Dosluhujúca vláda pod vedením Petra Pellegriniho sa prihlásila k Programovému vyhláseniu vlády z roku 2016, pod ktor ým je podpísaný vtedajší premiér Robert Fico. Medzi základnými programovými cieľmi vlády v oblasti zdravotníctva bolo päť téz: Pacient na prvom mieste, Transparentnosť, Efektívnosť a účelnosť, Dôstojnosť povolania, Rozvoj, obnova a modernizácia.
Pacient na prvom mieste
Vláda sa pred štyrmi rokmi zaviazala zaviesť maximálne čakacie lehoty na plánované výkony v nemocniciach. Definovanie čakacích lehôt malo byť súčasťou stratifikácie nemocníc, na čom trval tieňový minister zdravotníctva za OĽaNO MUDr. Marek Krajčí. Reformu nemocníc však premiér P. Pellegrini po opakovaných prekladaniach z rokovania parlamentu stiahol.
Avizované skvalitnenie stavu budov a oddelení regionálnych nemocníc možno považovať za splnený záväzok vlády, a to vzhľadom na investície zo štátneho rozpočtu do štátnych nemocníc aj z eurofondov smerujúcich do nemocníc v regiónoch. Úrad vlády SR vyčíslil, že rezort zdravotníctva mal v období rokov 2017 – 2019 vyčlenených 240 miliónov eur na kapitálové výdavky. „K 30. 6. 2019 bolo z tejto sumy zariadeniam pridelených 178 miliónov eur,“ zhodnotil Úrad vlády SR.
Za 187 miliónov z eurofondov sa modernizuje 28 nemocníc, súčasťou projektov je aj nákup prístrojov a rekonštrukcia alebo výstavba urgentných príjmov v 15 nemocniciach. Ďalšie desiatky miliónov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sú určené na vybudovanie integrovaných centier zdravotnej starostlivosti.
Avizované zavedenie prehľadných pravidiel pri platbách pacientov a vytvorenie systému viaczdrojového financovania sa nepodarilo. Jedinou zmenou v tejto oblasti je možnosť doplnkových ordinačných hodín s priamou platbou pacienta, o ktorú medzi poskytovateľmi nie je záujem. „V problematike poplatkov v ambulanciách sa poriadne neupratalo. Tzv. doplnkové ordinačné hodiny, pri ktorých de facto neplatí verejné zdravotné poistenie, je horším riešením, ako boli verejnosťou akceptované 10-eurové poplatky za tzv. prednostné vyšetrenie,“ konštatuje analytik INEKO Dušan Zachar.
Ambulancie LSPP sa zmenili na ambulancie pohotovostnej služby s kratším prevádzkovým časom.
Transparentnosť
Vláda sa zaviazala transparentne nakladať s verejnými zdrojmi. Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International Slovensko, vidí pozitívny posun za ostatné štyri roky. „Zlepšila sa kontrola nákupu prístrojov, a to vďaka centralizácii na MZ a porovnávaniu cien v celom sektore. Tak prišli aj prvé slušné úspory. Potešila aj podpora analytikov v rezorte z pohľadu Hodnoty pre peniaze, lebo práve priveľa výdavkov zdravotníctve sa robí prostredníctvom emócií, nie merateľných ukazovateľov prínosu a efektívnosti. Nebude zrejme náhoda, že ostatné štyri roky nepriniesli také škandály typu CT, aké sme zažili v minulosti. Klesla aj malá korupcia, kým v najnovšom prieskume má skúsenosti s korupciou
v zdravotníctve 9 %, pred 5 rokmi to bolo 13 % ľudí,“ hodnotí G. Šípoš.
Sľubované transparentné výberové konania na obsadzovanie pozícií riaditeľov hodnotí kriticky. „Vôbec sa nepohlo s politizáciou vo výbere manažmentov nemocníc a ďalších subjektov v rezorte vrátane Úradu pre dohľad. Pokiaľ ide o VšZP, v ktorej dozornej rade pôsobím, inštitúcia je transparentnejšia vo svojej správe, ale stále má rezervy vo vyhodnocovaní kvality, v stanovení priorít a vo férovom zazmluvňovaní poskytovateľov,“ dodáva G. Šípoš.
