StoryEditor

​Ambulantní lekári odmietajú navrhovaný systém bezpečnosti pacienta

25.09.2019, 00:00
K návrhu vyhlášky o minimálnych požiadavkách na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta, ktorý zavádza povinnosti pre ústavné zdravotnícke zariadenia, ambulancie aj záchranky, prišlo 85 pripomienok.

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo vyhlášku v reakcii na medializované prípady zámeny operovaného kolena pri totálnej endoprotéze vo Fakultnej nemocnici v Nitre a zámenu transfúzie v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach. „Každý poskytovateľ, či už ústavnej alebo ambulantnej starostlivosti, bude musieť mať interný systém bezpečnosti pacienta. Aby sa nestalo, že si niekto pomýli pravé a ľavé koleno. Takéto prípady by sa nemali stávať,“ reagovala ministerka Andrea Kalavská v máji na tieto pochybenia.

Vyhláška obsahuje presne definované postupy na predchádzanie nežiaducim situáciám. „Pod bezpečnosťou pacienta sa rozumie predchádzanie nežiaducim udalostiam počas obdobia poskytovania zdravotnej starostlivosti s cieľom minimalizovať poškodenie zdravia pacienta,“ informuje rezort.

Sledované oblasti

Nemocnice musia mať vypracovaný jednotný postup pri realizácii správneho zdravotného výkonu u správneho pacienta v správnej lokalizácii a používať štandardizovaný spôsob označenia miesta chirurgického výkonu. „Cieľom je nastaviť komplexné opatrenie tak, aby k pochybeniam v súvislosti sa zámenou pacienta, výkonu a strany pri chirurgických výkonoch dochádzalo čo najmenej alebo vôbec,“ očakáva ministerstvo. Okrem prevencie zámeny pacienta, zdravotného výkonu či strany pri chirurgických výkonoch sa bude v nemocniciach hodnotiť aj bezpečná identifikácia pacientov, bezpečnosť pri používaní liekov a ich uchovávanie, zavedenie optimálnych postupov hygieny rúk, bezpečné odovzdanie pacientov, prevencia vzniku dekubitov aj nozokomiálnych nákaz. „Výskyt dekubitov u hospitalizovaných pacientov je jedna z najčastejších nežiaducich udalostí. Cieľom je zavedenie systému sledovania výskytu rizík dekubitov a ich predchádzania, ktorý by viedol k minimalizácii ich výskytu,“ uvádza rezort.

V ambulanciách sa bude okrem hygieny rúk a bezpečnej komunikácie s pacientom hodnotiť aj bezpečnosť pri používaní liekov a ich uchovávanie. Postupy budú stanovené individuálne podľa charakteru ambulancie, sledovať sa budú injekčné roztoky chloridu draselného, inzulíny, neriedené heparíny a opiáty.

U poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby sa bude sledovať a hodnotiť bezpečnosť pri používaní liekov, zavedenie optimálnych postupov hygieny rúk pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a technická kontrola pomôcok na riešenie neodkladných stavov.

Ambulantní lekári

Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR uviedla, že v súvislosti s ambulanciami ide o povinnosti, ktoré sú už dnes zabezpečené, upravujú ich platné právne predpisy a prevádzkové poriadky schválené úradmi verejného zdravotníctva. „Z tohto pohľadu systém bezpečnosti pre ambulancie predstavuje administratívnu záťaž,“ tvrdí ASL SR. Za problematickú považuje časť venovanú bezpečnej komunikácii s pacientom, v rámci ktorej má mať poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti vypracovaný systém na zabezpečenie časového priestoru pacientovi pri konzultácií s ošetrujúcim lekárom a na zabezpečenie poskytnutia informácií pacientovi v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby pacient poskytnutým informáciám porozumel. „Úprimne nám však nie je jasné, aký systém dokáže zabezpečiť dostatok času v podmienkach, keď musíme ošetriť desiatky pacientov denne, ambulantní lekári ubúdajú, pacienti pribúdajú,“ pripomína ASL SR realitu v ambulanciách.

