I keď kolorektálny karcinóm je celosvetový problém, dotýka sa najmä stredoeurópskych krajín. Slovensko, Česká republika a Maďarsko sa totiž držia a striedajú v prvenstvách v incidencii, prevalencii i úmrtnosti naň. Aj preto odborníci z gastroenterológie, predstavitelia zdravotných poisťovní, pacientskych organizácií a politických strán diskutovali na Okrúhlom stole zdravotníctva Zdravotníckych novín o téme kolorektálny karcinóm, jeho prevencie a skríningu.
Ako na úvod uviedol doc. MUDr. Martin Huorka, CSc., prezident Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti (SGS) pôsobiaci na Gastroenterologickom a hepatologickom oddelení V. internej kliniky LFUK a UN Bratislava (GPO UNB), v Európe každý rok diagnostikujú rakovinu hrubého čreva a konečníka viac ako 450-tisíc ľuďom, pričom asi 230-tisíc z nich na túto chorobu zomrie. Slovensko je po Českej republike krajinou s druhým najvyšším výskytom kolorektálneho karcinómu v Európe, v úmrtnosti mužov rebríček dokonca vedie. Kolorektálny karcinóm na Slovensku každý rok diagnostikujú takmer 5-tisíc ľuďom, každý rok na rakovinu hrubého čreva a konečníka zomrie 1 800 ľudí v SR.
„Až štvrtina z nich sa však o chorobe dozvie v metastatickom štádiu, keď je už liečba zložitejšia, náročná, nie taká úspešná, preto treba spozornieť už pri prvých príznakoch, ako sú poruchy vyprázdňovania, bolesti v okolí konečníka, chudnutie a najmä krv v stolici,“ upozornil doc. M. Huorka.
Aj to je dôvod, prečo vznikol Národný onkologický plán a spustil sa celoštátny skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka. Ide o štátom riadený preventívny program, ktorý môže zastaviť zbytočné úmrtia na rakovinu hrubého čreva. Ako uviedol doc. M. Huorka, vznikol v úzkej spolupráci pacientskej organizácie so SGS – sekciou skríningu, štátnymi úradmi, zdravotnými poisťovňami, odbornými inštitúciami a médiami.
Kolonoskopia
„Prevencia je lacnejšia, pretože kolorektálny karcinóm zachytený v počiatočnom štádiu má v dnešnej dobe veľmi dobré výsledky liečby,“ zdôraznil. Spomenul, že so zvyšujúcou sa veľkosťou polypu rastie aj percento vzniku invazívneho karcinómu. Ďalej pripomenul, že viac ako tretina úmrtí na kolorektálny karcinóm sa dá eliminovať, ak ľudia nad 50 rokov absolvujú regulárny skríningový test, 92 percent prípadov kolorektálneho karcinómu je totiž vo veku nad 50 rokov. „A to hovoríme o zistení krvácania, dnes vieme, že ideál by bol ísť rovno na kolonoskopické vyšetrenie,“ podotkol.
„Prekancerózy v podobe polypov sú často bezpríznakové, sú detegovateľné skríningom, to je ten malý polyp, ktorý nebolí, pacient o ňom nevie, ale my ho odstránime a vieme, že pacient má 10 rokov pokoj. Detekcia skorých štádií kolorektálneho karcinómu predstavuje až 96-percentné prežitie. A obidve pohlavia sú rizikové,“ zdôraznil prezident SGS.
Prof. MUDr. Tibor Hlavatý, PhD., gastroenterológ pôsobiaci v Gastroenterologickom centre Ružinov a Gastroenterologickom a hepatologickom oddelení UNB a vedecký sekretár SGS, hovoril o úlohe kolonoskopie ako metodiky, ktorá reálne dokáže predísť vzniku rakoviny hrubého čreva.
