Je zisťovanie protilátok na COVID-19 potrebné alebo nie? Iniciatíva zdravotnej poisťovne Dôvera a laboratórnej spoločnosti Alpha medical uhrádzať a testovať protilátky dospelým poistencom Dôvery, ktorí majú tento rok nárok na preventívnu prehliadku, aby sa zistila distribúcia ochorenia COVID-19 v populácii, rozdelil odbornú verejnosť.
Riaditeľ Slovenského tropického inštitútu profesor Vladimír Krčméry hodnotí iniciatívu pozitívne. Podľa neho každé testovanie je obrovský prínos pre kontrolu choroby. „Protilátkové testy považujem za veľmi dôležité, lebo nám hovoria o histórii a distribúcii choroby, najmä u tých, ktorí boli asymptomatickí,“ povedal prof. Krčméry.
„Je nevyhnutné, aby sme poznali situáciu na Slovensku. Testy na protilátky nám dajú odpoveď, ako na tom je slovenská populácia. A to nielen z hľadiska zamorenosti, ale aj z hľadiska imunitnej odpovede. Napríklad či bezpríznakoví pacienti majú rovnako silné protilátky ako tí, u ktorých sa choroba prejavila v plnej miere,“ vysvetlil Peter Lednický, generálny riaditeľ siete laboratórií Alpha medical.
Testovanie
Protilátky sa budú zisťovať z krvi metódou ELISA. Poistenec sa z testovania dozvie, či sa jeho organizmus stretol s koronavírusom a či má vytvorené protilátky, ktoré ho môžu ochrániť pred ďalšou vlnou epidémie.
„V rámci klinických laboratórií máme dnes k dispozícii dva základné diagnostické nástroje. Prvé je testovanie metódou PCR. Používala sa, keď bola pandémia akútna. Problém s PCR diagnostikou je, že máme krátke časové okno, od 2. do 14. dňa vieme identifikovať prezenciu vírusu. Po 14. dni prestáva fungovať, resp. významne klesá senzitivita tohto testu a vtedy je dobré testovať protilátky, pretože sa vytvárajú od 14. dňa,“ vysvetlil P. Lednický. Protilátky pretrvávajú v krvi aj po opadnutí infekcie a pomerne dlhý čas.
„Čo sa týka testovania, používame presnú laboratórnu metódu ELISA testovanie, kde priamo testujeme protilátky, ktoré sú špecifické proti koronavírusu. Špecificita je veľmi vysoká – 98,5. Ide o presnú laboratórnu metodiku, nie o nejaký rýchlotest, ktorý by bol pochybnej proveniencie. A tým, že sa bude testovať na pomerne veľkej vzorke obyvateľstva, dostaneme aj reprezentatívne výsledky. Konečne zistíme, koľko ľudí na Slovensku sa stretlo s koronavírusom,“ skonštatoval P. Lednický.
Prof. Krčméry uviedol, že testovanie metódou ELISA sa začína v mnohých európskych štátoch. „Je to nový spôsob, robí sa v Nemecku a v jednotlivých krajinách Európskej únie. Testovanie metódou ELISA je veľmi presné. Presne nám povie, či niekto prekonal chorobu asymptomaticky, ale aj to, aká je distribúcia protilátok, resp. aký je rozsah ochorenia v populácii,“ zhrnul profesor.
Projekt
Ako prezradil generálny riaditeľ ZP Dôvera Martin Kultan, projekt je v tejto chvíli plánovaný od 16. júna do 30. septembra.
Benefitom projektu je, že testovanie je spojené s preventívnou prehliadkou. „Poistenec si vie overiť v našej elektronickej pobočke alebo v mobilnej aplikácii, či bol na preventívnej prehliadke a či má na ňu nárok,“ povedal M. Kultan a doplnil: „Zároveň si vie overiť, či jeho lekár spolupracuje so sieťou laboratórií Alpha medical. Ak áno, dohodne sa so svojím všeobecným lekárom a absolvuje úplne štandardnú preventívnu prehliadku.“ Podmienkou absolvovania bezplatného testovania je tiež, aby mal lekár spoluprácu s laboratóriami Alpha medical.
Spojenie s preventívnou prehliadkou ocenil aj prof. Krčméry. „Je výhodné, že sa to robí v rámci balíka. Nejdete len na test na COVID-19. Je to súčasť jednej rutinnej preventívnej prehliadky, kde vám aj tak zoberú krv. Popritom sa zoberie vzorka na metódu, ktorá je veľmi presná a je nesporným prínosom. Proaktívne testovanie je jeden zo základných kľúčov úspešného boja proti epidémii,“ zdôraznil profesor.
Ako pripomenula všeobecná lekárka MUDr. Jana Bendová, PhD., na preventívnu prehliadku má nárok každý dospelý občan každé dva roky a sú pre občanov bezplatné, sú hradené z verejného zdravotného poistenia. „Napriek tomu preventívne prehliadky absolvuje jedna tretina dospelých ľudí na Slovensku,“ uviedla J. Bendová. Ďalej zdôraznila zmysluplnosť preventívnej prehliadky: „Čím skôr ochorenie diagnostikujeme, tým skôr a účinnejšie ho vieme liečiť.“ Podotkla, že tým, že sú preventívne prehliadky bezplatné, akoby si ich ľudia nevážili. „Možno tento test bude pre nich motiváciou navyše, takým bonusom, prečo by preventívnu prehliadku mali absolvovať teraz,“ dodala MUDr. Bendová.