ASL navrhuje vypustiť z vyhlášky celú časť zameranú na hodnotenie bezpečnosti pacienta sú u poskytovateľa ambulantnej zdravotnej starostlivosti. posudzované oblasti. „Zavádzanie interného systému hodnotenia bezpečnosti pacienta v prípade ambulantných zariadení opäť raz prináša značné administratívne zaťaženie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Treba si uvedomiť, že väčšina poskytovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú ambulancie s jedným lekárom a jednou sestrou, čo bude znamenať, že je vypracovanie systémov a kontrola zaťaží lekára a teda bude mať menej času na starostlivosť o pacientov,“ pripomína ASL SR.

Podobný názor má aj Slovenská lekárska komora, ktorá rovnako požaduje vypustenie paragrafu týkajúceho sa ambulantnej sféry. „Požiadavka na vypracovanie, resp. dodržiavanie vypracovaného systému hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie, vzhľadom na nedostatok ambulantný lekárov, nároky pacientov na čo najrýchlejšie poskytnutie zdravotnej starostlivosti a už v súčasnosti dlhé čakacie lehoty, nie je uplatniteľná v praxi. Nie nám zároveň jasné ako v prípade poskytovateľa s jedným lekárom a jednou sestrou má poskytovateľ sledovať a analyzovať nedostatky pri komunikácii s pacientom; má lekár analyzovať sám seba?“ argumentuje komora.

Nemocnice

Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) navrhuje doplniť medzi sledované oblasti v ústavných zariadeniach aj prevenciu pádov. „Pád pacienta v zdravotníckom zariadení sa pokladá za jednu z najčastejších nežiaducich udalosti a nejedná sa len o problematiku seniorov, ale všetkých vekových skupín so všetkými následkami a možnými dopadmi pre zdravotnícke zariadenie. Pády bývajú častou príčinou vážnych zranení, komplikácii a úmrtí hlavne u geriatrických pacientov, preto je prevencia pádov bezpodmienečne nutná,“ pripomína ANS.
Rovnaký postoj má aj Asociácia na ochranu práv pacientov, ktorá vyžaduje prijatie osobitných preventívnych opatrení, vedúcich k ich eliminácii, dokomentovaniu, zberu údajov, vykazovaniu, zverejňovaniu ako kvalitatívného indikátora. „Cieľom opatrení by malo byť predchádzanie zranení, zdravotných komplikácii, spojených s imobilizáciou a ťažkými zdravotnými postihnutiami, ktoré môžu viesť u geriatrických pacientov k predčasným úmrtiam,“ uvádza asociácia.

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) navrhuje doplniť ďalší indikátor, a to dodržiavanie minimálneho personálneho zabezpečenie pre poskytovanie bezpečnej ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ďalšou požiadavkou komory sestier na nemocnice je vypracovať spôsob kontroly udržateľnosti mobility pacientov (mobilty protokol) a zabezpečenie polohovacích postelí a zdravotníckych pomôcok na nácvik mobility pacientov.

Slovenská spoločnosť klinickej farmakológie pripomína, že návrh vyhlášky nerieši otázku zabezpečenia bezpečnosti pacienta v súvislosti s jeho účasťou v biomedicínskom výskume, vrátane klinických skúšaní medicínskych produktov, liekov, zdravotníckych pomôcok a prístrojov, a rovnako ani bezpečnosť pacienta v súvislosti s jeho účasťou vo výučbe študentov medicíny, študentov iných zdravotníckych profesií a vo výučbe v rámci špecializačného, certifikačného štúdia alebo kontinuálneho medicínskeho alebo iného kontinuálneho profesijného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Na ministerstve zdravotníctva prebieha vyhodnotenie pripomienok. Vyhláška by po schválení mala platiť od januára budúceho roka.

menuLevel = 2, menuRoute = zdn/spravy, menuAlias = spravy, menuRouteLevel0 = zdn, homepage = false
13. júl 2024 08:05