Podľa D. Zachara bol negatívom aj netransparentný tender ÚDZS na licencie pre záchranky. „V oblasti personálnych zmien na vedúce posty v štátnych nemocniciach a ďalších štátnych inštitúciách v zdravotníctve nenastala zmena od politických nominácií k čisto odborným na základe skutočnej súťaže vo výberových konaniach,“ dodáva.
Efektívnosť a účelnosť
Prísľub efektívneho a účelného nakladania s verejnými zdrojmi priniesol revíziu všetkých prevádzkových zmlúv štátnych nemocníc od stravovania cez pranie až po upratovacie či právne služby, ktorá navrhla jednotné pravidlá pre všetky nemocnice. Práca vládnych analytikov však narazila na Úrad pre riadenie podriadených organizácií, podľa ktorého nie je možné nastavovať jednotné pravidlá pri abstrahovaní od špecifík jednotlivých nemocníc.
„Podarilo sa vyriešiť problematiku reexportu liekov, presadilo sa benchmarkovanie cien pri nákupoch štátnych zdravotníckych zariadení a centrálne nákupy pri niektorých p oložkách, čo z namenalo úsporu oproti predošlej praxi predražených nákupov. Po turbulentnom období sa znormálnilo fungovanie štátnej VšZP,“ vyzdvihol pozitíva Dušan Zachar, analytik INEKO.
Nenaplneným zámerom ostala optimalizácia lôžkového fondu nemocníc podľa potrieb regiónov so zvýraznením skvalitnenia chronických lôžok, optimalizácia siete ambulantnej zdravotnej starostlivosti, implementácia zoznamu zdravotných výkonov v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, zavedenie systému DRG v plnom rozsahu pre nemocnice či plná aplikácia systému e-Health, plánovaná na rok 2017. „Začala sa implementácia eZdravia v ostrej prevádzke, v čo mnohí pozorovatelia na začiatku volebného obdobia neverili. Je tam mnoho aplikačných problémov, ale treba v rozvíjaní tohto projektu pokračovať,“ hodnotí D. Zachar.
Na papieri ostal prísľub pravidiel pre obmedzenie zisku zdravotných poisťovní v súlade s právom EÚ a SR.
Dôstojnosť povolania
Plán na spravodlivé a transparentné odmeňovanie zdravotníkov na základe zásluhového princípu sa v praxi skresal na zvyšovanie koeficientov základnej mzdy pre jednotlivé zdravotnícke povolania. Žiadna z politických strán neavizovala pred voľbami zmenu platového automatu.
Vláda sa zaviazala presadzovať „systém vodcovstva morálnych a odborných autorít, ktorý bude pozitívnym vzorom aj pre nasledujúce generácie nových zdravotníckych pracovníkov“. Zdôraznila, že bude prioritne klásť dôraz na morálku, odbornosť a pracovitosť. „Každý vedúci zamestnanec zodpovedá aj svojím konaním za charakter zdravotníctva a musí vyvodzovať osobnú zodpovednosť predovšetkým za svoje etické a zásadné manažérske zlyhania,“ uvádza sa v Programovom vyhlásení vlády.
Ostatné štyri roky priniesli odvolania riaditeľov veľkých štátnych nemocníc a ústavov, no bez konkrétneho odôvodnenia. Rovnako to bolo aj v prípade odchodu bývalého riaditeľa VšZP. Bez ohlasu rezortu ostali medializované kontakty niektorých lekárov vo vysokých funkciách s osobami súdenými za závažnú trestnú činnosť, spojené s údajným poskytovaním výhod. Naopak, iné morálne a profesionálne zlyhania boli ministerkou A. Kalavskou riešené okamžite a s verejným vysvetlením.
Rozvoj, obnova a modernizácia
Vláda mala zabezpečiť koncepciu a stratégie rozvoja zdravotníctva SR na 20 rokov a prijať záväzok vybudovania a odovzdania do prevádzky novej univerzitnej nemocnice v Bratislave s optimalizáciou súčasného lôžkového fondu UNB. Výsledkom po štyroch rokoch vládnutia je neexistujúca stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva a zbúranie rozostavaného skeletu nemocnice v lokalite Rázsochy. „Výstavba novej štátnej nemocnice v Bratislave ukazuje, akoby štát nevedel, čo chce, a akoby nechcel definitívne rozhodnúť,“ konštatuje D. Zachar.
