Minulý týždeň sme v Zdravotníckych novinách informovali o spore bratislavských neurochirurgov, ktorý sa skončil tým, že ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská odvolala prof. MUDr. Juraja Šteňa z funkcie hlavného odborníka pre neurochirurgiu. Išlo o prípad 15-ročného pacienta operovaného v neurocentre Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) a jeho medializácia.
Spor vznikol, keď pacient potreboval ďalšiu operáciu a príbuzní chceli, aby zákrok vykonal prof. J. Šteňo z neurochirurgickej kliniky v Nemocnici L. Dérera na Kramároch. Špecialisti neurocentra NÚDCH však prevoz vzhľadom na rizikový transport neodporúčali. Spor vyvrcholil niekoľkými vystúpeniami v médiách, kde lekári z neurochirurgickej kliniky detailne informovali o zdravotnom stave pacienta a dokonca v médiách i na sociálnej sieti uverejnili snímky 15-ročného pacienta a 17-ročného dievčaťa. To bol aj dôvod, prečo prof. Šteňo skončil vo funkcii hlavného odborníka.
Vzhľadom na opakované uverejňovanie snímok konkrétneho pacienta a detailné informovanie o zdravotnom stave v médiách vyvstala otázka, či v tomto prípade nejde o porušenie ochrany osobných údajov. Otázne je tiež, ako je možné, že ak išlo o pacienta z NÚDCH, informáciami o zdravotnom stave a snímkami disponoval prof. J. Šteňo, resp. lekári z neurochirurgickej kliniky.
Ako Zdravotníckym novinám potvrdil Úrad na ochranu osobných údajov SR, ide o citlivé osobné údaje a celú situáciu je potrebné posudzovať aj v kombinácii s lekárskym tajomstvom a etikou. A ako jediný právny základ vidí úrad v súhlase zákonných zástupcov dieťaťa na zverejnenie.
Oslovili sme preto prof. J. Šteňa a prednostu kliniky doc. MUDr. Andreja Šteňa, či disponujú písomným súhlasom zákonných zástupcov, že môžu dané snímky uverejňovať, a tiež, ako sa dostal prof. J. Šteňo k záznamu z operačnej správy. „Áno, máme od všetkých písomný súhlas,“ zareagoval prof. J. Šteňo. K zneniu súhlasu sme sa nedostali.
Aj Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) po zverejnení zdravotnej dokumentácie pacienta požiadala doc. A. Šteňa o stanovisko k zverejneniu tejto dokumentácie, pred vypuknutím kauzy totiž o prípade údajne nevedela. „Prednosta doc. Šteňo nás písomne informoval o tom, že disponuje písomným súhlasom zákonných zástupcov pacienta, ktorí mu udelili súhlas na zverejnenie zdravotných záznamov pacienta,“ uviedla UNB.
Podľa generálneho riaditeľa NÚDCH doc. MUDr. Ladislava Kuželu ide o veľmi krehký ľad, kde naozaj možno povedať, že etická rovina informovania už prekročila všetky hranice. „Ak Univerzitná nemocnica ako inštitúcia nemala súhlas zákonného zástupcu, ktorý presne podpísal možnosti informovania, tak to tak berieme. Profesor Šteňo je ich zamestnanec a vystupoval na pôde nemocnice. Veríme však, že voči zamestnávateľovi si jeho klinika splnila všetky potrebné a zákonné záležitosti,“ povedal L. Kužela.
Otázne tiež ostáva, ako sa zamestnanci neurochirurgickej kliniky na Kramároch dostali k snímkam pacienta detskej nemocnice. „Predpokladáme, že dané snímky robilo pracovisko profesora Šteňa. NÚDCH poskytuje údaje zo zdravotnej dokumentácie pacientom, resp. ich zákonným zástupcom. Je iba vecou pacienta a rodiča, komu ďalej poskytne údaje zo zdravotnej dokumentácie, a to či už ďalšiemu lekárovi na posúdenie alebo iným osobám. Na takéto šírenie údajov už NÚDCH nemá dosah,“ dodal riaditeľ NÚDCH.
Aj podľa ministerstva zdravotníctva je potrebné preukázať súhlas pacienta so zverejnením informácií o svojom zdravotnom stave. „Ak je spracúvanie osobných údajov založené na súhlase dotknutej osoby, je povinnosťou prevádzkovateľa kedykoľvek vedieť preukázať, že dotknutá osoba poskytla súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov a ich zverejnením,“ reagoval rezort.
Podľa právnika JUDr. Ivana Humenika, PhD. sú dôvernosť a mlčanlivosť axiómami vzťahu lekára voči pacientovi. Poukázal aj na to, že zbavenie mlčanlivosti zdravotníka pacientom ešte neznamená, že zdravotník môže aktívne šíriť informácie o pacienta.
Slovenská lekárska komora (SLK) vníma problematiku poskytnutia zdravotnej starostlivosti maloletému Lukášovi a jej medializáciu predovšetkým ako problém dvoch poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich zriaďovateľa – Ministerstva zdravotníctva SR. „Nie je v kompetencii SLK do riešenia problému vstupovať,“ reagovala na kauzu SLK a dodala. „Komora má zákonnú kompetenciu posudzovať etické pravidlá správania sa lekárov, avšak výlučne svojich členov, teda nie všetkých lekárov a nie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V prípade, ak bude komore doručená sťažnosť na postup niektorého z lekárov (člena komory) v spojitosti s danou problematikou, príslušné orgány komory sa ňou budú zaoberať a vo veci rozhodnú v súlade s vnútrokomorovými predpismi.“