Zdravotnícke noviny organizovali v tomto roku posledný Okrúhly stôl zdravotníctva, ktorý bol venovaný diskusii s tieňovými ministrami vybraných politických strán a hnutí: Martin Barto (SaS), Tomáš Drucker (Dobrá voľba), Oskar Dvořák (PS/Spolu), Ján Hencel (KDH), Marek Krajčí (OĽaNO) a Andrea Letanovská (Za ľudí).
Na Okrúhly stôl zdravotníctva boli pozvaní aj ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská, Vladimír Baláž (Smer) a Štefan Zelník (SNS). Na podujatí sa však nezúčastnili.
V úvode predstavitelia vybraných politických strán a hnutí prezentovali svoj program v oblasti zdravotníctva a čo chcú urobiť so zdravotníctvom.
„Vidíme, že zdravotná starostlivosť bude v nasledujúcich rokoch náročnejšia v dostupnosti a financovaní, chceme preto pripraviť zdravotníctvo na horšie časy. Chceme zadefinovať rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorá sa má hradiť z verejného zdravotného poistenia. Chceme iniciovať vznik pripoistenia a dostať tak dodatočné zdroje do zdravotníctva. Chceme rozumným spôsobom začať šetriť v oblastiach, kde sa nešetrí. Chceme sa venovať viac ekonomike poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a riešiť dostupnosť, to znamená dostať nových lekárov a nové sestry do systému, a motivovať ich, aby ostali na Slovensku,“ zhrnul priority programu strany SaS Martin Barto.
„Definovanie nároku a rozsahu je téma, ktorá tu panuje dlhodobo. My sme k nej pristúpili prostredníctvom štandardných, diagnostických a terapeu tických postupov, ktoré treba dokončiť,“ nadviazal Tomáš Drucker zo strany Dobrá voľba.
Podľa neho práve na základe nich je možné opísať, čo má byť hradené z verejného zdravotného poistenia. „A potom môžeme pristúpiť k tomu, aby sme vytvorili aj ďalšie zdroje financovania, ako je napríklad pripoistenie. Treba zmeniť úhradový mechanizmus, čiže transformovať sa viac do financovania za výsledky. Treba začať od poisťovní cez kvalitatívne ukazovatele, treba obmedziť zisk a toto postupne prenášať aj na poskytovateľov ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Potrebujeme investovať do nemocníc, zlepšiť vzdelávanie a nižšie odvody za viac prevencie,“ vymenoval T. Drucker.
Podľa Oskara Dvořáka z PS/ Spolu by sa ministerstvo zdravotníctva nemalo orientovať len na zdravotníctvo, ale malo by sa viac orientovať na zdravie. Podľa neho je potrebné sa viac rozprávať o medzirezortnej integrácii. „Lepšie využívanie regionálnych úradov verejného zdravotníctva, kvalitatívne kontrakty, motivácia poistencov o lepšiu zdravotnú starostlivosť, nesmieme zabúdať na duševné zdravie, prevencia, hlavne primárna prevencia, očkovanie, dlhodobá starostlivosť, paliatívna starostlivosť,“ vymenoval O. Dvořák.
„V programe sme začínali, že pacient je na prvom mieste, ale priniesli sme v tomto zmenu a máme, že na prvom mieste je človek. To znamená človek ako lekár, zdravotník a človek ako pacient. Čo doteraz zlyhávalo, to máme v programe,“ podotkol Ján Hencel z KDH. Ako spomenul, máme málo všeobecných lekárov, málo sa venujeme ochrane a podpore zdravia. Kľúčové na presadenie zmien je podľa neho potrebná zhoda medzi stranami. „Je potrebné urobiť to, aby zdravotníctvo bolo na prvom mieste aj pre vládu, a aby si každý pacient uvedomoval, že zdravie by malo byť pre neho na prvom mieste. A to zatiaľ nie je,“ uviedol J. Hencel.
Marek Krajčí z hnutia OĽaNO konštatoval, že ak má zdravotníctvo napredovať, tak predvídateľnosť výdavkov štátu do zdravotného systému musí byť samozrejmosťou. „Zdroje z verejného zdravotného poistenia, teda zdravotná daň má byť plne využitá len na poskytovanie základného balíka zdravotnej starostlivosti. Súkromné zdravotné poisťovne sa majú zaoberať systémom komerčného pripoistenia, z ktorého môžu tvoriť zisk. Nemocnice treba stratifikovať a nastaviť cenotvorbu, za ktorú budú hradené jednotlivé výkony, špecialisti, nový katalóg výkonov, zároveň zainteresovať ambulantných lekárov, určité regióny, treba zadefinovať nárok, ale aj povinnosti pacienta,“ zhrnul M. Krajčí.