„V zásade existujú dve veľké skupiny skríningových metód. Prvá sú testy na okultné krvácanie v stolici a druhá je kolonoskopia. My ako gastroenterologická spoločnosť sa snažíme aj výzvou Vieme urobiť viac robiť osvetu a propagáciu kolonoskopií,“ uviedol prof. T. Hlavatý, ktorý priblížil, že v mnohých krajinách, ktoré začali robiť skríning, sa väčšinou začína testami na okultné krvácanie. „Najskôr sa robia formou náhodného skríningu, potom sa začne robiť populačný skríning, zjednodušene – kto ide ,okolo‘, tak sa mu ponúkne test, a vo vyspelých krajinách sa prechádza na pozývací skríning. Pacientom sa posielajú testy priamo domov,“ vysvetlil. Druhá veľká skupina metód sú kolonoskopie. Potenciál kolonoskopie na prevenciu rakoviny hrubého čreva je 85 percent oproti 40 percentám, ktoré dosahujú testy na okultné krvácanie.
„Minulý rok bol prijatý nový štandardný postup MZ SR pre výkon prevencie populačného skríningu kolorektálneho karcinómu, ktorý posúva Slovensko z populačného skríningu na pozývací skríning. Vďaka úsiliu pána primára Hrčku, pána profesora Špánika, za SGS som spolupracoval aj ja, sa nám podarilo prijať nový štandardný postup, ktorý okrem iného zavádza pozývací skríning,“ vyzdvihol prof. T. Hlavatý. Podľa neho si treba uvedomiť, že testy na okultné krvácanie zachytávajú iba príznaky, teda krvácanie, ktoré je od vyšších štádií. Zatiaľ čo kolonoskopia nájde aj polypy, ktoré sú 2 milimetre veľké, navyše lekár ich počas vyšetrenia dokáže odstrániť.
Podstatou zníženia rakoviny hrubého čreva je diagnostika prekanceróz, to sú polypy a ich odstránenie bezbolestným zákrokom počas kolonoskopie polypektómiou. Druhou metódou je diagnostika včasných štádií, napríklad testy na okultné krvácanie, ktoré zdiagnostikujú kolorektálne karcinómy vo včasnom štádiu, keď sú ešte liečiteľné. „Ale už to nie je prevencia, pacient musí podstúpiť operáciu,“ uviedol skúsený lekár. Podľa prof. T. Hlavatého, skúseností z krajín, ktoré skríningy realizujú, a dominuje v ňom kolonoskopia, ukazujú, že sa im podarilo znížiť incidenciu rakoviny hrubého čreva na veľmi nízku úroveň. Napríklad v prípade Spojených štátov amerických na 16 percent.
Slovensko
Vedúci skupiny pre skríning kolorektálneho karcinómu na Slovensku pri SGS MUDr. Rudolf Hrčka, CSc. predstavil vybrané údaje, ktoré sa týkali kolonoskopií na Slovensku. „Slovensko má 1,6 milióna obyvateľov v skríningovej skupine 50 – 74 rokov, ak by každý rok chodilo 800-tisíc ľudí na skríningové vyšetrenie, bola by to 100-percentná účasť. To by bolo ideálne, realita je však iná. Posledné tri roky, a to sme veľmi šťastní, chodí na oportúnny skríning asi 35 percent obyvateľov, čo je 253 131 ľudí. Z nich je pozitívnych približne 19 409 ľudí, to znamená, že títo ľudia by mali ísť na kolonoskopiu,“ zhrnul R. Hrčka. Podľa štatistík je to však 18 777 pankolonoskopií. „Ak by to boli všetky skríningové, je to fantastické, to je svetový výsledok, lebo takmer 100-percentná účasť nie je nikde,“ zhodnotil R. Hrčka.
Ako ďalej zhodnotil, pozitívne je, že hocikomu z rozpätia 50 – 74 rokov, keď sa urobí pankolonoskopia z akýchkoľvek dôvodov, ide o preventívnu kolonoskopiu. Na druhej strane upozornil, že nevieme koľko z toho je diagnostických, a koľko je skríningových vyšetrení. Dôvodom sú nedostatky vo vykazovaní tak všeobecných lekárov pre dospelých, ako aj gastroenterológov.
