Minister zdravotníctva MUDr. Marek Krajčí na margo programového vyhlásenia vlády uviedol, že vychádza z programu hnutia OĽaNO pod názvom Zdravotníctvo pre ľudí. Podrobne sme o ňom informovali vo vydaní ZdN č. 13. Na programe však podľa našich informácií spolupracovali aj koaliční partneri.
Ani schválenie programového vyhlásenia v parlamente nie je garanciou toho, že sa program pretaví do reality. Príkladom je program vlády z nedávneho volebného obdobia, ktorá si v oblasti zdravotníctva stanovila ambiciózne priority. Veľa z týchto zámerov však ostalo len na papieri, ako zhodnotili odborníci a analytici v článku Priority končiacej vlády sa splnili len čiastočne (ZdN č. 12, 19.3. 2020).
Odborníkov, analytikov a zástupcov stavovských organizácií sme sa opýtali, aké najdôležitejšie rady a odporúčania by adresovali novému ministrovi zdravotníctva a čo považujú za najväčší problém v rezorte.
Mgr. Jana Cigániková, MBA, predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo
Súčasné zdravotníctvo je závislé od zdrojov a hrozí mu ich nedostatok, najmä čo sa týka financií a ľudí. Kríza prináša hrozby, ale aj príležitosti. Preto by som ministrovi Krajčímu radila sústrediť sa na:
1. Dofinancovanie sektora. Už pred krízou sa odhadovalo, že v roku 2020 bude chýbať 100 a 200 mil. €. Kríza môže spôsobiť výrazný pokles príjmov od ekonomicky aktívnych občanov (EAO) zhruba o ďalších 400 mil. € (za predpokladu, že 15 % EAO prejde medzi poistencov štátu).
2. Hľadanie úspor v rezorte. Tie pomerne dobre identifikovala Revízna správa UHP z októbra 2019. Treba využiť, že niektoré úsporné opatrenia pomohla naštartovať kríza – napríklad menej sa navštevujú ambulancie špecialistov, využíva sa telemedicína, niektoré plánované zákroky a vyšetrenia sa odkladajú, a nakoniec sa neuskutočnia, pretože sa ukážu ako zbytočné.
3. Podchytiť a zlepšiť postavenia všeobecných lekárov a zdravotných sestier. Čím skôr treba rozšíriť kompetencie všeobecných lekárov, zrušiť indikačné obmedzenia a ponúknuť im lepšie modely financovania, zamerané na výsledky. Odporúčam využiť fakt, že na Slovensko prišlo veľa zdravotných sestier z cudziny. Teraz je ideálny čas ponúknuť im slušne platené miesta v slovenskom zdravotníctve s primeranými kompetenciami.
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
Každé zhruba dva roky sa nás média pýtajú, čo by mal urobiť nový minister, aký by mal byť, na čo hlavné by sa mal zamerať, aké by mali byť jeho priority. My píšeme, odporúčame, a naše zdravotníctvo sa každé volebné obdobie prepadáva čoraz nižšie. Tentoraz budem veľmi krátky a stručný. Slovenské zdravotníctvo potrebuje zásadnú zmenu, žiadne kozmetické úpravy nám nepomôžu. Aby sa toto dosiahlo, minister musí byť odvážny, nekompromisný, musí vedieť, čo chce urobiť a ako sa tam dostať. Vzhľadom na to, že ide o veľký projekt, je jasné, že potrebuje na to kvalitný tím. Odporúčam ministrovi zdravotníctva, aby sa obklopil ľuďmi, ktorým záleží na výsledku a na tom, za akých podmienok budú zdravotníci ponúkať zdravotnú starostlivosť pacientom po skončení jeho ministrovania. Slovenská lekárska komora predložila na konferencii Spoločne a odborne za pacienta, ktorá sa uskutočnila 11. 2. 2020, konkrétny návrh zásadných zmien slovenského zdravotníctva a je pripravená v tomto smere spolupracovať s ministrom zdravotníctva.
MUDr. Igor Moravčík, prezident Slovenskej komory zubných lekárov
Nekonečných príbehov v zdravotníctve, ktoré boli za posledné volebné obdobia v programových vyhláseniach definované ako priority, predchádzajúcich vlád, je niekoľko, ale, žiaľ, bez efektívneho riešenia, respektíve bez hmatateľných posunov v prospech lekárov a pacientov. Zubné lekárstvo je jedno z finančne a investične najnáročnejších odborností v zdravotníctve. Slovenská komora zubných lekárov má päť základných priorít, cieľom ktorých je zefektívnenie zubného lekárstva, a to od nastavenia rozšírenia praktickej výučby študentov až po absolventskú prax, cez zvýšenie kompetencií stavovskej organizácie ako odborného garanta s pôsobnosťou na všetkých registrovaných zubných lekárov, s čím úzko súvisí stanovenie optimálnej siete zubnolekárskej starostlivosti tak, aby bola dostupnosť zabezpečená v rámci Slovenska za stanovenia konkrétnych motivačných podmienok v odľahlejších miestach. Za podstatné v našom odbore považujem finančnú stabilitu, jasné a konkrétne pravidlá stanovenia finančného balíka v rámci intersektorálneho členenia minimálne na dva roky vopred. Komora má riešenia. Ponúkam pánovi ministrovi kvalitný odborný tím s nádejou a vierou, že tie zásadné zmeny v zdravotníctve sa stanú realitou.