„Každý pacient je VIP. Myslíme si, že každý pacient musí byť pre niekoho v určitom momente dôležitý, znamená to, že je niekto za neho zodpovedný. A musí byť tak zabezpečená jeho kontinuálna, plynulá cesta k vyliečeniu,“ reagovala Andrea Letanovská zo strany Za ľudí. Ako doplnila, dosiahnuť to chcú tak, že „chceme sa začať zameriavať na kvalitu, v zmysle motivácie všetkých zainteresovaných od poisťovne cez poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Musia byť motivovaní za kvalitu, vyliečenie, a nie za kvantitu, čiže počet výkonov, počet dní hospitalizácie a pod. I na kvalitu v zmysle kontroly kvality, čiže potrebujeme silný kontrolný úrad, ktorý bude mať všetky nástroje na to, aby vymáhal pre pacienta to, na čo má nárok. A tretí parameter kvality je samotný nárok, to je to, na čo má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia,“ uviedla A. Letanovská.
Diagnóza
Ďalšou témou, ktorej sa tieňoví ministri venovali, bolo zhodnotenie súčasného stavu slovenského zdravotníctva. Poukázanie na to, čo nefunguje, a akú diagnózu by nášmu zdravotníctvu stanovili. „Financovanie slovenského zdravotníctva je nejaký hybridný systém medzi systémom NHS a poistným systémom,“ reagoval M. Barto, s ktorým súhlasil aj M. Krajčí. „Musím sa pridať k Martinovi Bartovi, náš systém nie je ani ryba, ani rak.“
Podľa M. Barta takýto systém spája nevýhodné stránky obidvoch systémov. „Pretože nemáme skutočný poistný systém, nemáme možnosť poistných plánov, nemáme možnosť pripoistenia,“ povedal M. Barto. Ako však podotkol, „nemáme však ani systém NHS, pretože zdravotná starostlivosť je fragmentovaná medzi štátom a súkromným sektorom. A tieto jednotlivé subjekty sú podriadené rôznym motiváciám a okolnostiam svojho ekonomického fungovania“. Podľa neho treba smerovať k poistnému systému. Ďalej doplnil, že podľa nich bolo prvou chybou, že nebol definovaný rozsah zdravotnej starostlivosti.
Pre T. Druckera sú tri najdôležitejšie problémy v zdravotníctve: „Je to nedostatok personálnych zdrojov, pretože na jednej strane je tu zlý demografický vývoj, na druhej strane mobilita pracovného trhu. Druhý problém je model financovania, špirála dohodovania aj v ambulantnom sektore spôsobila, že mnohí ambulantní poskytovatelia majú jediný ukazovateľ – poskytovanie výkonov, to znamená, že sa nikdy nesledovalo, či to, čo robia, naozaj zlepšuje kvalitu zdravotnej starostlivosti. A celkovo môžeme hovoriť o finančných prostriedkoch, zdrojoch, ktoré do zdravotníctva idú, či sú alebo nie sú predvídateľné“.
Podľa O. Dvořáka jasné vysvedčenie nášmu zdravotnému systému vystavujú naše zdravotné výsledky. „Netreba sa pozerať len na odvrátiteľné úmrtia, na samotnú úmrtnosť, ale aj na počty rokov prežitých v zdraví, a po 65-ke sme zďaleka najhorší v Európe, v rámci V4 tiež. Treba však dodať, že to nie je o samotnej kvalite zdravotnej starostlivosti, vnímame, že momentálne je najväčší problém dostupnosť. Tu hovoríme o fyzickej dostupnosti a integrácii pacienta. Pri fyzickej dostupnosti musím spomenúť poplatky. Vzniká obmedzovanie dostupnosti cez poplatky, lebo je obrovský chaos v poplatkoch,“ povedal O. Dvořák.
V súvislosti s integráciou pacienta spomenul viacero úrovní. „Prvý level je vytvoriť motivácie pre poistencov, aby sa o seba starali, vytvoriť motivácie aj pre zdravotné poisťovne, aby sa starali o poistencov, vytvoriť nárok, vytvoriť motivácie aj pre poskytovateľov. Pri fyzickej dostupnosti, aj keď sa hovorí o nedostatku personálu, že potrebujeme viac lekárov, viac sestier, viac personálu, nie je to celkom tak. Podľa mňa je to aj o tom, že máme veľkú nadspotrebu zdravotnej starostlivosti, máme duplicitné výkony a tretia vec, ako chceme zvyšovať kapacity súčasných ambulancií. Tam sa pozeráme, ako zavádzať nové modely práce, aby sme nefungovali jedna ambulancia, jeden lekár, jedna sestra, aby sme ich motivovali cez platobné mechanizmy,“ povedal O. Dvořák.