Problémom podľa neho sú aj kolonoskopické pracoviská, ktorých máme na Slovensku 200. „Pri 100-percentnej účasti by to znamenalo, že 200 pracovísk musí urobiť 60-tisíc kolonoskopií za rok. Na jedno pracovisko by to bolo 300 za rok, za týždeň 6 a za jeden deň 1,2 kolonoskopie. Ak by bola 50-percentná účasť, tak by to bolo 150 kolonoskopií za rok, 3 za týždeň a 0,6 za deň na jedno pracovisko. To by sa relatívne dalo zvládnuť s mesačnou až trojmesačnou čakacou lehotou,“ pripustil R. Hrčka. Realita je však taká, že 60 pracovísk zo spomínaných 200 je schopných robiť tie najkvalitnejšie kolonoskopie, „to znamená, spĺňajú limity Európskej únie. Pracovisko musí urobiť nad 200 kolonoskopií za rok, aby dostalo možnosť robiť skríningové kolonoskopie,“ vysvetlil R. Hrčka.
Ako ďalej upozornil, pri 60 pracoviskách však údaje už vychádzajú inak. Pri stopercentnej účasti by na jedno pracovisko malo vychádzať 1 000 kolonoskopií, 20 za týždeň a 4 za deň. „To sa nedá zvládnuť, aby neboli extrémne čakacie doby. Ak by bola 50-percentná účasť, tak by bolo 500 kolonoskopií za mesiac, 10 za týždeň a 2 za deň. Na niektorých pracoviskách z tých 60 by sa to určite dalo, ale nie globálne, lebo to nie sú len skríningové kolonoskopie, ktoré sa na pracoviskách robia a nielen kolonoskopie, sú aj iné vyšetrenia,“ dodal R. Hrčka.
MUDr. Hrčka zhodnotil aj minuloročný pilotný skríning kolorektálneho karcinómu. Do konca januára 2019 odišlo z poisťovní 20-tisíc testov (VšZP – 12 800, Dôvera 5 400 a Union 1 800). Výsledkom bolo, že 5 194 poistencov (26,6 %) si v priebehu 9 mesiacov dalo urobiť aj testy. Za 9 mesiacov VšZP zaevidovala 3 261 poistencov (27,7 %), Dôvera 1 481 poistencov (27,4 %) a Union za 7 mesiacov zaznamenala 452 poistencov (25 %), z tých, ktorých poisťovne pozývali. „Čiže priemerne 27 percent ľudí z pozvaných sa zúčastnilo na tomto skríningu,“ zhodnotil R. Hrčka. Ako ďalej zhrnul, „na oportúnnom skríningu je účasť asi 35 percent. Týmto populačným pilotom sme získali 27 percent. Prečo nie viac? Je to spôsobené aj tým, že to bolo posielané ľuďom, ktorí sa bežne nezúčastňujú na oportúnnom skríningu, je to tá tvrdá skupina, ktorá sa nechce dať presvedčiť. 27 percent je podľa mňa celkom slušné číslo. Keby sme spočítali tých ľudí dokopy, je to vyše 400-tisíc, viac ako 50 percent, ktorí by sa mali skríningu zúčastniť, čo sme chceli.“
Primár Hrčka následne predstavil aj ďalšie kroky. „Podľa poisťovní je pri snahe poslať 800-tisíc testov potrebné výberové konanie, ktoré trvá minimálne rok. Ak by sme teda neurobili nič, stratíme rok, preto sme sa rozhodli, že v roku 2020 sa začnú posielať pozývacie listy bez testov,“ priblížil. Ak za 6 mesiacov zareaguje na list viac ako 27 percent poistencov, bude to znamenať, že ľuďom testy nebude potrebné posielať a budú stačiť iba listy. „Vyjde to lacnejšie a bude to rovnako efektívne,“ povedal R. Hrčka. Výberové konanie na 800-tisíc testov sa zruší a na Slovensku bude populačný skríning prebiehať iba pozývacím listom,“ uviedol gastroenterológ. V prípade, že len samotný list dostatočne neosloví počas šiestich mesiacov trvania skríningu ani 27 percent, zrealizuje sa výberové konanie na 800-tisíc testov a od roku 2021 bude populačný skríning prebiehať pozývacím listom a testom.
