Autori štúdie COMISAIR sa zamerali na porovnanie štyroch terapeutických stratégií diabetu 1. typu. Jej záverom je, že pre zvládanie ochorenia je lepšie kontinuálne monitorovanie hladiny glukózy pomocou glykemických senzorov ako používanie bežných glukomerov bez ohľadu na to, akým spôsobom si pacient aplikuje inzulín. Ako informuje Zdravotnický deník, výsledky štúdie získali ohlasy v zahraničí, a dokonca ovplyvnili aj rozhodovanie o úhrade tohto spôsobu liečby.
Štúdia
V Európe žijú 3 milióny pacientov s diabetom 1. typu. Tí sa nezaobídu bez pravidelnej aplikácie inzulínu a zároveň sú vystavení vysokej labilite glykémií, preto je pre nich kľúčové jej monitorovanie. Pomerne ľahko u týchto pacientov môže dôjsť k hypoglykémii aj hyperglykémii so všetkými zdravotnými rizikami. O to viac potom pacienti môžu profitovať z liečby, ktorej súčasťou je použitie glykemických senzorov. Poukázala na to trojročná štúdia COMISAIR, ktorá bola realizovaná na III. internej klinike 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity a Všeobecnej fakultnej nemocnici v Prahe. Česká štúdia bola publikovaná v Diabetes Care a na konferencii European Association for the Study of Diabetes v Barcelone bola označená za jednu z hlavných udalostí súčasnej diabetológie.
Doteraz bola liečba diabetu 1. typu založená na správne používanom inzulínovom režime, keď bol inzulín aplikovaný injekčne niekoľkokrát denne. Rovnocennou alternatívou s určitými výhodami, ale aj obmedzeniami, je používanie inzulínovej pumpy. V oboch prípadoch bolo však až donedávna nevyhnutné meranie glykémie niekoľkokrát za deň.
„Ako minimálny štandard je považované meranie 3- až 4-krát denne, čo je však pre pacientov mnohokrát náročné a väčšinou sa meria menej často. Lenže bez znalosti glykémie a správne upravenej dávky inzulínu nemôže byť ich liečba úspešná,“ vysvetlil doc. Martin Prázný, vedecký sekretár Diabetologickej spoločnosti ČLS JEP, ktorý pôsobí na III. internej klinike 1. LF UK a vo Všeobecnej fakultnej nemocnici v Prahe. Ak je však meranie glykémie kontinuálne pomocou glykemických senzorov a súčasne ukazuje trend vývoja, čím pacienti môžu vývoj glykémie ľahko predvídať a zodpovedajúcim spôsobom naň reagovať, výsledky ich liečby sú výrazne lepšie. A to bez ohľadu na to, či používajú na aplikáciu inzulínu perá alebo inzulínovú pumpu. „Ukázalo sa, že na zlepšenie nebolo rozhodujúce, akým spôsobom si pacient aplikoval inzulín, ale to, či si monitoroval glukózu pomocou senzora,“ priblížil M. Prázný.
Zameranie
Výsledky štúdie tak ukazujú, že majú konkrétny pozitívny vplyv na využitie v klinickej praxi. „Ešte okolo roku 2015 nebola kombinácia liečby, pri ktorej sa používali inzulínové perá a senzory, považovaná za efektívnu. Senzory neboli hradené zo zdravotného poistenia a obvyklým postupom v prípade neuspokojivých výsledkov liečby bolo začať terapiu pomocou inzulínovej pumpy, čo však dospelí pacienti mnohokrát odmietali,“ popisuje situáciu s liečbou diabetu Jan Šoupal, ktorý je autorom štúdie a diabetológ pôsobiaci na III. Internej klinike 1. LF UK a VFN v Prahe, súčasne je členom výboru odbornej spoločnosti.