Komentujú
MUDr. Tomáš Szalay, výkonný riaditeľ HPI
Mohlo toho byť splneného viac
Programové vyhlásenie vlády Fico III (a IV) pre zdravotníctvo bolo napísané celkom konštruktívne. Žiaľ, ambície zostali len na papieri. Zavedenie maximálnych čakacích lehôt padlo so stratifikáciou. Nový zoznam ambulantných výkonov sa zasekol niekde vo výťahu. Nemáme sľúbené prehľadné pravidlá pre platby pacientov, zato máme úplne zbytočné doplnkové ordinačné hodiny. Systém viaczdrojového financovania sa zasa raz nepodarilo vytvoriť a zaviesť. Podobne dopadol zámer obmedziť zisk poisťovní. Stratégiu rozvoja zdravotníctva na ďalších 20 rokov nik nevypracoval. Na druhej strane niektoré zámery sa splnili. Rezort sa zlepšil v transparentnosti, umožnila sa opozičná kontrola v štátnej poisťovni a ÚDZS. Zlepšila sa efektívnosť niektorých procesov. DRG sa prebralo z klinickej smrti. eHealth síce nebolo „plne funkčné“ v roku 2017, ako sľubovala vláda (nefunguje ani dnes, keď sa volá eZdravie), ale za úspech považujem, že aspoň niečo z neho funguje. Určite toho mohlo byť splneného omnoho viac. Mnoho vecí je rozpracovaných, prípadne čakajú v šuplíku, lebo chýbala povestná „politická vôľa“. Jej zháňanie bude najväčšia výzva novej vlády.
Dušan Zachar, analytik INEKO
Bez reformy
Veľkým pozitívom bola analytická príprava stratifikácie nemocníc, veľkým negatívom jej neprijatie parlamentom. Po dlhých rokoch abstinencie sme tu mali na stole konečne zámer, ktorý má potenciál systémovo riešiť udržateľnosť poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti na jednej strane a kvalitu a bezpečnosť starostlivosti pre pacienta na strane druhej. Populizmus a vnútrostranícke pomery v SMER-e zapríčinili, že za dvanásť rokov, čo SMER obsadzoval post ministra zdravotníctva, nedokázal v zdravotníctve presadiť žiadnu významnejšiu reformu, ktorá by pomáhala pacientom a občanom na Slovensku. Dúfajme, že stratifikáciu vytiahne zo šuplíka nová vláda, ktorá bude mať väčší reformný apetít. Za najväčší neúspech sa dá jednoznačne považovať neschválenie legislatívy upratujúcej v nemocničnej sieti (stratifikácia) vrátane zákona o následnej zdravotnej starostlivosti v parlamente. Oddlženie nemocníc sa minulo účinku, keďže sa nevynucovali sankcie za neplnenie ozdravných programov nemocníc, ktoré zostali pre verejnosť tajné. Väčšina oddlžených štátnych nemocníc začala znovu vytvárať nové dlhy, a to miestami dokonca v ešte rýchlejšom tempe ako doteraz. Zaiste im nehrajú do karát v priebehu roka parlamentom prijímané populistické opatrenia zvyšujúce im obligatórne výdavky s otáznym dofinancovávaním a neudržateľný platový automat, ktorý si určite vyžaduje zmenu.
Martin Vlachynský, analytik INESS
Neboli splnené ani strategické kroky
Výpočet splnených záväzkov je rýchly: podarilo sa spraviť revíziu výdavkov, okrem toho IZP spravilo kus práce s benchmarkingom a s hľadaním najlepšej praxe. Z toho vyplynulo aj niekoľko ďalších, aspoň čiastočne splnených bodov, napríklad porovnávanie cien. Zdá sa, že sa hýbe aj výstavba novej nemocnice, minimálne búraním. Zlyhania nám zaberú zvyšok textu, ktorý rozsahom nebude zďaleka stačiť. Nepodarilo sa prepojiť zdravotné a sociálne služby. Skrátenie čakacích lehôt posúdiť nevieme, keďže (s výnimkou tých pár notoricky známych) sa naďalej nijako nemerajú, eHealth naplno nefunguje, vláda nepripravila pravidlá pre účelnosť vynakladaných prostriedkov, neprišlo ani k odmeňovaniu na základe „zásluhového princípu“. Vymenovávať všetky položky asi nemá zmysel, čitateľ si Programové vyhlásenie vlády nájde na webe sám. Preto už len spomeniem, že neboli splnené ani strategické kroky ako „vypracovanie stratégie na 20 rokov“ a všetci dobre vieme, že „prehodnotenie koncovej siete nemocníc“, inými slovami slávna stratifikácia, nastalo len na papieri.