Náklady a prínosy
Profesor T. Hlavatý uzavrel prednášky finančnými údajmi vychádzajúcimi z dát Národného onkologického inštitútu (NOI) a profesora Babeľa. „Náklady na liečbu rakoviny hrubého čreva na Slovensku z roku 2018 predstavujú sumu asi 70 miliónov eur. Približne 20 miliónov stoja lieky, asi 10 miliónov ambulantná starostlivosť, najdrahšia je hospitalizácia okolo 30 miliónov a lieky na recept predstavujú ďalších 10 miliónov,“ zhrnul náklady na liečbu prof. Hlavatý. Podľa údajov NOI liečba prvého štádia kolorektálneho karcinómu predstavuje 7 percent nákladov a liečba metastatického štádia 45 percent nákladov.
Ďalej spomenul, že náklady na liečbu sú asi 7-tisíc eur, cena kolonoskopie je 82 eur, ročne pribudne asi 3-tisíc nových prípadov a mortalita je okolo 2-tisíc prípadov. Analýza NOI vyhodnotila, že zavedenie pozývacieho skríningu znamenalo ušetrenie 16 miliónov eur.
Z dát SGS prof. Hlavatý urobil porovnanie testov na okultné krvácanie a kolonoskopie na počet osôb v cieľovej skupine 1,6 milióna ľudí a počítal s incidenciou kolorektálneho karcinómu 3 011 prípadov. „Ak sa testy na okultné krvácanie robia každé dva roky, cena jedného testu je okolo 11 eur, náklady na prevenciu sú tak 5,5 eura ročne na jeden test. Pri hypotetickej situácii – 100-percentnej účasti osôb v cieľovej skupine by to znamenalo 8,8 milióna eur ročne na testy na okultné krvácanie a pokles incidencie o 44 percent pri jednom roku. Predišli by sme tak 44 percentám prípadov rakoviny, o ktorých vieme, že nás stoja 70,1 milióna eur ročne. Čo teoreticky vyjadruje maximálnu úsporu 30,8 milióna eur,“ priblížil prof. T. Hlavatý. Ročne by sa tak dokázalo zachrániť 1 324 životov a celková úspora by predstavovala 22 miliónov.
Tie isté dáta prepočítal na kolonoskopiu. „Cenu kolonoskopie som stanovil na 100 eur, cena polypektómie je 20 eur, priemerne sa nájde 0,8 polypu na kolonoskopii. Kolonoskopia sa robí raz za 10 rokov. Ročné náklady vychádzajú na 11,6 eura ročne (100 + 20 x 0,8/10), maximálne náklady by boli 18,6 milióna eur ročne, keby bola 100-percentná účasť. Pokles incidencie by bol 82 percent a na liečbe by sme ušetrili 57,5 milióna eur ročne,“ povedal prof. Hlavatý. Ako pripomenul, jeho analýza nie je reprezentatívna, ale predstavovala by 2 469 zachránených životov, ak by bol úspešný kolonoskopický program a ušetrili by sme 39 miliónov eur.
Na záver prednášky prof. Hlavatý prezentoval výzvu odbornej spoločnosti SGS na zlepšenie skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku. Výzva pozostáva zo štyroch bodov, a to podporovať preventívnu primárnu skríningovú kolonoskopiu ako najúčinnejšiu formu prevencie rakoviny hrubého čreva v populačnom skríningu aj v rizikových skupinách; odstrániť bariéry pre vykonávanie kolonoskopie, a to najmä zabezpečiť dostupnú bezbolestnú kolonoskopiu pre každého pacienta; investovať z verejných zdrojov adekvátne prostriedky do osvetových kampaní pre verejnosť, ktoré podporujú účasť na skríningu rakoviny hrubého čreva; a uhrádzať v adekvátnej výške zložité výkony na špecializovaných pracoviskách.
