Alergia je najčastejšie chronické ochorenie v Európe. Trpí ňou 150 miliónov Európanov a podľa odhadov bude v roku 2025 týmto ochorením trpieť polovica populácie Európskej únie. Napriek tomu ju mnohí vnímajú len ako sezónnu nepríjemnosť. Vo väčšine prípadov sa však vyvinie do astmy alebo ďalších komplikácií. Nesprávna liečba alergie nás tak ročne stojí stovky miliónov eur.
Štúdia
Hovoria o tom aj výsledky štúdie, ktorú predstavil profesor PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, MSc. z Ústavu zdravotníckych disciplín Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
Alergická rinitída a astma sú celosvetový, ale aj slovenský problém. Na Slovensku trpí alergiou približne každý desiaty človek. „Ak sa alergická rinitída, nelieči, vo väčšine prípadov sa vyvíja do ďalších alergických ochorení a tiež do astmy,“ vysvetlil prepojenie medzi týmito dvomi ochoreniami prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA. Dott.Ric., MHA, z Univerzitnej nemocnice Martin. Takmer polovica pacientov s respiračnou alergiou trpí oboma ochoreniami a každý rok počet pacientov pribúda.
Ak sa alergická rinitída adekvátne nelieči, rozvíja sa v mnohých prípadoch postupne do astmy a taktiež ďalších možných komplikácií. „Liečba astmy je na rozdiel od liečby alergickej rinitídy výrazne drahšia. Podľa našej analýzy, ktorá vychádza z údajov zdravotných poisťovní, stojí ročne liečba astmy dvojnásobne viac,“ priblížil autor štúdie prof. R. Babeľa.
Astma je pritom štvrté najrozšírenejšie chronické ochorenie na svete a podľa odhadov ňou bude do roku 2025 trpieť 1 z 12 Slovákov.
Náklady
Pre EÚ predstavujú nepriame odvrátiteľné náklady nedostatočne liečenej alergie celkovo 55 až 151 miliárd eur ročne. Astma a alergická rinitída každý rok spôsobia v Európe stratu viac ako 100 miliónov pracovných dní a zmeškaných dní vyučovania. Ak by sa pacienti primerane liečili, mohli by sa dosiahnuť v EÚ úspory približne vo výške 142 miliárd eur ročne.
Podľa údajov zdravotných poisťovní (Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera zdravotná poisťovňa a údaje IZP, 2019) na Slovensku sa na alergiu a astmu lieči takmer 808-tisíc pacientov a ich počet sa v ostatných rokoch výrazne nemenil. Avšak podľa medzinárodných štúdií sa odhaduje, že 45 percent pacientov nebolo nikdy diagnostikovaných. Viacerí slovenskí odborníci tiež upozorňujú na vysoký počet neliečených ľudí na tieto ochorenia na Slovensku.
Podľa slovenskej štúdie náklady na liečbu alergie a astmy na Slovensku v roku 2018 predstavovali 787 miliónov eur. Priame, teda zdravotné náklady, však predstavujú iba 9 percent z tejto sumy, čo predstavuje 70 miliónov eur, z čoho až dve tretiny tvoria náklady na liečbu astmy. V prepočte na jedného pacienta s alergickou rinitídou to predstavuje necelých 46 eur a s astmou až 171 eur. V prípade liečby alergickej rinitídy tvorí farmakoterapia 48 percent nákladov. Do položky farmakoterapia sú však zarátané len náklady zdravotných poisťovní, ale už nie spoluúčasť pacienta a výdavky na pomerne širokú paletu voľnopredajných liekov, ktoré iba tlmia prejavy alergie, ale ju neliečia. Čo sa týka priamych nákladov pri astme, tak výdavky na farmakoterapiu zdravotných poisťovní tu predstavujú takmer dve tretiny (62 %) evidovaných nákladov.
Nepriame náklady na alergickú rinitídu a astmu na Slovensku v roku 2018 boli vo výške 718 miliónov eur. Nepriame, sociálne náklady spôsobujú pokles pracovnej výkonnosti, nejde pritom iba o klasickú práceneschopnosť, ale aj o tzv. prezentizmus, keď je človek síce prítomný na pracovisku, ale pre ochorenie klesá jeho pracovný výkon. Odhaduje sa, že z hľadiska slovenských zamestnávateľov je v prípade alergickej rinitídy a astmy tento výpadok približne 528 miliónov eur ročne, pričom astma zodpovedá približne za 60 percent tejto sumy.
Na čo upozorňuje autor štúdie, je rozdiel od alergickej rinitídy, v prípade astmy požiadalo okrem práceneschopnosti takmer 1 500 ľudí aj o invalidný dôchodok. V roku 2018 evidovala Sociálna poisťovňa až 1 475 takýchto pacientov s astmou. Náklady, ktoré s týmto cieľom vynaložila, predstavovali približne 4,7 milióna eur. Jeden pacient s astmou, ktorý je na invalidnom dôchodku, tak štát stojí približne 3 200 eur ročne, ak berieme do úvahy priemernú výšku mesačných invalidných dôchodkov na konci roka 2018 v hodnote 269 eur.
Smerovanie
Neliečenie alergie môže okrem výraznej progresie ochorenia a zhoršenia kvality života pacienta viesť aj k rastu zdravotných a sociálnych nákladov. „Ako ukazuje naša štúdia, priame a nepriame náklady na liečbu alergickej nádchy sú v porovnaní práve s astmou polovičné,“ uviedol prof. R. Babeľa. Problém však predstavuje 45 percent alergikov, ktorí sa neliečia, čím prispievajú k ešte vyšším, i keď nedokumentovateľným nákladom.
Väčšina alergikov, ktorí sa liečia, používajú iba symptomatickú liečbu, ktorá nebojuje priamo s ochorením, ale len s jeho príznakmi. Napriek tomu, že pri alergiách je dostupná príčinná liečba, ktorá vie ochorenie vyliečiť, v súčasnosti sa ňou lieči približne len 10 percent pacientov.
„Alergénová imunoterapia je schopná liečiť príčinu najrozšírenejších typov alergií na pele, roztoče či jed blanokrídleho hmyzu. Ide o liečbu, pri ktorej je alergikovi podávaný alergén vo zvyšujúcich sa dávkach, na ktoré je alergický. Cieľom je naučiť imunitný systém organizmu na tento alergén nereagovať. Okrem vyliečenia hovoríme aj o znížení rizika rozvoja nových alergií a astmy,“ vysvetľuje profesor Miloš Jeseňák.
Analýzy z celého sveta ukazujú, že respiračných ochorení pribúda. Vzhľadom na to, že pri alergických rodičoch sa alergia v 80 % prejaví aj u detí, sa trend v najbližších rokoch pravdepodobne nezmení. Je preto podstatné pristupovať k alergii a astme ako k závažným ochoreniam, liečiť ich, nielen potláčať ich príznaky a sústrediť sa na ďalšie investície do modernej a kvalitnej liečby.