Štúdia bola zameraná na štyri možné liečebné stratégie, a to na kombináciu pera a glukomera, pumpy a glukomera, pera a senzora a tiež pumpy a senzora. Zistenia štúdie ukazujú, že u pacientov, ktorí používali senzor, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom si inzulín aplikovali, došlo k zníženiu výskytu hyperglykémie aj hypoglykémie. „Jednoducho povedané, u týchto pacientov sme znížili labilitu ich diabetu,“ zhodnotil J. Šoupal s tým, že ich zlepšenie bolo dlhodobé, čo znamená zníženie rizika výskytu závažných komplikácií o 50 percent. „V situácii, keď má pacient neuspokojivé výsledky liečby, môžeme mu ponúknuť glukózové senzory, ktoré možno kombinovať s perami aj pumpou a súčasne mu oznámiť, že táto liečba je hradená zdravotnou poisťovňou,“ dodal J. Šoupal.
Pacient tak nie je nútený prechádzať na inzulínovú pumpu, pokiaľ on sám nechce. Podľa Českej diabetologickej spoločnosti je pumpa ekonomicky náročné riešenie a zároveň pacienti musia svojmu ochoreniu venovať viac času.
„Zlepšenie kompenzácie diabetu na pumpe je väčšinou stredné alebo malé, u horšie spolupracujúcich pacientov žiadne alebo dokonca sa ich môžu výsledky zhoršiť,“ upozornil na možné riziká M. Prázný a doplnil. „Veľa pacientov pumpu chce, potrebuje a profituje z nej, hoci, bohužiaľ, sa tieto skupiny úplne neprekrývajú, ale veľká časť ju nepotrebuje a v súčasnosti, keď máme veľmi kvalitné inzulínové analógy s dlhodobým vyrovnaným bazálnym pôsobením a ultrarýchly inzulín k jedlu, si vystačia perami, pokiaľ k tomu majú senzor. Zlepšenie na senzore je dlhodobé, pretrvávajúce a veľmi výrazné.“
Podľa súčasných odporúčaní odbornej spoločnosti by lekári mali každému pacientovi s diabetom 1. typu ponúkať trvalé monitorovanie pomocou senzora, edukáciu a podporu pri jeho používaní. „Pacient sa môže rozhodnúť senzor nepoužívať, ale aj keď pre to môže mať racionálne dôvody, väčšinou sa tým pripravuje o významný benefit,“ reagoval M. Prázný. Podľa neho je dostatočne preukázané, že senzory v českej diabetológii môžu dobre fungovať a súčasne šetriť finančné prostriedky, pretože senzor je lacnejší ako pumpa.
Ohlasy
Štúdia bola publikovaná diabetologickom časopise Diabetes Care. „Konečné výsledky štúdie boli publikované v časopise Diabetes Care, ale v roku 2016 sme publikovali v inom americkom žurnále Diabetes Technology and Therapeutics čiastkové výsledky, ktoré už v tom čase poslúžili ako podklad k úspešnému rokovaniu so zdravotnými poisťovňami v Česku. Výsledky využil aj napríklad americký Medicare vo svojom zdôvodnení, v ktorom sa rozhodol hradiť senzory pacientom na pumpách i perách. Bola to jediná štúdia so senzormi, o ktorú sa v odôvodnení opreli,“ priblížil J. Šoupal.
Česká štúdia zaujala odborníkov aj na konferencii European Association for the Study of Diabetes v Barcelone, kde bola označená za jednu z hlavných udalostí súčasnej diabetológie.
„Zavedenie implantovateľných glykemických senzorov predstavuje v liečbe diabetu obrovský posun. Na rozdiel od glukomera kontrolujú senzory hodnoty glykémie nepretržite a vďaka integrovaným vibračným alarmom varujú pacienta napríklad pred blížiacou sa hypoglykémiou. Je mi cťou, že sa naša nemocnica zaradila medzi prvé pracovisko v Európe a vôbec prvé v Českej republike, ktorá môže pacientom nový typ senzorov ponúknuť,“ reagoval riaditeľ VFN v Prahe prof. David Feltl. Nemocnica je jedna z prvých, kde implantovali podkožný glykemický senzor, ktorý funguje dlhodobo. Zavádza sa do podkožia pomocou malého rezu. Tento senzor je spojený s vysielačom, ktorý je schopný pacienta upozorniť na blížiacu sa hypoglykémiu či hyperglykémiu pomocou vibrácií.