Poisťovne
K zhodnoteniu 27-percentnej účasti a k celkovému prístupu k prevencii kolorektálu a výskytu kolorektálneho karcinómu, ako i o očakávaniach k účasti v skríningu sa vyjadril aj štátny tajomník MZ prof. MUDr. Stanislav Špánik, CSc. „Ak si vezmeme, že tých 27 percent sú ľudia, ktorí nikdy neboli na preventívnej prehliadke, je to fajn. Ale z pohľadu, že test dostanú domov, kde si to komfortne môžu urobiť, je to málo. Otázka je, kde sme urobili chybu. Jednou je, čo nám aj vyčítajú, že nebola dobrá propagácia. Čo je asi pravda,“ zhodnotil profesor. Ako dodal, dúfa, že sa so skríningom neskončí. „Keď všetci zúčastnení budeme spolupracovať, budeme úspešní,“ myslí si prof. Špánik.
K účasti na skríningu sa vyjadrili aj predstavitelia zdravotných poisťovní, ktorí zhodnotili minuloročné aktivity spojené s prevenciou kolorektálu.
Všeobecná zdravotná poisťovňa očakávala účasť v pilotnom projekte skríningu kolorektálneho karcinómu 50 percent. „Za našu poisťovňu to percento vyšlo 27,72,“ uviedla MUDr. Michaela Fajtová, MPH. Podľa nej príčiny môžu byť rôzne. „Ale jednu z príčin vidíme v nedostatočnej propagácii a v slabej mediálnej podpore,“ uviedla a dodala, že skríningové programy majú význam nielen v znižovaní mortality a incidencie nádorových ochorení, ale z dlhodobého hľadiska sú dôležité v šetrení finančných zdrojov z verejného zdravotného poistenia.
„Poisťovňa Dôvera radí preventívny program za svoju prioritu. Samozrejme, s výsledkom nie sme úplne spokojní. Predpokladali sme, že účasť bude podstatne vyššia,“ reagoval MUDr. František Podivínsky zo zdravotnej poisťovne Dôvera. Podľa neho je prvoradý problém v tom, že si ľudia musia uvedomiť, že majú zodpovednosť za svoje zdravie. „Osveta je prvoradá,“ zdôraznil F. Podivínsky.
Doc. PharmDr. Tomáš Tesař, PhD., MBA zo zdravotnej poisťovne Union vidí priestor na zlepšenie, ale vyjadril súhlas s tým, čo na podujatí odznelo, a uznanie, že bol skríning spustený.
Štandard
Strach z bolesti sa často spomína v súvislosti s pacientskymi bariérami voči kolonoskopii. Prof. T. Hlavatý upozornil, že analgosedácia ako výkon sa nedá vykázať, preto ho zdravotná poisťovňa neuhradí. „Čo sa hradí, je jednodňová zdravotná starostlivosť, keď zdravotná poisťovňa uhradí celkovú anestéziu. To je pár percent kolonoskopií. A aj to uhrádza Union a VšZP, Dôvera veľmi zriedkavo. K bezbolestnej kolonoskopii za úhradu z verejného zdravotného poistenia sa dostane možno do 5 percent pacientov, ktorí podstupujú kolonoskopie. Pacienti si to potom doplácajú ako nadštandard. Myslím si, že v civilizovanej krajine by bezbolestný výkon mal byť súčasťou verejného zdravotného poistenia a mal by byť adekvátne hradený,“ skonštatoval prof. Hlavatý.
