Slovenské zdravotníctvo je druhá najväčšia výdavková položka verejných financií. Verejné výdavky na zdravotníctvo dosiahnu tento rok 5,6 miliardy eur. S rozpočtom pre zdravotníctvo mali problémy poslanci zdravotníckeho výboru a nepodporili ho. Minister financií Ladislav Kamenický zdôraznil, že verejné výdavky v sektore zdravotníctva predstavujú „najvyššie číslo, ktoré sme doteraz do zdravotníctva dali“.
„Snažili sme sa ho zostaviť najlepšie, ako sa dalo,“ komentovala rozpočet bývalá ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Dodala, že prináša medziročný nárast finančných zdrojov o 5 % oproti roku 2019, čo znamená v absolútnych číslach 205 miliónov eur. Už krátko po schválení rozpočtu však pripustila ďalšie dofinancovanie zdravotníctva.
Prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR MUDr. Marián Šóth upozornil, že nie je správne porovnávať východiskový bod v roku 2019 s východiskovým bodom na rok 2020. „V rámci roka 2019 boli tri dofinancovania, to znamená, že východiskom na rok 2020 by malo byť konečné dofinancovanie roku 2019, keď by sme videli skutočný nárast zdrojov do zdravotníctva. A ten je minimálny, možno by sme sa dostali až do záporných čísel,“ povedal pre ZdN.
Dáta z ministerstva financií mu dávajú za pravdu. V roku 2019 budú výdavky na zdravotníctvo o 235 miliónov eur vyššie, ako sa plánovalo v rozpočte. Nejde pritom o ojedinelý jav, aj v roku 2018 boli skutočné výdavky o 74 miliónov eur vyššie, ako predpokladal rozpočet.
Za pozitívum pre ambulantnú sféru považuje M. Šóth programový rozpočet. „Konečne sa ambulantný sektor objavuje aj v konkrétnych číslach. Ako negatívum celého rozpočtu vnímame celkovú sumu pre zdravotníctvo, kde nevidíme žiadne pozitívne zvyšovania. Rozpočet, žiaľ, ráta aj s veľkými úsporami. Za ASL hovoríme, že nemáme priestor, kde by sme tieto úspory mohli dosiahnuť. Úspory sú veľmi nadhodnotené a nehovoria o reálnych možnostiach ambulantných lekárov,“ uviedol MUDr. Šóth. Rozpočet počíta s úsporou 148 miliónov eur, najviac sa má ušetriť na liekoch, dietetických potravinách a zdravotníckych pomôckach – až 124 miliónov. Na SVLZ sa predpokladá úspora 10 miliónov.
Viac do ambulancií
A. Kalavská pri hodnotení schváleného rozpočtu hovorila o cielenom dofinancovaní ambulantného sektora. „Ambulanciám, ktoré sú v rámci financovania na tom najhoršie, by sa mali zvýšiť platby. Tam by sme chceli dať motivačné zvýšenie,“ informovala. Podľa slov M. Šótha by k 1. aprílu mala byť rozpracovaná téma špecifického dofinancovania jednotlivých odborností, ktoré sú poddimenzované. „Týkalo by sa to niektorých regiónov, kde máme absolútny nedostatok lekárov, buď z hľadiska geografickej členitosti, alebo z dôvodu početných marginalizovaných skupín, kde je prebytok pacientov a nedostatok lekárov z dôvodu náročnosti tejto práce. Pokiaľ nepríde k systémovému zvýšeniu finančných zdrojov do zdravotníctva, tak nebudeme mať zdroje na rozdielnu motiváciu jednotlivých ambulancií,“ upozornil prezident ASL.
Porovnanie
Podľa Slovenskej lekárskej komory (SLK) rozpočet na rok 2020 dokazuje, že prioritou vlády rozhodne nie je zdravotníctvo, hoci to tak deklaruje. „Slovenské zdravotníctvo je pred kolapsom a plánované príjmy na budúci rok vo výške 5,42 mld. eur rozhodne nebudú stačiť. Obávame sa, že to dopadne rovnako ako minulý rok, keď SLK koncom roku 2018 upozorňovala, že peniaze nebudú stačiť – a po troch mesiacoch –, v marci 2019 to priznala aj vláda. Na Slovensku sa na zdravotníctvo vynakladá 5,4 % HDP. Len na porovnanie – v ostatných vyspelých krajinách EÚ ako Rakúsko či Nemecko sa číslo pohybuje nad 8 percent. Chápeme, že na tieto krajiny sa ešte ani zďaleka nedoťahujeme, ale stačí sa pozrieť k našim západným susedom, Česi dávajú na zdravotníctvo viac ako 6 % HDP a už teraz hovoria o ďalšom zvýšení, aby sa priblížili k priemeru výdavkov vyspelých európskych krajín,“ uviedla komora.
Minister financií M. Kamenický prezentoval iný názor. „Slovenská republika v pomere k HDP vôbec nezaostáva za krajinami V3 (Poľsko, Maďarsko, Česko – pozn. redakcie). To znamená, že v pomere k HDP sme tuším druhí, ktorí dáme najviac prostriedkov do zdravotníctva. Skôr volám po tom, aby sa tieto prostriedky efektívnejšie využívali, aby sa aplikovali opatrenia Útvaru hodnoty za peniaze a aby sa peniaze efektívnejšie využívali,“ povedal.
Slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo podľa rezortu financií predstavujú 5,7 % HDP, čo je viac ako priemer ostatných krajín V3 (5,1 %) a menej ako priemer EÚ 15 (7,2 %).
Rozpočet na tento rok už neráta s percentuálnou sadzbou za poistencov štátu. Poistné sa už nebude odvíjať od priemernej mzdy, ale bude určené pevnou sumou v zákone o štátnom rozpočte. Táto zmena spôsobu financovania by mala priniesť pokrytie výdavkov na zdravotníctvo podľa reálnych potrieb.
Kritici však poukazujú na fakt, že štát vyčlenil za svojich poistencov z radov detí, dôchodcov či nezamestnaných menej peňazí ako vlani. Dozorná rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne v novembri uviedla, že „s vážnym znepokojením vníma opakované znižovanie platby poistného za poistencov štátu v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020 (oproti roku 2019 o 33 miliónov eur, oproti roku 2017 až o 138 miliónov eur), ktoré sa negatívne a významne dotkne hospodárenia VšZP ako nosného piliera zdravotnej starostlivosti v SR.“
Na otázku, ako ovplyvní schválený rozpočet činnosť VšZP vo vzťahu k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, najväčšia zdravotná poisťovňa reagovala: „Výdavky verejného zdravotného poistenia v štátnom rozpočte tvoria rámec, ktorým je VšZP limitovaná pri tvorbe vlastného obchodno-finančného plánu. Snažíme sa vyjsť v ústrety poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a stabilizovať zdravotníctvo v rámci možností, ktoré pri zodpovednom spravovaní verejných financií máme.“
Prečítajte si aj ďalšie názory k rozpočtu a očakávaniám na tento rok od Ing. Eleny Májekovej, Ing. Martina Kultana a MUDr. Igora Pramuka.