MUDr. Marian Kollár, prezident SLK
Naštartovanie zmien
Obdobie rokov 2016 – 2020 treba hodnotiť aj z pohľadu toho, čo sa podarilo obom ministrom: T. Druckerovi a A. Kalavskej. Pre obdobie ministra Druckera bolo charakteristické naštartovanie zmien, z ktorých niektoré mali zásadný význam pre fungovanie rezortu (APS, prehliadky mŕtvych tiel, lieková politika – reexport a pod.) Je škoda, že ministerka Kalavská už nedokázala na to nadviazať. Celé jej obdobie, ale hlavne rok 2019 hodnotíme ako obdobie premárnených príležitostí. Uplynulé roky boli tradične charakterizované nedostatočným rozpočtom potrebným na zvýšenie úrovne, eventuálne aspoň zastabilizovanie rezortu. Dlhodobo nám chýba jasná vízia reálneho smerovania zdravotníctva, absencia štandardov, vytvorenie a implementácia nového aktuálneho zoznamu zdravotných výkonov. Ani v roku 2019 sa nepodarilo zastaviť prehlbujúci sa nedostatok zdravotníckeho personálu. Posledný rok tejto vlády sa niesol i v znamení súboja o stratifikáciu nemocníc. Sme radi, že aj zásluhou SLK sa podarilo presvedčiť odbornými argumentmi aspoň časť politikov o nevykonateľnosti tohto zákona v prospech pacientov. A tak „stratifikácia nemocníc“, ktorá bola len ministerkou Kalavskou a pár poslancami mediálne propagovaná ako prínos pre budúcnosť slovenského zdravotníctva, zostala v predloženej podobe, postavenej na zjavne nesystémových opatreniach, len vo forme návrhu. Slovenské zdravotníctvo akútne vyžaduje komplexnú reformu. SLK sa preto rozhodla v spolupráci s ďalšími odborníkmi pripraviť takú reformu zdravotníctva, ktorá bude reflektovať jeho súčasný stav i víziu, kam ho chceme dostať. Najväčšou výzvou pre tento rok bude predovšetkým potreba začať razantnejšie zvyšovať počty zdravotníkov, zabezpečiť rezort finančne a dať mu jasné pravidlá a vzťahy. A začať stavať nové nemocnice.
MUDr. Igor Moravčík, prezident Slovenskej komory zubných lekárov
Vlak sa neposunul ani o meter vpred
Programové vyhlásenie vlády 2016 – 2020 deklarovalo taký systém zabezpečovania zdravotnej starostlivosti, ktorý bude postavený na princípoch, čo všetko štát vytvorí a zabezpečí pre pacientov a poskytovateľov. Musím konštatovať, že štát za toto obdobie nevytvoril také predpoklady pre zdravý vývoj a život jedinca, ktoré by neradili Slovensko na posledné miesta v úmrtí na onkologické ochorenia vrátane ochorení ústnej dutiny, a kardiovaskulárne ochorenia. Štát nevytvoril také podmienky pre poskytovanie kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti, aby zabezpečil kontinuálnu výmenu lekárov a tiež sa nepodieľal na vytvorení optimalizácie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorá by zabezpečila dostupnú zubnolekársku zdravotnú starostlivosť vo všetkých regiónoch. Štát nezabezpečil dostatočnú podporu, osvetu a prevenciu zdravého spôsobu života. Edukačné kampane pre verejnosť k prevencii, k ústnemu zdraviu a ďalším inštruktážnym aktivitám súvisiacim so starostlivosťou o ústnu dutinu tvorí a realizuje Slovenská komora zubných lekárov. Vláda si uvedomuje dôležitosť získavania absolventskej praxe v zubnom lekárstve, žiaľ za štyri roky sa vlak neposunul ani o meter vpred. Jedno zo systémových opatrení vlády bola príprava a implementácia zoznamu zdravotných výkonov. Na príprave sa komora podieľa už 15 rokov a jeho zavedenie do praxe je stále v nedohľadne. Neriešených je veľa tém. Slovenská komora zubných lekárov má riešenia a ako odborný garant zubného lekárstva má pripravený tím odborníkov pre uskutočnenie pozitívnych zmien v zubnom lekárstve.
