V prieskume o biologickej liečbe medzi verejnosťou, pacientmi a lekármi sa zistili rozdiely vo vnímaní a poznatkoch o tomto type liečby. Laická verejnosť z veľkej časti netuší, čo sa za pojmom biologická liečba skrýva, pacienti na ňu nedajú dopustiť.
Výsledky
Podľa realizovaného prieskumu každý tretí Slovák pozná biologickú liečbu. Ak bolo na výber viacero možností, tak približne štvrtina opýtaných vedela správne určiť, čo je biologická liečba. Prieskum tiež ukázal, že väčšina respondentov túto formu liečby vníma nesprávne, napríklad ako liečbu bylinkami, homeopatikami či ako lieky, ktoré nie sú chemicky upravené. Na druhej strane pacienti, ktorí majú skúsenosti s biologickou liečbou, presne vedia, o akú liečbu ide a označili ju za účinnú, bezpečnú i život zachraňujúcu.
K jej silným stránkam zaradili rýchly nástup účinku oproti konzervatívnej liečbe, minimálne vedľajšie účinky či plnohodnotný život, ku ktorému sa mohli vrátiť.
Tieto vyjadrenia potvrdil aj prof. MUDr. Miloš Jeseňák, primár na oddelení klinickej imunológie a alergológie Univerzitnej nemocnice v Martine. „Biologická liečba prichádza ako pomoc pre pacientov pri ochoreniach alebo štádiách ochorení, ktoré sme doteraz nedokázali dostatočne zvládnuť pomocou klasickej liečby. Mnohé z týchto ochorení dokážeme práve pomocou biologickej liečby dostať pod kontrolu. Pacient sa zaradí do plnohodnotného kvalitného života a môže žiť úplne normálny život primeranej dĺžky, tak ako zdravý jedinec,“ uviedol.
Podobné skúsenosti majú aj lekári rôznych špecializácií z centier biologickej liečby. Vnímajú ju ako prelomovú, drahú, no účinnú liečbu, podmienenú stavom a závažnosťou choroby, ktorá mnohokrát nastupuje až ako posledné riešenie.
V prieskume medzi všeobecnými lekármi a špecialistami sa zistilo, že biologickú liečbu pozná dobre len 20 percent všeobecných lekárov a dvojnásobný podiel špecialistov mimo centier biologickej liečby. A viac ako tri štvrtiny všeobecných
lekárov uviedlo, že o liečbe počuli, ale veľa o nej nevedia.
Vznik
Biologická liečba pritom nie je novinkou, za priekopníkov sa považuje očkovanie alebo inzulín. Biologická liečba monoklonálnymi protilátkami sa najskôr používala v liečbe ťažkých ochorení, na ktoré už štandardná liečba nestačila, a to v endokrinológii, reumatológii, imunológii, gastroenterológii, nefrológii, alergiológii. V súčasnosti nachádza uplatnenie aj v neurológii a v ďalších oblastiach.
Pri tvorbe biologického lieku sa používajú živé organizmy alebo bunky, ktoré sa získavajú oddelením z geneticky čiastočne upravených živých organizmov, obyčajne sú to rôzne bielkoviny s určitým osobitým účinkom. Biotechnologickým
postupom sa upravia molekuly, ktoré potom získavajú špecifické vlastnosti a v organizme cielene pomáhajú v liečbe daného ochorenia.
Najpoužívanejšou formou biologickej liečby sú v súčasnosti monoklonálne protilátky. Tieto špecifické protilátky napodobňujú protilátky prirodzene produkované naším imunitným systémom, pričom majú schopnosť naviazať sa na špecifické povrchové antigény choroboplodných buniek a zasahovať tak do špecifických mechanizmov zodpovedných za vznik a vývoj choroby.
V niektorých prípadoch umožňujú imunitnému systému ľahšie identifikovať nepriateľské bunky a bojovať proti nim ako proti svojmu prirodzenému nepriateľovi. V iných prípadoch môžu priamo blokovať patogenetické procesy v organizme, napríklad nadmerne aktívne zápalové procesy.