„Najdôležitejší je personálny problém, čo je aj dôsledok toho, že chýbajú zdroje, a že sú nedostatočné investície. Takisto sú veľké problémy v určitých regiónoch, existujú regionálne rozdiely v tejto oblasti. Ďalší problém je predvídateľnosť financovania, čo je potrebné riešiť. A ďalším problém je nevenovanie sa podpore zdravia, zlyhávajú platobné mechanizmy, lebo nie sme zameraní na výsledok. Mal by byť odsun od ústavnej starostlivosti k ambulantnej, od ambulantnej k primárnej,“ reagoval J. Hencel. Podľa neho je najdôležitejšie venovať sa rozvoju zdravotnej gramotnosti, aby dochádzalo k predlžovaniu zdravých rokov života.
Podľa M. Krajčího nemáme v zdravotníctve funkčný trh. „Trh je deformovaný oligarchickou monopolizáciou a korupčnými politikmi. Výsledkom je enormná neefektivita využívania zdrojov a dokazujú to aj katastrofálne štatistiky. Tu naozaj treba radikálne reformy. Štát musí zobrať opraty do rúk a musí vážnym spôsobom prevziať zodpovednosť,“ a vyzval aj na diskusiu o nároku pacienta.
„Môj osobný názor je, že trh medzi poisťovňami nefunguje a pacient má pramálo z toho, že by tu mala byť nejaká súťaž. Ak poisťovne povedia, že nárok, ktorý dohodnú politici pre ľudí, je nezrealizovateľný, lebo..., tak potom to štát musí zobrať do svojich rúk, musí vytvoriť štátnu pokladnicu a zdroje z verejného zdravotného poistenia začať používať tak, ako uzná za vhodné,“ dodal M. Krajčí. Ten preferuje NHS systém, ale musí tomu predchádzať diskusia.
„Dovolím si s laickou drzosťou tvrdiť, že vnútorné rezervy a efektívnosť sú ešte horšie, ako vyhodnotil Útvar hodnoty za peniaze. Dovolím si povedať, že až tretina peňazí slovenského zdravotníctva je použitá neefektívne,“ uviedla A. Letanovská. Podľa nej je práve neefektívnosť najväčšia diagnóza slovenského zdravotníctva a prejavuje sa rôzne v rôznych segmentoch.
„V súkromných zariadeniach, prevažne v nemocniciach, spočiatku bola motiváciou kvalita a je to aj dostatočné zdôvodnenie, prečo chceme súkromné financie v zdravotníctve, lebo dokážu prinášať kvalitu. Trochu nám to však zišlo z cesty. Na začiatku tam možno ten cieľ bol, a stále je deklarovaný, ale sme svedkom toho, že kvalita je deklarovaná krátkodobo a na čiastkových výkonoch. Ale nie kvalita tak, ako ju vnímame, kvalita je vyliečenie pacienta, jeho doliečenie,“ komentovala A. Letanovská.
Ako uviedla, často sa stáva, že pacient dostane základnú, možno nie úplne špičkovú, starostlivosť v peknom zariadení, ktoré vyzerá dobre, je tam milý personál, ale musí ho doliečiť štátna nemocnica. „Dlhodobá kvalita znamená vyliečenie. V štátnych zariadeniach, väčšinou sú to veľké kolosy, máme neefektívny manažment, ktorý má takmer nulovú hmotnú zodpovednosť. Tam sa peniaze úplne neefektívne používajú. Čo sa týka primárnej sféry, tá je takmer pred kolapsom a je dlhodobo veľmi zanedbaná,“ zhodnotila A. Letanovská.
Rozpočet
Na okrúhlom stole sa diskutovalo aj o financiách a pripravenom rozpočte.
„Od rozpočtu by sme očakávali, že bude kopírovať potreby, čiže infláciu, nárast výdavkov, a bude stabilný a bude dodržaný. Očakávame stabilitu, aby bolo možné plánovať, aby bolo možné naplánovať starostlivosť tak, aby nedochádzalo v priebehu roka k nečakaným oknám vo financovaní. Rozpočet, tak ako je navrhovaný vzhľadom na to, že tam je mierne zvýšenie oproti minulému roku, je stabilný, ale stabilne nedostatočný,“ reagovala A. Letanovská. Ako doplnila, má obavy, že pri tomto nastavení bude nutné v ďalšom roku dofinancovanie.
