Kardiochirurgovia v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave implantovali umelé srdce (TAH – Total Artificial Heart) už šiestim pacientom. V troch prípadoch išlo o pacientov s dilatačnou kardiomyopatiou, dvaja pacienti mali koronárnu chorobu a u jedného bola diagnostikovaná obrovskobunková myokarditída.
Program TAH je nadstavbou k programu transplantácie srdca. Indikáciou implantácie umelého srdca sú stavy ťažkej poruchy funkcie srdca, ktorá je v horizonte dní alebo málo týždňov nezlučiteľná so životom. Používa sa u pacientov, ktorí sú kandidáti transplantácie do obdobia identifikácie vhodného darcu. Implantáciu umelého srdca plne hradí zdravotná poisťovňa pacienta.
Domáca liečba
Program implantácií TAH odštartovali v NÚSCH v novembri 2017. Pri prvej operácii tohto typu v krajinách V4 dostal umelé srdce vtedy 47-ročný pacient. Po pol roku podstúpil transplantáciu srdca. V súčasnosti päť zo šiestich pacientov žije, dvaja s transplantovaným srdcom a trojica pacientov s umelým srdcom čaká na vhodného darcu.
Primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., vidí úspech predovšetkým v tom, že traja pacienti sú v domácej liečbe. „Je to naozaj unikátne, pretože títo pacienti väčšinou ostávajú v nemocnici a čakajú na transplantáciu srdca. Len čo sa objaví vhodný darca, idú na transplantáciu. Pacient tak vďaka TAH dostane šancu dožiť sa transplantácie. Umelé srdce je schopné ísť roky, problémom sú určité zdravotné komplikácie ako infekcie či problémy so zrážanlivosťou. Preto sa snažíme pacientov čo najskôr posunúť k transplantácii,“ uviedla E. Goncalvesová.
TAH SynCardia je jediné zariadenie slúžiace na totálne nahradenie srdca s európskou a americkou certifikáciou (EÚ a FDA certifikácia). Tento typ srdca začali vyvíjať odborníci v Utahu v 50. rokoch minulého storočia, vývoj predstavoval dlhú sériu experimentálnych implantácií. „FDA uznala túto technológiu do klinického použitia v roku 2010. Je to jediné komerčne dostupné umelé srdce, ktoré je možné použiť rutinne v klinickej praxi,“ doplnila primárka Goncalvesová. S rozšírením programu TAH by však radšej nepočítala. „Sme veľmi radi, že sme schopní zachrániť ľuďom život. Boli by sme oveľa radšej, keby sme im mohli zachraňovať životy transplantáciou. Žiť s biologickým srdcom kvalitne a dlhé roky je niečo úplne iné,“ zdôraznila.
V oblasti transplantácií srdca sa ani zďaleka nepribližujeme k českému darcovskému programu. „Len na ilustráciu poviem, že priemerný počet transplantácií srdca v Česku je 50 až 60 ročne, my sa pohybujeme v posledných piatich rokoch od 15 do 20. Ak by sme zobrali veľkosť populácie , malo by to byť 30. A to sa vôbec neporovnávame s najúspešnejšími programami, ktoré momentálne sú v Chorvátsku a Slovinsku, kde je počet darcov na milión obyvateľov podstatne vyšší ako v Českej republike,“ uzavrela E. Goncalvesová.
Negatívna medializácia vždy silne škodí
Odpovedá doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH
Aká je situácia v oblasti darcovského programu?
Napriek tomu, že sme v tejto oblasti urobili niekoľko systémových krokov, program viazne. Sú pracoviská, ktoré pracujú veľmi dobre, napríklad martinské odberové centrum. No sú kraje, ktoré toľko darcov neidentifikujú, aj keď tu potenciál určite je. Myslím si, že to súvisí najmä s tým, že identifikácia darcu znamená extrémne veľa práce, ktorú si lekár nemusí narobiť, keď vyhlási človeka za mŕtveho, aj keď by mohol byť potenciálnym darcom orgánov. Nechcem nikoho kritizovať, v niektorých nemocniciach pracujú ľudia naozaj na hranici svojich možností, majú desať nočných služieb mesačne a sú vyčerpaní psychicky aj fyzicky. Ak sa celú noc starajú o živých a teraz sa majú postarať o mŕtveho, tak si niekedy musia vybrať a o mŕtveho sa nepostarajú tak, akoby sa mohli. Keď idem do terénu a vidím, čo sa odohráva v nemocniciach, niekedy tých ľudí chápem.
Koľko transplantácií ste urobili tento rok?
Počet identifikovaných darcov sa na Slovensku mierne zvýšil, čo je veľmi dobrý trend. Trošku menej sa to odráža v počte transplantovaných sŕdc, pretože darca musí spĺňať rigidné prísne kritériá. Tento rok máme 18 transplantácií, v najsilnejšom roku sme ich mali 25. Keď sa však porovnávame s okolitými krajinami s podobnou darcovskou legislatívou, ako je Česko, Rakúsko a Maďarsko, tak vidíme rezervy.
Čo by pomohlo zlepšiť situáciu?
Mne je ťažko povedať, čo by pomohlo. Snažíme sa v tejto oblasti pozitívne pôsobiť 20 rokov a myslím, že sme prakticky vyčerpali všetky naše možnosti. Z hľadiska etiky a zákona ľudia, ktorí transplantujú orgány, by nemali byť veľmi aktívni v odberovej oblasti, aby tu nebol dojem, že vzniká nadmerný tlak. My, čo poskytnutými orgánmi zachraňujeme životy, by sme nemali pôsobiť ako extrémne aktívni v oblasti darcovstva. Na to máme odborníkov a viem, že sa veľmi snažia. Predsa len sú na Slovensku určité bariéry, ktoré sú dané aj historicky, často aj nešťastnou komunikáciou transplantológie v médiách. Negatívna medializácia transplantačný program vždy silne poškodí.