Následne vznikla diskusia o tom, kto má určiť, že to má byť súčasťou verejného zdravotného poistenia. Podľa prof. Hlavatého by to bolo možné zadefinovať, ak by bol inak nastavený bodovník výkonov. „U nás nemáme orgán, legislatívny nástroj, ktorý by definoval cenotvorbu. Všetko je to v zásade na diskusii so zdravotnými poisťovňami,“ zdôraznil.
„Analgosedácia by mala byť štandardnou súčasťou kolonoskopického vyšetrenia, na ktoré by mal mať nárok každý pacient. Je to na rokovaní pracovísk a poskytovateľov, či a ako sa analgosedácia bude uhrádzať,“ potvrdila M. Fajtová a doplnila: „My uhrádzame kolonoskopické vyšetrenie v celkovej anestézii v rámci jednodňovej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je uhrádzaná cenou za výkon. Avšak kolonoskopia je uhrádzaná cenou bodu.“ I podľa nej by bolo vhodné nájsť spôsob, ako uhrádzať analgosedáciu pri kolonoskopickom vyšetrení.
Docent M. Huorka pripomenul, že pravidelne každý rok dodávali materiál a volali po inovácii bodovníka. „Ani raz sme nevideli žiaden výstup. Bodovník sa nemenil asi od 1994, nie je tam zahrnutých mnoho endoskopických výkonov, ktoré už sú bežné vo svete. Tu sa nehýbe s bodovníkom, vidím neochotu,“ reagoval. Aj podľa prof. Hlavatého je riešením prijatie nového bodovníka. Prof. S. Špánik na margo toho pripomenul, že ústredným orgánom cenotvorby je MZ a katalóg výkonov je hotový. „Len treba výkony naceniť, a to je obrovská práca, keďže je 16-tisíc všeobecných ambulantných výkonov,“ spresnil.
Na bezbolestnú kolonoskopiu reagoval i primár R. Hrčka. „Na Slovensku máme dva druhy gastroenterologických pracovísk – štátne a neštátne. V štátnych pracoviskách robíme možno najviac kolonoskopických vyšetrení na Slovensku a nepamätám si, že by sme si dávali platiť za analgéziu, sedáciu. Dávame ju automaticky. A potom sú neštátni gastroenterológovia, u niektorých sa platí, u niektorých nie. Samozrejme, bolo by v tom treba urobiť legislatívny poriadok,“ zhodnotil. Dôležitá je podľa neho však aj výchova ľudí. „Prečo severské štáty majú účasť nad 50 – 60 – 70 percent? Akosi si nechceme priznať, že ich k tomu vedie výchova ku skríningom už tretej generácie. Už v škole sa učia, že po dovŕšení 50 rokov je to ich povinnosť. Tu sa prvýkrát so skríningom stretli dnešní päťdesiatnici, keď mali 30 rokov,“ priblížil R. Hrčka.
Politici
K problematike sa vyjadrili aj predstavitelia relevantných politických strán (za neúčasť sa ospravedlnili Marek Krajčí (OĽaNO) a Oskar Dvořák (PS/Spolu).
Ako uviedol klinický onkológ a prednosta urologickej kliniky v BB Vladimír Baláž (Smer-SD), skríning mu je blízky a rád by ho spustil aj pri karcinóme prostaty. „Mali by sme využiť, že sa našli ľudia, ktorí to chcú robiť. Ak to nepodchytíme, všetci rezignujú. Dnes nám boli ukázané robustné čísla, ktoré nemôžeme nechať len tak,“ reagoval. Ďalšiu vec, ktorú spomenul, boli štandardné postupy. „Je geniálne, že štandardné postupy sú urobené, ale musím vyčítať aj nám lekárom, že nie je veľa spoločností, ktoré urobili štandardné postupy.“ Tiež potvrdil, že na ministerstve zdravotníctva je urobený katalóg ambulantných výkonov. „Žiaľ, vplyvom politickej situácie sa to neschválilo, dúfam, že je to len vplyvom,“ dodal poslanec za Smer.
