V dôsledku pandémie COVID-19 pripravilo ministerstvo zdravotníctva ďalšie zdravotnícke zákony súvisiace s aktuálnou situáciou. Časť sa dotýka opäť zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, na základe ktorého mení počas vyhlásenej mimoriadnej situácie tzv. fixný doplatok.
Návrh
Zmena sa odôvodňuje tým, že zabezpečí, aby verejné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotnej starostlivosti uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. „Uvedeným ustanovením budú držitelia registrácií nútení k prehodnocovaniu ceny liekov. Výnimka z fixného doplatku bude uplatňovaná na liek, ktorého doplatok poistenca je vyšší ako 3 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca,“ píše sa v dôvodovej správe.
„Asociácia GENAS dlhodobo poukazuje na nevyhnutnosť opatrení, ktoré by prispeli k vytvoreniu transparentného a predvídateľného prostredia,“ povedala MUDr. Terézia Szádocka, MPH, prezidentka asociácie, a pripomenula, že „jednou z takýchto možností bola schválená zmena zákona 363/2011, platná k 1. 1. 2020, ktorá prešla riadnym legislatívnym procesom a účinnosť mala nadobudnúť od 1. 7. 2020“. Táto legislatívna zmena mala zrušiť nesystémovú výnimku z fixného doplatku pri liekoch, ktoré majú dostupnú generickú, resp. biosimilárnu alternatívu, a dosiahnuť tak férovou a transparentnou súťažou zníženie ceny drahších liekov bez negatívneho vplyvu na doplatok pacienta. „Naďalej by ponechávala možnosť kompenzácie doplatkov pri liekoch, ktoré nemajú vo svojej referenčnej skupine generiká, resp. biosimiláry, a tým by zabezpečila dostupnosť liečby pre pacienta s najnižším doplatkom,“ priblížila T. Szádocka.
Asociácia pripomína, že vládnym návrhom zo dňa 5. 6. 2020 však dochádza k zmene predmetnej legislatívnej normy v zrýchlenom legislatívnom konaní, bez opory o dopadovú štúdiu, ako aj absencie možnosti pripomienkovania dotknutých subjektov. K týmto neštandardným legislatívnym procesom dochádza bez akejkoľvek diskusie a uplatnenia pripomienok odbornou verejnosťou, k účelovému schvaľovaniu paragrafov a zákonov, ktoré v zrýchlenom legislatívnom konaní zásadne menia aj oblasti, ktoré nijako nesúvisia s mimoriadnou situáciou pandémie COVID-19.
Aj zdravotná poisťovňa Dôvera upozorňuje, že dôsledkom tohto opatrenia budú náklady na lieky vyššie, ako by mali byť, pretože nepodporuje vstup generických liekov do úhradového systému ani nezvyšuje konkurenciu medzi výrobcami liekov. „V konečnom dôsledku na to doplatí pacient, ktorý bude mať menší úžitok z peňazí, ktoré vynakladáme na zdravotnú starostlivosť,“ tvrdí ZP Dôvera.
Podobne Union zdravotná poisťovňa považuje uvedenú zmenu platnej legislatívy za nesprávnu. „Je všeobecne známe, že systém verejného zdravotného poistenia v SR z dôvodu nedostatočného využívania generických a biologicky podobných liekov prichádza o finančné zdroje na úrovni takmer 80 miliónov eur ročne. Zmena platnej legislatívy sa javí ako uprednostnenie niektorých skupín pacientov na úkor iných skupín pacientov, čo považujeme v solidárnom systéme financovania zdravotnej starostlivosti za neakceptovateľné,“ reagovala Union ZP.
V prípade schválenia uvedenej zmeny legislatívy Union predpokladá znížený vstup biologicky podobných liekov na trh v SR a ďalšie zhoršenie nepriaznivého trendu v rozsahu spotreby generických liekov v systéme zdravotnej starostlivosti v SR. Podľa poisťovne uvedená zmena platnej legislatívy nebola vôbec potrebná a bude pôsobiť negatívne na rozvoj konkurenčného trhu liekov v SR, a tým dôjde k plytvaniu finančnými zdrojmi, ktoré budú chýbať v iných sektoroch poskytovania zdravotnej starostlivosti.
„Zákon č. 363/2011 ukladá pri zmene ceny lieku zachovanie pomeru medzi výškou úhrady zdravotnej poisťovne a doplatku poistenca za liek. Jednou z výnimiek, ktorú táto právna norma pripúšťa, je, že uvedený pomer nemusí zostať zachovaný, ak je doplatok pacienta vyšší ako 5 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v SR,“ vysvetlila Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Podľa nej sa navrhovanou legislatívnou zmenou dosiahne, že už pri doplatku vyššom ako 3 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR pomer úhrady zdravotnej poisťovne a doplatku poistenca za liek nemusí zostať nezmenený. „V praxi to znamená, že aj pri nižšom doplatku poistenca, ako je v súčasnosti, bude môcť dôjsť k jeho zníženiu alebo úplnému zrušeniu bez toho, aby to malo vplyv na výšku úhrady zdravotnej poisťovne. Navrhovaná zmena by mala mať teda pozitívny sociálny dosah na pacientov,“ tvrdí VšZP.
Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) navrhované zmeny v súvislosti s fixným doplatkom vníma ako ústretový krok smerom k pacientom. „V mimoriadnej situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza po pandémii COVID-19, to znamená, že farmaceutické spoločnosti budú môcť v prípade potreby kompenzovať pacientom vzniknuté doplatky, čo doteraz nebolo v takej miere možné,“ reagovalo na zmenu AIFP.