PhDr. Mária Lévyová, AOPP
Nesystémové riešenia
Vďaka intenzívnej práci odborných pracovných skupín bolo vytvorených už viac ako 150 štandardných diagnostických a terapeutických postupov pre jednotlivé medicínske odbory a ošetrovateľstvo. Od 1. januára 2020 tiež vstúpila do platnosti vyhláška upravujúca bezpečnosť pacienta. V rámci prevencie sa spustili dva veľké skríningové programy, upravil sa očkovací kalendár. Zlepšila sa dostupnosť liekov zastavením reexportu, starostlivosť o pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode a schválil sa Národný onkologický program. Vítame tiež posun vo vytváraní Národných registrov pri zbere dát pre jednotlivé ochorenia, zavedenie elektronického zdravotníctva do praxe a centrálneho nákupu nemocničných liekov, zdravotníckeho materiálu a techniky, ktorý ušetril desiatky miliónov eur. Na druhej stane sa nedostalo politickej podpory stratifikácii nemocníc, ktorá mala naštartovať dlho očakávané a zásadné zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Predĺžila sa možnosť OČR na 90 dní namiesto toho, aby sa problematika dlhodobej starostlivosti riešila komplexne v podobe samostatného zákona. V uplynulom vládnucom období sa nepodarilo správne uchopiť ani financovanie zdravotníctva či liekovú politiku. Nesystémové riešenia tak viedli k chaosu a neistote a následky pocítil predovšetkým pacient.
Asociácia štátnych nemocníc
Kolektívny štatutárny orgán sa v praxi neosvedčil
Niektoré navrhnuté opatrenia z programového vyhlásenia vlády (2016 – 2020) sa podarilo naplniť, niektoré len začať. Najväčší úspech sa podarilo dosiahnuť v oblasti efektívnosti nákupov hlavne zdravotnej techniky, i keď toto opatrenie značne zvýšilo administratívnu záťaž celého procesu. Čo sa týka obstarávania tovarov, hlavne v oblasti obstarávania liekov, v revízii výdavkov sa nepodarilo dosiahnuť stanovené ciele. Môžeme teda konštatovať, že aj dodatočnými opatreniami v časti zriadenia dozorných rád sa podarilo určite zvýšiť transparentnosť prostredia. Naopak, zavedenie kolektívneho štatutárneho orgánu vyhodnocujeme ako krok, ktorý sa v praxi neosvedčil, o čom svedčí aj príklad samotnej UNB. Veľmi pozitívne hodnotíme spoločný benchmark na URPO v časti hodnotenia vybraných ekonomických a medicínskych ukazovateľov. Veľmi pozitívne hodnotíme aj fakt, že zákonodarcovia zaradili „Zdravotnícke povolania“ pod ochranu zákona.
V tomto období sa začali realizovať aj cielené investície do zdravotnej techniky realizované formou centrálnych nákupov, ktoré, samozrejme, nemôžu sanovať reálne existujúcu investičnú medzeru v systéme. Projekt Rázsochy sa podarilo dostať len do zbúrania, a tak je téma štátnej koncovej nemocnice v hlavnom meste stále otázna. Podarilo sa rozbehnúť projekt elektronizácie zdravotníctva, ktorý má však pred sebou ešte dlhú cestu, rovnako ako komplexné zavedenie systému DRG ako platového mechanizmu. V obidvoch prípadoch bude závisieť od ďalšej vlády, ako bude ich ďalší vývoj smerovať a rozvíjať, pričom obidva majú veľký potenciál.
Dovoľujeme si byť kritickí k centrálne riadenej personálnej politike, pričom v tejto oblasti sa situácia aj napriek prijatým opatreniam v kompetenciách hlavne v kategóriách stredného zdravotného personálu dlhodobo komplikuje. Asi najmenej systémové boli centrálne opatrenia v oblasti pacientsky orientovanej centrálnej politiky, ktoré jednotliví poskytovatelia, najmä v závislosti od priorít každého vedenia, zavádzajú do praxe len veľmi pomaly.
Na záver si však dovolíme povedať, že i keď to možno znie alibisticky, toľko práce, koľko bolo v oblasti centrálne riadenej zdravotnej politiky urobenej v poslednom období, nebolo od času „Zajacových reforiem“, i keď mnohé z nich boli potencované tretími stranami.