Aj Martin Barto (SaS) podotkol, že nie je o čom diskutovať. „Tie čísla sú dosť jasné. Naša strana chce definovať rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorá je hradená buď čiastočne alebo úplne z verejného zdravotného poistenia, kde vidím možnosť aj pre definovanie prevencie. A ďalšia vec, my sme podporili projekt stratifikácie nemocníc, ale súčasne hovoríme, že spolu so stratifikáciou musí ísť aj reforma špecializovaných ambulancií. Tam sa dá nadefinovať, aké podmienky musia spĺňať ambulancie, a aké výkony musia poskytovať,“ povedal M. Barto.
Andreu Letanovskú (Za ľudí) potešili vyjadrenia VšZP, že považujú v poisťovni analgosedáciu a v prípade indikácie aj celkovo anestéziu pri kolonoskopii za štandardný a nárokovateľný úkon. Podľa nej je to kľúčové v odstraňovaní bariér. „Spomínalo sa, že z 200 ambulancií, ktoré by mohli robiť kolonoskopiu, len 60 dosahuje určitý počet výkonov. To sa môže javiť ako problém, ale zároveň aj výzva, pretože keď pribudnú skríningové kolonoskopie, aj ambulancie sa môžu rozvíjať a získame tak viac špecializovaných pracovísk,“ zhodnotila A. Letanovská. Ako dodala, dnes sa mnoho rozhodovacích procesov robí s veľkou ignoranciou odborníkov. Podľa nej musíme viac počúvať odborníkov a nesmieme zabúdať ani na pacientske organizácie.
„To, že napriek rokom úsilia Slovensko, ako krajina s najvyšším výskytom kolorektálneho karcinómu, nemá fungujúci populačný skríning, vnímam ako veľký dlh voči obyvateľstvu,“ začal Jozef Baláž (KDH). Podľa neho to bude výzva pre akúkoľvek budúcu vládu. „A nieže pokračovať, ale rozvinúť a čo najlepšie realizovať skríning. Padla tiež otázka, prečo by prevenciou mala byť práve kolonoskopia, keď máme oveľa jednoduchšie, dostupnejšie, lacnejšie testy. Pre mňa bolo zaujímavé zistiť, že rozdiel medzi efektivitou kolonoskopie a testom na okultné krvácanie je tým vyšší, čím vyššie riziko ochorenia má daný jedinec. Sme v krajine, kde každý, kto sa len narodí, má hneď násobne vyššie riziko ako v susednom Rakúsku. Kolonoskopia je práve preto metóda, ktorú by sme mali preferovať,“ zhodnotil J. Baláž.
Reakcie politikov potešili prof. Hlavatého. „Som rád, že téma rezonuje, že boli prezentované názory, postoje, ochota tento problém riešiť. To je základ preto, aby sme sa posunuli ďalej. Cieľom našej výzvy je zdôrazniť, že vieme urobiť viac. A sú riešenia, ako to vieme urobiť pre pacienta lepšie, komfortnejšie,“ zhodnotil.
„Na podujatí zaznelo aj to, že by sme mali prizývať odborníkov. Moja skúsenosť je, že aj keď sme niektorých prizývali, napríklad k tvorbe štandardných, diagnostických a terapeutických postupov, mnohí k tomu pristupovali veľmi vlažne, a nielen osoby, ale aj celé spoločnosti. Mnohí hlavní odborníci berú ako veľkú osobnú česť, že sú hlavní odborníci. A tým sa to končí. Želám nastupujúcej garnitúre, aby sa im podarilo viac ako nám, hoci musím zdôrazniť, a poviem to skromne, že doteraz sa nikomu v zdravotníctve nepodarilo urobiť toľko, ako tejto zostave, ktorá bola na ministerstve,“ zhodnotil k záveru prof. S. Špánik.
Následne účastníci okrúhleho stola mohli slávnostne podpísať výzvu o podpore preventívnej kolonoskopie, o odstránení bariér skríningu, o osvete, propagácii celého programu a o potrebe uhrádzania zložitejších výkonov.