Parlament vyslovil dôveru novej vláde a jej programovému vyhláseniu. Zdravotnícka časť sa však stretla s kritikou zo strany Asociácie súkromných lekárov (ASL), Asociácie nemocníc Slovenska (ANS), Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení aj Asociácie dopravnej zdravotnej služby. Hlavné požiadavky smerujú k zabezpečeniu rozbehu zdravotníctva po pandemickom stave, k legislatívnej úprave platby za poistencov štátu na úrovni piatich percent vymeriavacieho základu aj k intersektorálnemu členeniu financií medzi nemocničnými, ambulantnými a ostatnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
Programové vyhlásenie vlády (PVV) hovorí, že financovanie zdravotníctva bude predvídateľné a stabilné. „No my pritom nevieme, čo bude zajtra,“ upozornila Katarína Kafková z Asociácie zdravotných poisťovní. Pozitívne vníma zámer rozširovania elektronického zdravotníctva aj telemedicíny.
Štefan Zelník z Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení kritizuje chystané zrušenie odboru praktická sestra a premenovanie praktických sestier späť na zdravotníckych asistentov. „Sme radi, že o stredné zdravotné školy je záujem a mohli by sa doplniť kádre, ktoré v systéme chýbajú,“ argumentuje.
Štátny verzus súkromný sektor
Prezident ANS Marián Petko hodnotí ako pozitívny krok integráciu štátnych nemocníc a ich jednotné riadenie. Otázny je podľa neho záväzok, aby zdravotné poisťovne museli pacientom s podozrením na nádorové ochorenie zabezpečiť operáciu do 14 dní od indikácie klinickým onkológom, inak budú povinné uhradiť operáciu v ľubovoľnej krajine EÚ. „Reálne to nie je vykonateľné a ani nebude. Operáciu indikuje chirurg, ale to je len administratívna chybička. Závažné operácie pažeráka, pečene, pankreasu nemôžu robiť všetky nemocnice. Musí sa to sústrediť do troch nemocníc, kde je len niekoľko operatérov, ktorí to vedia robiť. Nie je reálne vykonať takúto operáciu do 14 dní. Bolo by veľmi nešťastné, ak by v takom prípade pacient odišiel do zahraničia, kde môže tento výkon stáť aj desaťnásobne viac a peniaze tak odídu zo systému slovenského zdravotníctva,“ zdôraznil M. Petko.
Za otázny považuje prísľub nárastu financií o 0,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V prípade očakávaného poklesu HPD by to prinieslo menej financií. „Vyzývame, aby sme sa vrátili k odvodom za poistencov štátu. Veľké otázniky u nás vyvoláva to, že všetci poskytovatelia budú mať rovnaké práva a povinnosti, a pritom vo všetkých statiach PVV sa preferuje štátny sektor. To je úplne zjavné,“ dodal M. Petko s tým, že okrem kapitálových výdavkov prioritne smerovaných do štátnych nemocníc je to aj otázka vzdelávania lekárov výhradne v štátnych ústavných zariadeniach.
„Programové vyhlásenie je povrchné a nenachádza sa v ňom ani jedna naša pripomienka,“ uviedol Marián Šóth, prezident ASL. Obáva sa prehlbovania kritickej situácie v ambulantnom sektore.
Predstavitelia asociácií lekárov a nemocníc považujú za problém, že PVV vôbec nereaguje na súčasný kritický stav zdravotníctva aj vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19. Nesúhlasia však so zvýšením mzdy zdravotným sestrám na 110 percent priemernej mzdy, pretože toto opatrenia sa týka len jednej skupiny zdravotníckych pracovníkov a môže dôjsť k nerovnováhe v súčasnom systéme. Návrh, aby súčasťou štátnej skúšky absolventov lekárskych fakúlt boli dobrovoľné výberové konania na voľné miesta v štátnych nemocniciach, považujú asociácie za diskriminačné voči neštátnym nemocniciam. Za nerealizovateľné považujú napr. objednávanie pacientov k lekárom prostredníctvom jedného telefónneho čísla.