„Rozpočet nastavujú na tzv. schválený minuloročný rozpočet, nie na rozpočet, ktorý vychádza z očakávanej skutočnosti tento rok,“ priblížil Marek Krajčí. Podľa neho je to kľúčová vec, ktorú si treba uvedomiť. „Na jednej strane všetci plačú, že nemajú peniaze, tento rok dolievajú financie, a potom povedia, že aký úžasný rozpočet sme spravili. Zvýšil sa asi o 316 miliónov, ale v skutočnosti rozdiel s očakávanou skutočnosťou je 182 miliónov, 99 miliónov sú platové automaty... Vládni analytici naprogramovali na budúci rok rast výdavkov o 400 miliónov eur, to sú všetko vynegociované čísla, teda budúci rok potrebujeme mať naozaj o 400 miliónov eur v rozpočte viac. A máme o 182 miliónov eur. To znamená, že dofinancovanie určite bude,“ zhrnul M. Krajčí.
Ako tiež pripomenul, o 30 miliónov eur sa znižujú kapitálové výdavky. „Môžeme hovoriť o tom, ako ministerstvo vedelo kapitálové výdavky využívať, veľmi slabo, ale oni ich ešte budúci rok znížia o 30 miliónov a veľmi dobre vieme, že ak chceme ísť do stratifikácie, potrebujeme investovať do desiatich koncových kľúčových nemocníc, aby v rámci stratifikácie dokázali zrealizovať to, čo od nich chceme. A my znižujeme kapitálové výdavky na 69 miliónov,“ uzavrel M. Krajčí.
Aj podľa KDH je rozpočet nedostatočný. „Hlavným problémom je, že sa vychádzalo nie z už doplneného rozpočtu, ale z pôvodne schváleného. Už dnes vieme, že rozpočet sa bude musieť upravovať, že je nereálny, a že nová vláda bude musieť riešiť, ako to zmeniť,“ uviedol J. Hencel.
„Zdravotníctvo nikdy nemá dosť peňazí. Koľko peňazí nalejete do zdravotníctva, toľko vie spotrebovať. Preto je dôležité povedať, aké výsledky za to dostávame. Treba sa sústrediť na efektivitu míňania financií. Súhlasím však so stabilitou financovania, preto vítame programový rozpočet aj určovanie celkového balíka, nie platby za poistencov štátu,“ povedal O. Dvořák, a dodal: „Neviem povedať, či bude potrebné dofinancovanie budúci rok.“
I bývalý minister zdravotníctva T. Drucker si myslí, že sa bude rozpočet zvyšovať. „Už opakovane zaznelo, že 181 miliónov eur je reálne zvýšenie oproti skutočnosti roku 2019 a je to najmenej za posledné štyri roky. Osobne si myslím, že to dofinancovanie bude jednoznačne potrebné,“ dodal.
Ako spomenul M. Barto, naplánované úspory sa týkali hlavne liekovej politiky. Na rok 2019 sa podľa neho malo ušetriť asi 80 miliónov eur.
„Na budúci rok je to na lieky 117 miliónov eur. Toto je podľa mňa základom toho, že pri stavbe rozpočtu sa rátalo s týmito úsporami, ale všetci, ktorí posudzovali rozpočet do detailu, napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), majú o tomto pochybnosti. Preto RRZ hovorí, že v rozpočte zdravotníctva sú riziká v objeme 138 miliónov eur. To je potom aj odpoveď na otázku, či bude dofinancovanie. No keď RRZ hovorí o takomto veľkom riziku, je veľmi pravdepodobné, že dofinancovanie bude musieť prísť,“ zhrnul M. Barto a ďalej vysvetlil, že „všeobecný náhľad na rozpočet je taký, že treba obmedziť budúci rok investície, aby sme dosiahli relatívne slušný deficit okolo 0,7 percenta HDP. Celkovo v celom verejnom sektore sa má ušetriť asi 80 miliónov na investíciách. V zdravotníctve to bude napríklad „rooseveltka“ a Rázsochy. Čiže plánované investičné plány pôjdu na určitý čas k ľadu. To je ďalšie negatívum rozpočtu, ktoré vidím. A chcem povedať, aby to bolo úplne jasné, že problémy rozpočtu ako také vo všeobecnosti nie sú kvôli ochladeniu ekonomiky, daňové príjmy sa držia na plánovaných úrovniach, ale to sú jednoducho nezvládnuté výdavky. A v zdravotníctve takisto, tie úspory sa nedosiahli.“