PharmDr. Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory
Tres faciunt collegium. Trojka je odnepamäti symbolom plnosti a kompetentnosti. Preto aj požiadavku na „tri rady“ vnímam s ohľadom na všeobecný charakter zdravotníctva a potrebu napĺňania aspektov spoločného dobra. Možno teda vyznejú menej tradične.
1. Ministerstvo nie je pacientska organizácia. Záujmy pacientov sú prirodzené a (zvyčajne) objektívne. Ale ako sa ministerstvo spravodlivosti stará o právnické profesie či ministerstvo vnútra o potreby policajtov a hasičov, ministerstvo zdravotníctva má primárne zabezpečiť spokojnosť zdravotníkov. Spokojný, nestresovaný zdravotník = spokojný pacient.
2. Existuje 27 zdravotníckych povolaní. Nespochybňujúc úlohy lekárov a sestier, bolo by vhodné konečne vnímať aj tie ostatné profesie, bez ktorých by pri všetkej úcte k lekárom a sestrám zdravotníctvo neexistovalo.
3. Spoločné dobro. Každé rozhodnutie musí mať tento jediný cieľ. Spoločne sa počúvať, vnímať individuálne záujmy a z množiny týchto záujmov vytvoriť funkčný záver prospešný pre všetkých.
Mgr. Iveta Lazorová, MPH, dipl. p. a., prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek
Z mnohých priorít, ktoré potrebujeme riešiť v zdravotníctve a v ošetrovateľstve, vyberám tieto:
1. Zabezpečiť dostatok sestier a pôrodných asistentiek (PA) je prioritou. Je nespochybniteľné, že súčasný nedostatok sestier a PA, ako aj prognózy hovoria o katastrofe, ktorú sa nám už asi ani nepodarí odvrátiť. Čo môžeme urobiť, je to, aby sme začali intenzívne robiť kroky pre získanie nových sestier a PA, zaradiť povolania medzi nedostatkové a prideliť im naozaj prioritu podporou od štúdia cez zlepšenie praxe až po odmeňovanie.
2. Upraviť mzdy sestier a pôrodných asistentiek. Základná mzda sestry sa v zdravotníckych zariadeniach ústavnej starostlivosti podľa zákona 578/2004 pohybovala v roku 2019 v rozmedzí od 840,16 € pre registrovanú sestru do 1 038,40 € pre sestru s pokročilou praxou, teda najvyššiu kategóriu sestier. Stále je to takmer 20 % pod priemernou mzdou v národnom hospodárstve, pričom naša požiadavka je, aby sa plat sestry začínal na 1,10 % priemeru mzdy v národnom hospodárstve, ako je to v iných krajinách EÚ. Nehovoríme teda o absolútnych číslach, ale o pomere, v akom sa plat sestier nachádza v porovnaní s priemernou mzdou v tom-ktorom štáte. Stále sa bavíme iba o základnej mzde na základe zákona, teda bez príplatkov. Je však veľa pracovísk, kde sestry na základe zákona neodmeňujú, žiaľ, niektoré dosahujú po takmer 30-ročnej praxi plat ledva 500 eur v čistom, čo je smutné. Ak sestry a PA nebudeme motivovať vyššou mzdou, nebudeme ich mať nikdy dostatok.
3. Upraviť, resp. vrátiť späť názov povolania „zdravotnícky asistent“ so zodpovedajúcim vzdelávacím programom a so zodpovedajúcimi kompetenciami. Zmena názvu povolania zdravotnícky asistent na tzv. praktickú sestru možno účelovo priniesla viac študentov na stredné zdravotnícke školy, v praxi však spôsobuje problémy s usporiadaním a kompetenčným zadefinovaním ošetrovateľských tímov, čo vedie k chaosu a ku konfliktom, pričom nastavenie procesov je jedným zo základných predpokladov fungovania celého systému.
Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP)
ZAP považuje za tri absolútne priority pre nového ministra zdravotníctva v tomto funkčnom období najmä:
1. Zmeniť mechanizmus financovania zdravotníctva tak, že rozpočet pre zdravotníctvo bude naviazaný na hrubý domáci produkt. V lehote najviac dvoch rokov musí byť cieľom dosiahnuť výšku verejných výdavkov na zdravotníctvo minimálne na úrovni priemeru výdavkov krajín EÚ, čo predstavuje cca 6,5 % HDP.