Komentuje
Martin Vlachynský, analytik INESS
Najväčším otáznikom sú štátne nemocnice
V programovom vyhlásení vlády je cítiť, že je záujem zvyšovať vplyv štátu. Stále pritom kontroluje viac ako polovicu poistencov a zhruba 80 % lôžkového fondu v nemocniciach, či už priamo, alebo cez samosprávu. Na jednej strane vláda tvrdí, že pravidlá musia platiť pre všetky subjekty rovnako, ale existuje isté preferovanie štátnych nemocníc, pokiaľ ide o investície z verejných zdrojov, pracovné ponuky pre medikov prednostne zo štátnych nemocníc. V časti o zladení pracovného a osobného života zdravotníkov je vidieť, že vláda sa k štátnym nemocniciam správa ako k ekonomicky nesvojprávnym subjektom. Vláda si berie na svoje plecia, ako má nemocnica otvárať materské školy, čo by mal riešiť dobrý manažment nemocnice.
Namiesto bezplatného objednania na jednotnom čísle by bola lepšia otvorená platforma, do ktorej by sa pripájali jestvujúce objednávacie systémy.
Obrovská výzva je definícia štandardnej zdravotnej starostlivosti, čo sa za posledných 15 rokov nikomu nepodarilo. Najdôležitejšie je, aby politici našli odvahu a dokázali nakresliť hranicu, čo je solidárna zdravotná starostlivosť zahŕňajúca náročné výkony a čo si má pacient riešiť z vlastnej peňaženky.
Zrušenie doplatkov za lieky pre deti, dôchodcov a pre ZŤP ľudí nie je šťastné riešenie. Súčasné limity sú pomerne štedré. Bude to mať negatívny efekt a zvýši sa plytvanie liekmi. Súhlasím s tým, že mzdy sestier treba zvýšiť. Môj odhad je, že takéto opatrenie by malo dosah nad 100 miliónov eur ročne, čo je vysoká suma. K tomu vláda avizuje motivačné príplatky pre zdravotníkov nad rámec koeficientu, čo považujem za nerealizovateľné.
Vláda chce zjednodušiť otváranie ambulancií, vytvoriť motivačné bonusy a dotácie. Miešajú sa tu kompetencie vlády, VÚC a zdravotných poisťovní. Vôbec nevidno snahu vyčistiť kompetenčný chaos v zdravotníctve. Nielen táto, ale aj všetky minulé vlády mali pocit, že musia všetko riadiť od toaletného papiera cez riadenie ambulancií až po vymedzovanie, kedy by mal aký lekár slúžiť.
Výstavbu nových nemocníc Rázsochy v Bratislave a Martine, rekonštrukciu nemocníc v Banskej Bystrici a Košiciach plus dve nové regionálne nemocnice počas tohto volebného obdobia považujem za značne nerealistický bod. Mnohé výdavky nereflektujú na realitu, ktorá nastane vo verejných financiách, kde bude treba výrazne hľadať úspory v zdravotníctve.
Vláda vypracuje analýzu spotreby zdravotnej starostlivosti a navrhne zreformovať nemocničnú sieť. V PVV sa vyslovene nehlási k stratifikácii. Namieste sú otázky, či sa to ide robiť odznova a koľko rokov to bude zase trvať.
V reforme zdravotného poistenia má ísť o sledovanie a vyhodnocovanie jasne pomenovaných a merateľných cieľov. Som za, ale je tu otázka: Čo sa stane, ak toto nedosiahne VšZP? Ak budú kritériá nastavené realisticky, obávam sa, že ako prvá bude mať problém práve štátna VšZP.
Zavedieme hodnotenie merateľných cieľov a zároveň znemožníme poberať odmenu za dosiahnutie týchto cieľov. Motivácie dosahovať tieto ciele sa zásadným spôsobom znížia. Najlepší spôsob, ako regulovať zisk, je stanoviť cieľ tak, aby z toho mal prospech pacient.