Názor
Mgr. Iveta Lazorová, MPH, prezidentka SKSaPA
Zvykli sme si robiť veci iba tak na polovicu
Dnes už dosluhujúca vláda Slovenska sľubovala vo svojom programovom vyhlásení všeobecné, nič nehovoriace frázy. Vláda deklarovala, že má záujem na vytvorení systému zabezpečovania kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti, ale aj podporu a osvetu zdravého spôsobu života.
Ak sa pozrieme na údaje zdravých rokov života, u žien je to 57 rokov, u mužov 56,4, čo je oproti priemeru EÚ takmer o sedem rokov menej, teda nesvedčí to o zlepšovaní kvality života našich občanov. V rámci krajín EÚ patríme medzi prognózované najrýchlejšie starnúce krajiny, pričom zdravotné a sociálne služby budú čoraz viac nákladové. Tento fakt však stratégia oboch rezortov neodráža. Prevencii sa venuje veľmi málo pozornosti. Výchova a vzdelávanie k zdravému spôsobu života je síce zakotvená v niekoľkých národných programoch, v reáli však ľudia stále nie sú vedení a motivovaní, aby sa o svoje zdravie starali, o zneužívaní alebo nadužívaní systému ani nemusíme hovoriť.
Primárny kontakt zabezpečovaný ambulanciami všeobecného lekára naráža na nedostatok lekárov, rezidentský program neprináša očakávané výsledky, pretože neriešime príčinu, ale dôsledky. Príčinou nedostatku všeobecných lekárov a pomaly už aj špecialistov je dlhodobo podceňovaná ambulantná sféra z hľadiska podmienok. Špecializovaná ambulantná starostlivosť sa na Slovensku využíva nadmerne, aj výkony, ktoré v západných krajinách robia všeobecní lekári. Nevenovali sme pozornosť dostatočnej finančnej podpore, ale hlavne podpore výkonu týchto činností, pričom v mnohých krajinách EÚ aj mimo nej je primárny kontakt, komunitná starostlivosť či domáca starostlivosť dôležitou a podporovanou zložkou zdravotníckeho systému.
Projekt centier integrovanej starostlivosti sa poriadne nerozbehol a naráža na prekážky, ktoré odstránime nielen správnou komunikáciou a podporou samospráv, ale hlavne odborníkmi, ktorí by na ňom pracovali a koordinovali ich vznik a fungovanie. Lekársku službu prvej pomoci v zahraničí zabezpečujú rodinní lekári vo svojom pôsobisku pre svojich pacientov v rámci kapitácie, čo je na Slovensku úplne neznámy fenomén. Výrazne by sa tým znížil počet pacientov, ktorí zneužívajú túto službu.
Bezplatná starostlivosť
Doplatky za lieky, nadštandard, prednostné vyšetrenie či iné nás radia medzi krajiny, ktorých občania najviac platia v doplatkoch za zdravotnícke služby. Na zdravotnú starostlivosť doplácajú obyvatelia Slovenska priamymi platbami približne 1 mld. eur. Slovenský systém doplatkov pacientov je neprehľadný a bez jasnej stratégie. Doplatky za lieky predstavujú 40 % súkromných platieb, zvyšok ide najmä na zdravotné pomôcky, zubnú a ústavnú starostlivosť. Pacienti by ušetrili 66 mil. eur, ak by si v lekárni vybrali generikum namiesto originálneho lieku vždy, keď je to možné. Slovenské domácnosti vynakladali na zdravotnú starostlivosť z vlastného vrecka 18,7 % prostriedkov, priemerný Slovák zaplatil za zdravotnú starostlivosť v roku 2017 z vlastného vrecka takmer 200 eur.
Efektivita systému
Slovensko má v porovnaní s inými krajinami vysoké výdavky na lieky, diagnostiku a vyšetrenia u špecialistov spôsobené nadmerným počtom návštev. Hodnotenie efektivity systému vychádza z porovnania, čo dostávame za peniaze, ktoré do systému vkladáme. Analýza k pripravovanej reforme nemocníc ukázala, že priemerná dĺžka hospitalizácie je o 22 % vyššia, obsadenosť lôžok je o 10 % nižšia. Navyše sa v dôsledku starnutia obyvateľstva a faktorov ovplyvňujúcich zdravotnú starostlivosť do roku 2030 zvýši dopyt po ÚZS takmer o 18 %, čo pri súčasnom systéme iba zvýši náklady a záťaž personálu. Záväzky po lehote splatnosti 13 najväčších nemocníc stále rastú.