2. Definovať nárok a rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia, a tým vytvoriť legislatívny rámec pripoistenia ako formy nadštandardnej zdravotnej starostlivosti.
3. Nastavením a zlepšením ekonomického a materiálno- technického zabezpečenia zdravotníctva motivovať k štúdiu medicíny a k návratu slovenských lekárov a sestier do systému nášho zdravotníctva. Okrem vyššie uvedeného je potrebné dokončiť výstavbu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave i ďalších nemocníc v iných mestách, podporovať vedu a výskum v zdravotníctve či zaviesť do praxe zvýhodnené produkty pre podporu prevencie.
MUDr. Pavol Štec, predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých
Za najdôležitejšie odporúčania ministrovi zdravotníctva považujeme:
1. Definovať koncepciu zdravotnej starostlivosti (ZS) na Slovensku. V súčasnosti určujú koncepciu ZS zdravotné poisťovne (ZP) – každá po svojom. Je potrebné najmä definovať postoj štátu k primárnej starostlivosti, k rozsahu a organizácii vysoko špecializovanej koncovej ZS a zabezpečiť medzirezortný prístup k zdravotnej politike štátu „výchovou k zdraviu“ v súlade s poznaním, že „zdravie nevzniká v nemocnici“.
2. Kompetencie jednotlivých segmentov a foriem ZS je potrebné vnímať v systémovom kontexte. Kompetencie poskytovateľov ZS (PZS) je potrebné zabezpečiť z hľadiska kapacít zdravotného systému ako celku, a to regulovanou koordináciou jednotlivých PZS na základe jasných pravidiel, oprávnení a povinností vo vzťahu k pacientovi a k sebe navzájom.
3. Žiaducu medicínsku efektivitu, stabilitu a celospoločenský prínos z kompetentnej, kapacitne zabezpečenej, koordinovanej a koncepčne poskytovanej ZS je možné dosiahnuť zákonom regulovaným úhradovým mechanizmom záväzným pre ZP vo vzťahu k PZS. Ide predovšetkým o štruktúru úhrady za ZS a stanovenie minimálnych jednotkových cien. V aktuálnej kríze v súvislosti s COVID-19 je potrebné poďakovať vedeniu MZ SR za pracovné nasadenie, nevyhnutný nadhľad a zodpovednosť pri rozhodovaní. Je potrebné zdôrazniť, že ambulancie VLD sú rozhodujúcou bariérou proti nekontrolovanému vývoju epidemiologickej situácie.
Asociácia štátnych nemocníc SR
Prešli sviatky jari, ktoré nás tentoraz zanechali v rozporuplnej nálade. Rovnako je na tom celá spoločnosť. Pánovi ministrovi by sme chceli za všetkých zaželať veľa vnútornej sily a otvorenú myseľ, tak pri zvládaní súčasnej situácie, ako aj potom, keď sa situácia azda upokojí. Celá odborná verejnosť sa zhodla na formulovaní dokumentu – Spoločné odporúčania pre systém zdravotníctva 2030. Veríme, že práve v ňom formulované opatrenia by mohli prispieť k stabilizácii a progresu v takom exponovanom segmente národného hospodárstva, akým zdravotníctvo bez pochýb je. Preto ešte raz prajeme veľa šťastia, odhodlania a úspechov pri vedení rezortu.
MUDr. Vladimír Dvorový, generálny riaditeľ siete ProCare a Svet zdravia
Ministrovi zdravotníctva dávame do pozornosti:
1. Dofinancovanie sektora v čase postkoronovej krízy. Mnoho poskytovateľov zdravotnej starostlivosti eviduje prepad výkonov. Nemocnice a polikliniky fungujú v značne zmenenom prevádzkovom modeli. Zdravotné poisťovne majú výpadky príjmov za ekonomicky aktívnych poistencov. Toto všetko bude eskalovať krízu v udržateľnosti činností malých aj veľkých poskytovateľov.
2. Sanovanie ďalšej straty zdravotníkov. Je možné, že veľa starších zdravotníkov po pandémii odovzdá licencie a skončí. Náhrady nie sú. Nie je funkčný model zapojenia okresných nemocníc do cirkulácií a výchovy lekárov a zdravotníkov. Personálna kríza sa ešte viac prehĺbi.
3. Reštrukturalizácia ambulantného sektora a nemocníc. Bola potrebná už pred COVID-19 a je evidentné, že bude potrebná aj po COVID-19. Korona alebo iný podobný vírus už s nami zostane, preto budeme okrem dosiaľ riešenej bezpečnosti pacienta a efektívnosti riešiť aj štruktúru a udržateľnosť.
