgentne potrebujeme štátnu zdravotnú politiku, ktorá bude široko akceptovaná a ktorá vytvorí podmienky na pozitívnu zmenu. A že je to možné a realizovateľné, dokazujú aj výsledky v ČR.
Jana Cigániková, poslankyňa NR SR (SaS)
Prieskum nepriniesol nič nové
Na Slovensku už dlhodobo pozorujeme odlev študentov do zahraničia. Tento fakt potvrdil aj prieskum Barometer medzi medikmi, ktorý prebiehal na viacerých českých i slovenských lekárskych fakultách. Najväčší záujem je o prácu v nemocnici, o pozíciu praktického lekára má záujem iba 18 % slovenských študentov. To nie je žiadnym prekvapením. Po ukončení štúdia má len máloktorý študent na to, aby si otvoril vlastnú ambulanciu, rovnako ho odrádza aj administratívna záťaž, ktorú musí podstúpiť. Ako sa dalo predpokladať, najčastejším dôvodom odchodu do zahraničia sú lepšie finančné podmienky. Okrem toho si študenti myslia, že v zahraničí nájdu aj lepšie životné podmienky a získajú viac skúseností. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sú pre nich lákavejšie krajiny ako Rakúsko a Švajčiarsko, naopak, pokles záujmu badať pri Česku, Nemecku a Spojenom kráľovstve. Študenti ďalej uviedli, že ich fakulta podporuje vykonávanie praxe len v 33 % prípadov, čo je pokles oproti predchádzajúcemu roku až o 11 %. Zvyšných 67 % medikov uviedlo, že vykonávanie praxe ich fakulta aktívne nepodporuje.
Otázne je, do akej miery môžeme barometer považovať za smerodajný. V rokoch 2010 – 2016 vyštudovalo medicínu u nás doma 4 375 slovenských študentov. V rovnakom období nastúpilo do práce v zahraničí 2 572 lekárov so slovenským diplomom. V porovnaní s predmetným prieskumom možno teda konštatovať, že reálne odchádza viac ľudí, ako plánuje odísť.
Prieskum nám síce ukázal, že v porovnaní so susedmi máme stále čo doháňať. Avšak nekonečné nalievanie peňazí do „vyrábania“ nových študentov situáciu nezachráni. Už dnes ich produkujeme nad rámec európskeho priemeru. Slovenské zdravotníctvo zachráni jedine to, že budeme pozorne počúvať, prečo mladí medici odchádzajú a tieto veci budeme meniť. My v SaS nespíme na vavrínoch, ponúkame niekoľko riešení, ako zatraktívniť podmienky nielen pre lekárov, ale všetkých zdravotníckych pracovníkov.