Prehodnotenie siete nemocníc, tzv. stratifikácia vzhľadom na geografické, finančné a regionálne potreby, ako aj na bezpečnosť pacienta sa nepodarila. Zabezpečenie optimalizácie lôžkového fondu nemocníc podľa potrieb regiónov so zvýraznením skvalitnenia chronických lôžok, optimalizácie siete ambulantnej zdravotnej starostlivosti, centralizácie medicínsky náročných a špecializovaných činností, primeranej potrebnej dostupnej zdravotnej starostlivosti bude čakať na budúcu vládu.
Dlhodobá starostlivosť u nás predstavuje problém, ktorý potrebuje zásadné a rýchle riešenia aj vzhľadom na demografiu a efektivitu systému. Kritika za nedostatočné riešenie prišla aj od EÚ.
Transparentnosť
Vláda sľubovala, že vytvorí podmienky pre transparentné výberové konania na obsadzovanie pozícií riaditeľov nemocníc a špecializovaných ústavov s cieľom jasných transparentných pravidiel, ako aj pravidiel na obsadzovanie kontrolných funkcií v kľúčových orgánoch inštitúcií MZ SR (VšZP, ÚDZS, nemocnice a ústavy). Zabezpečí zastúpenie opozície (stavovské organizácie, odborné zastúpenie v oblasti finančnej kontroly, tretí sektor) v kontrolných orgánoch VšZP a ÚDZS.
V skutočnosti však prevládali politické nominácie nad odborným vedením a na výberových konaniach sa zúčastňovali záujemcovia v priemere 1 záujemca na 1 miesto.
Treba povedať, že došlo k zmene procesov v oblasti nákupu všetkých prístrojov a technológií cez elektronické trhovisko (EKS), či táto zmena priniesla aj kvalitu, je otázne.
Rozvoj, obnova a modernizácia
Vláda nedokázala zabezpečiť vypracovanie koncepcie a stratégie rozvoja zdravotníctva SR na 20 rokov tak, ako deklarovala. Nedokázala zrealizovať zavedenie systému DRG v plnom rozsahu aj pre nemocnice. Príprava a implementácia zoznamu zdravotných výkonov je dôležitá nielen v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ale aj pre nemocničnú starostlivosť, aby systém eHealth fungoval efektívne a účelne. Zatiaľ sa tešíme aspoň ambulantnému fungovaniu systému. Robiť veci iba tak na polovicu sme si už zvykli.
Zdevastované a roky neudržiavané nemocnice sa dočkali aj investičných výdavkov v podobe uvoľnených takmer 70 miliónov eur, čo pri počte 43 štátnych nemocníc nie sú ani 2 milióny pre nemocnicu. (Vláda vytvorí predpoklady pre pravidelnú ročnú investíciu do obnovy a rozvoja zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu.) Vláda neprijala záväzok vybudovania a odovzdania do prevádzky novej univerzitnej nemocnice v Bratislave s optimalizáciou súčasného lôžkového fondu UNB.
Dôstojnosť povolania
Nedostatok zdravotníckych pracovníkov vláda nijakým zásadným spôsobom nezačala riešiť, čo spôsobuje ich permanentné preťažovanie, vyhorenie a odchod zo zdravotníctva. Spravodlivé a transparentné odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov sa nepodarilo podľa nás dosiahnuť, keďže mzdy sestier a pôrodných asistentiek sú ešte stále hlboko pod priemernou mzdou v národnom hospodárstve a pomer mzdy sestry v porovnaní napr. so zdravotníckym asistentom je veľmi nízky. Vidíme tu veľkú nespokojnosť zdravotníkov so snahou zmeniť odmeňovanie podľa koeficientov na odmeňovanie podľa zásluh, čo nemá jasne definované kritériá a hrozí, že v súčasnosti aspoň nejaké garancie mzdy budú ohrozené.
Určite je podľa nášho názoru priestor na prehodnotenie kompetencií jednotlivých povolaní na základe vzdelania, a to tak u všeobecných lekárov, špecialistov, sestier, pôrodných asistentiek, ako aj u ostatných zdravotníckych pracovníkov.
K zlepšovaniu dôvery občanov v systém by určite podľa nášho názoru napomohlo aj správanie a vyjadrovanie politikov či predstaviteľov štátu na adresu organizácií zastupujúcich záujmy zdravotníkov, ako aj vzájomná úcta a rešpekt.