Zápal pľúc je častá komplikácia po prekonaní chrípky u dospelých a rýchlo sa šíri najmä v kolektívoch. Na Slovensku je desiatou najčastejšou príčinou hospitalizácie s druhou najvyššou úmrtnosťou. Pneumokokový zápal pľúc je celosvetovým problémom, len v SR má každý rok na svedomí najmenej 2 500 životov. V súčasnosti patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí, ktorým vieme aktívne predchádzať.
Najčastejším pôvodcom bakteriálneho zápalu pľúc je Streptococcus pneumoniae (pneumokok). Baktérie pneumokoka sa šíria kvapôčkovou infekciou, napríklad kýchaním, kašľaním alebo blízkym kontaktom s infikovanou osobou. Usádzajú sa najmä na slizniciach nosa a úst, odkiaľ dokážu preniknúť do celého organizmu a napadnúť ďalšie orgány.
Z hľadiska rizika infekčných chorôb je vek nad 60 rokov spojený aj s vyšším rizikom chrípky, s komplikáciami chrípky a so zápalom pľúc, pričom riziko hospitalizácie u týchto ľudí je až 10-násobne vyššie. Starší ľudia prekonávajú choroby ťažšie a liečba trvá zvyčajne dlhšie. „Obzvlášť ohrozené sú osoby s chronickým ochorením ako diabetici, astmatici, osoby s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, neurologickými ochoreniami, ochoreniami obličiek a pečene a imunokomprimovaní ľudia alebo kardiologickí pacienti, u ktorých môžu zanechať vážne, až fatálne následky,“ priblížil všeobecný lekár pre dospelých MUDr. Peter Lipovský.
Priebeh zápalu pľúc môže byť u starších ľudí atypický. Charakteristické príznaky ako horúčka, bolesť na hrudníku a kašeľ nemusia byť nápadné. Medzi príznakmi u starších ľudí sa môže objaviť aj zmätenosť, delírium, nechutenstvo, pády, strata samostatnosti alebo náhla zmena funkčného stavu organizmu človeka.
Prevencia
Pneumokokové infekcie si vyžiadajú každoročne celosvetovo približne 16 miliónov úmrtí. Hlavnými klinickými formami pneumokokových ochorení sú invazívne pneumokokové ochorenia ako meningitída, pneumónia a tiež neinvazívne alebo mukózne pneumokokové ochorenia. Liečba ochorení spôsobených pneumokokmi je najmä u seniorov a chronicky chorých komplikovaná a často málo účinná. Ani včas podaná úspešná antibiotická liečba nemusí byť zárukou, že sa pacient bude môcť rýchlo vrátiť do bežného života. Môže to trvať niekoľko týždňov až mesiacov, kým sa telo úplne zotaví. Navyše celosvetovo narastá lieková rezistencia pneumokokov. Navyše napríklad u starších ľudí, ktorí boli v minulosti hospitalizovaní a liečení na zápal pľúc, narastá riziko srdcovocievnych ochorení.
Ľuďom starším ako 59 rokov, ako aj všetkým chronicky chorým pacientom a ľuďom s poruchou imunitného systému sa odporúča najmä prevencia, ktorej súčasťou je pravidelné očkovanie proti chrípke a očkovanie proti pneumokokom. Proti pneumokokom sa podáva jedna jednorazová dávka, proti chrípke je potrebné očkovať sa každý rok. „Očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie vykonať v priebehu októbra až decembra, pred začiatkom zvýšenej aktivity chrípkových vírusov, ale očkovať sa dá aj neskôr počas chrípkovej sezóny. Ochranný efekt očkovania nastupuje po 10 až 14 dňoch,“ vysvetlil pneumológ ftizeológ MUDr. Štefan Laššán, PhD., MPH. „Súčasne s vakcínou proti chrípke alebo počas celého roka je možné podať vakcínu proti pneumokokovým infekciám. Ochranný účinok vakcíny nastupuje 14 dní po podaní,“ dodal.
Pneumokokové invazívne ochorenia vrátane zápalu pľúc sú najčastejšou komplikáciou chrípky u dospelých, preto v čase začínajúceho sezónneho výskytu akútnych respiračných ochorení a chrípky má toto očkovanie zdravotný význam.
Dáta
Slovensku patrí druhá priečka v úmrtnosti na zápaly pľúc v rámci EÚ. Európska komisia a OECD skonštatovali, že Slovensko musí urobiť množstvo krokov s cieľom zlepšiť prevenciu a verejné zdravie. Od roku 2012 postupne klesá miera zaočkovanosti populácie. Znížil sa aj podiel zaočkovaných proti chrípke.
„Pneumokoková vakcína je pre vybrané rizikové skupiny populácie, a to 59-ročných a starších, chronicky chorých bez ohľadu na vek a ďalších indikácií plne hradená z verejného zdravotného poistenia, napriek tomu sa proti pneumokokovým infekciám aktívne chráni žalostne málo seniorov,“ reagoval P. Lipovský.
Zápal pľúc je treťou najčastejšou príčinou úmrtia svetovej populácie a mortalita je dokonca aj vo vyspelých krajinách vysoká – dosahuje 19,7 na 100 000 obyvateľov. Až 14 percent seniorov zomiera v priebehu hospitalizácie v dôsledku komunitnej pneumónie a viac než 50 percent pri komplikovanom priebehu s rozvojom septického šoku. Počet hospitalizácií dospelých v dôsledku komunitného zápalu pľúc je tiež vysoký – v Európe sa pohybuje okolo 2,9 na 1 000 jedincov. Odborníci preto vyzývajú, že je veľmi dôležité venovať zvýšenú pozornosť nielen účinnej liečbe, ale predovšetkým prevencii.
„Podľa výpočtov sa dá skonštatovať, že napríklad pri 100-percentnom vakcinačnom pokrytí populácie nad 65 rokov pneumokokovou vakcínou a s prihliadnutím na účinnosť tejto vakcíny by sa dalo zabrániť 197 145 prípadom komunitných pneumónií v EÚ a viac ako 4 500 prípadom a 600 úmrtiam na pneumóniu na Slovensku ročne,“ zhrnul Š. Laššán, PhD., MPH.