Aktuálnosť
Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího táto zmena nespôsobí nárast nákladov na lieky. „Predchádzajúca vláda zaviedla zákon, ktorý by od 1. 7. rušil možnosť, že firmy, ktoré tu majú lieky a doplatok pre pacienta by tam bol viac ako 50 eur, by zrazu nemohli skompenzovať tento vysoký doplatok pacientom,“ reagoval minister.
Podľa neho by sa od 1. 7. stalo to, že pacient by mohol prísť do lekárne a mohol by byť od neho vymáhaný doplatok vyše 50 eur. „Toto je niečo, s čím naša vláda nikdy nebude súhlasiť, a ak by aj takýto pacient v tejto situácii mohol hľadať lacnejší liek, naším názorom je, že práve v pandémii COVID-19, keď veľmi dobre vieme, že ambulancie nefungovali na plný výkon a teraz sa to, naopak, uvoľňuje, je množstvo pacientov, ktorí potrebujú naozaj riešiť svoje závažné problémy v ambulanciách. Tak je absolútne nevhodné, aby pacienti chodili teraz do ambulancií a prestavovali sa na nejaké lacnejšie ekvivalenty,“ doplnil minister.
„Prestavovať pacienta na inú liečbu je často veľmi náročný proces a toto presne by sa stalo od 1. 7., a preto tento zákon je v parlamente teraz, preto súvisí s pandémiou, preto je prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní, pretože počas pandémie prestavovať pacientov, ktorým by stúpli nehorázne doplatky za lieky, je nielen neetické, ale aj nesprávne,“ vysvetlil M. Krajčí.
Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) informovala, že na stretnutí s ministrom v zastúpení 1. viceprezidentom Dominikom Tomekom zástupcovia MZ na podklade modelového zoznamu hradených liekov s vyznačenými zmenami doplatkov demonštrovali očakávané dosahy na pacientov.
„Od 1. 7. 2020 by podľa navrhovaného znenia zákona nebolo možné kompenzovať doplatok pre 50 referenčných skupín, z toho iba 34 referenčných skupín obsahuje liek bez doplatku a 16 nemá možnosť lieku bez doplatku. Nemožnosť kompenzovať doplatok pacienta sa týka celkovo 141 liekov, generických, biologicky podobných aj originálnych. Doplatky by sa pohybovali od 50 až po viac ako 200 eur,“ uviedla AOPP.
Obidve strany na základe predbežných prepočtov odhadli dosahy na pacientov rádovo v miliónoch eur a zhodli sa na tom, že pre mnohých pacientov a ich rodiny by to mohlo v súčasnosti mať významné negatívne sociálne dosahy. „AOPP chápe potrebu zrýchleného legislatívneho konania v tomto prípade, ale opakuje, že obchádzanie štandardných legislatívnych postupov a časového harmonogramu znevýhodňuje pacientske organizácie, ktoré nemajú platený úradnícky aparát a nie sú schopné venovať sa analýze návrhov v časovej tiesni a bez sprievodných náležitostí v podobe dopadových štúdií,“ uzavrela asociácia.
Komentuje
Peter Goliaš, riaditeľ INEKO
Výnimka
Pod rúškom protikoronových zákonov vláda v skrátenom legislatívnom konaní schválila rozšírenie a predĺženie uplatňovania výnimky na tzv. fixný doplatok pacientov za lieky. Výnimka sa u nás zaviedla od 1. 1. 2018 a je definovaná v § 89 ods. 4, písm. c) a d) zákona č. 363/2011. Vo vlaňajšej analýze INEKO sme odporúčali výnimku zrušiť alebo obmedziť len na lieky, ktoré nemajú konkurenciu. Výnimka totiž umožňuje výrobcom liekov znižovať predajnú cenu lieku a tiež doplatok pacienta na úroveň ich konkurencie bez toho, aby sa menila úradná cena lieku. Keďže predajné ceny sa nezverejňujú, konkurencia sa o tom nedozvie. Oficiálne drahšie lieky si tak držia trhový podiel a lacnejší konkurenti sa nevedia presadiť.
Od 1. júla mala byť výnimka zrušená pre všetky lieky, ktoré majú v referenčnej skupine konkurenta. Zrušenie výnimky by prinútilo drahšie lieky znížiť oficiálnu (úradnú) cenu, inak by totiž nevedeli znížiť doplatok pacienta na úroveň konkurencie. Rozbehla by sa tak transparentná cenová súťaž, ktorej dôsledkom by boli úspory pre verejné zdravotné poistenie. Ide o veľké peniaze, podľa nášho vlaňajšieho odhadu by mohli ročné úspory len pri dvoch molekulách adalimumab a lenalidomid presiahnuť desať miliónov eur.
Klasickým argumentom výrobcov drahších liekov je, že ak stratia výnimku, vzniknú pacientom doplatky. Výnimka sa však mala zrušiť len pre lieky s konkurenciou. Pacienti by tak mohli zmeniť liek tak, aby nič nedoplácali, a súčasne by dostávali rovnako kvalitnú a účinnú liečbu. Alebo by výrobcovia svoje lieky zlacnili, aby sa udržali na trhu.
Aký je to lobing, že táto zmena prešla cez vládu do parlamentu pod rúškom korony, s ktorou vôbec nesúvisí? Riešením je vypustenie zmeny z protikoronových noviel. Ak je niekto presvedčený, že ide o správne opatrenie, nech to predloží v riadnom pripomienkovom konaní, aby bol čas na odbornú debatu aj prepočet dosahov.