Ing. Michal Pišoja, MPH, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ AGEL SK
Vo svetle aktuálnej situácie by vedenie Ministerstva zdravotníctva SR nemalo zabúdať na vypuklé problémy, ktoré sprevádzajú náš sektor už dlhé roky, ale napriek tomu zostávajú bez systémových riešení:
1. Sú to nejasné pravidlá mechanizmov financovania sektora a s tým spojená nutná potreba systémovosti a predvídateľnosti jeho financovania.
2. Mimoriadne vážnym problémom je akútny nedostatok lekárov a ostatného zdravotníckeho personálu, z čoho vyplýva nutnosť prehodnotiť pravidlá získavania vzdelania a kvalifikácie s cieľom zásadne zvýšiť prísun zamestnancov a odstrániť v tomto smere existujúce bariéry.
3. Považujeme za dôležité nedeliť nemocnice a zdravotnícke zariadenia na štátne a neštátne (resp. na „naše“ a ostatné), ale zaoberať sa sektorom ako celkom, pretože len tento prístup dokáže priniesť želaný progres v oblasti zdravotníctva a prínos pre pacienta.
PhDr. Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov
Ceníme si snahu ministra, krízového štábu, poradného tímu odborníkov, ktorou je v prvom rade zvládnuť boj s pandémiou COVID-19 tak, aby náš zdravotnícky systém bol pripravený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti o pacientov, ktorí by mohli podľahnúť nákaze. Na druhej strane by malo byť snahou ministra koordinovať a zabezpečiť zdravotnú starostlivosť tak, aby bola dostupná pre všetky skupiny pacientov, aby nám zbytočne nepribudli akútni pacienti v dôsledku zníženej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Úlohou ministra je zabezpečiť dostatok finančných zdrojov na krytie úhrad za poskytovanú starostlivosť aj v rámci pandémie, aj po nej tak, aby ekonomické dosahy nespôsobili kolaps v našom zdravotníctve. V týchto dňoch je príprava PVV prioritou vlády a ministra. Veríme, že budú akceptované naše požiadavky na potrebu propacientskej orientácie nášho zdravotníctva, potrebné a prospešné zmeny v oblasti poskytovania ambulantnej, akútnej a dlhodobej starostlivosti, zlepšenie dostupnosti liečby a inovatívnych liekov.
Dušan Zachar, INEKO
V slovenskom zdravotníctve je nutné napravovať zle nastavené motivácie tak, aby sa oplácalo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť pri udržateľnom financovaní. Za kvalitne odvedenú prácu, ktorá prináša spoločnosti úžitok a lepšie zdravotné výsledky, má prísť adekvátna odmena. Ak však niekto nemá výsledky a navyše vytvára aj dlhy, tak by táto skutočnosť mala byť finančne, reputačne, ako aj politicky nevýhodná. Dnes to tak nie je. Treba presadiť riadenú stratifikáciu nemocníc vrátane systémového riešenia problematiky dlhodobej starostlivosti a ambulantnej sféry. Spolu s tým je nevyhnutné dôslednejšie merať a zverejňovať výsledky, kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti, aby sme získavali cennú spätnú väzbu a vedeli na jej základe uskutočňovať kvalifikované rozhodnutia. Prínosom by bolo, keby sa pokročilo s prácami na presnejšom definovaní nároku pacienta, ktorý má byť hradený z verejného zdravotného poistenia, čím sa zväčší priestor pre individuálne pripoistenie.
Ing. Martin Vlachynský, INESS
Prvou všeobjímajúcou úlohou je sanovanie rozpočtu. Čaká ho diera v ráde mnohých stoviek miliónov eur. V realite to znamená odpovedať si na otázky: Chcem nejako meniť odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov? (Mzdy sú kľúčovou položkou.) Upravím dostupnosť drahých liekov? Zredukujem počet lôžok? Upravím platby za poistencov štátu? Minister si musí jasne stanoviť svoje priority a vedieť si ich obhájiť. Zdravotníctvo vyspelých štátov sa posledné dekády zameriava na civilizačné choroby. Infekčné choroby akoby sa „pripomenuli“ vo veľkom štýle. Kvalitné zdravotníctvo bude musieť vedieť „zladiť“ obe požiadavky – aj ich financovať. Treťou oblasťou je rozsiahlejšie otváranie dverí súkromnému sektoru. Zdravotníctvo sa vo svete stáva čoraz viac „spotrebiteľsk ým“ sektorom. Spoločnosti ako Google, Amazon či Microsoft do svojich zdravotníckych projektov investujú desiatky miliárd dolárov. Dobré zdravotníctvo bude také, ktoré dokáže využiť potenciál, ktorý ponúka súkromný sektor. Nakoniec, vidíme to v (ne)zapojení súkromných laboratórií do testovania.