Pacient sa bude môcť rozhodnúť, či absolvuje len preventívnu prehliadku, alebo si nechá spraviť aj test na protilátky. „Zisťovala som si to medzi mojimi pacientmi a je obrovský záujem. Veľmi vítajú takúto možnosť,“ uviedla J. Bendová.
Nárok na preventívnu prehliadku, počas ktorej možno bezplatne absolvovať test na protilátky, má 250-tisíc poistencov Dôvery. Podľa poisťovne túto možnosť využijú desaťtisíce poistencov. „Určite to prekročí hranicu desaťtisíc,“ uviedol M. Kultan.
Testovanie odhalí, či človek ochorenie prekonal, ale aj to, či sa práve nenachádza v jeho akútnej fáze. Podľa M. Kultana bude možné na základe zistených dát povedať, aká je kolektívna imunita v populácii a aká je distribúcia ochorenia na Slovensku. „Očakávame, že záujem bude veľký. Určite to budeme vedieť povedať nielen celkovo, ale aj so zameraním na jednotlivé skupiny, regionálne rozloženie a ďalšie veci,“ priblížil M. Kultan. Ako ďalej podotkol, ak by sa nezískali dostatočne relevantné informácie a ak bude potrebné, budú v projekte pokračovať.
Aj P. Lednický potvrdil veľký záujem o takéto testovanie. „V tomto období to začína byť štandardný diagnostický nástroj. Keď sa pozriete do iných krajín, dnes sa v desiatkach tisícov testov vyšetruje na dennej báze v Španielsku, v Taliansku, vo všetkých krajinách, ktoré si prešli akútnou vlnou. Potrebujú tiež vedieť, aká bola reálna miera prevalencie, aký bol vektor šírenia vírusu, ktorými cestami sa šíril, či tam náhodou nie sú utajené, tlejúce ložiská. Keď sa spraví celonárodné testovanie so záberom celého Slovenska, budeme vidieť, kde a ako to vyzerá. Výhoda je, že sa to bude robiť v pomerne veľkom počte. To znamená, že dostaneme štatisticky reprezentatívne čísla, z ktorých sa bude dať podľa mňa vyčítať veľmi veľa,“ vysvetlil P. Lednický.
Keďže záujem o takéto testovanie prichádzal aj zo strany lekárov a sestier, v rámci projektu mohli vyšetrenie absolvovať do konca júla.
„Celý projekt je o tom, aby sme pomohli zistiť fakty, aby sme sa na druhú vlnu pripravili nielen na základe pocitov, dojmov a obmedzených informácií, ale aby sme na dostatočne veľkej vzorke ľudí vedeli zistiť výsledky a vedeli sa lepšie pripraviť na to, čo nás môže čakať v ďalších mesiacoch na jeseň tohto roka,“ uzavrel M. Kultan.
Testovanie v rámci projektu je hradené z prevádzkových nákladov laboratórií a zdravotnej poisťovne.
Odborníci sa nezhodli v otázke testovania
Po oznámení o spustení testovania protilátok sa otvorila diskusia o jeho potrebe a význame. Podľa ministerstva zdravotníctva takéto testovanie protilátok je na individuálnom rozhodnutí tej-ktorej zdravotnej poisťovne.
Union zdravotná poisťovňa uviedla, že „všetci naši poistenci majú test na koronavírus zadarmo vždy, keď to indikuje lekár“.
Podobne i Všeobecná zdravotná poisťovňa uviedla, že vyšetrenie na prítomnosť koronavírusu, ak ho indikuje lekár, poistencom plne hradí.
„Vyšetrovanie hladín protilátok v populácii (tzv. imunologické prehľady) uskutočnili v tejto súvislosti v Česku. Zistili veľmi nízke hladiny protilátok u testovaných osôb. Predpokladáme, že na Slovensku to bude podobné. Preto sa zrejme sústredíme na iné formy sledovania vývoja situácie,“ reagoval Úrad verejného zdravotníctva SR.
Oslovili sme aj odborníkov pre klinickú imunológiu, aby priblížili, či spustené testovanie protilátok má význam.
Hlavný odborník MZ pre klinickú imunológiu a alergiológiu prof. MUDr. Peter Pružinec, CSc., zdôrazňuje, že „si treba uvedomiť, že pri vírusových ochoreniach je hlavnou zložkou ochrany bunková imunita. Protilátková odpoveď nemusí zabezpečiť ochranu – zvýšená hladina špecifických protilátok proti koronavírusu nemusí znamenať, že pacient je proti infektu chránený. Dynamika tvorby a metabolizmu špecifických protilátok proti COVID-19 doteraz nie je úplne jasná. Klasická forma odpovede – teda najprv stúpanie hladiny IgM, IgA a neskôr IgG – síce platí, ale nie je zatiaľ úplne jasné, dokedy pretrvávajú zvýšené hladiny IgG.“ Podľa neho nie je teda jasné, či s testmi, ktoré sa plánujú použiť, dokážu odmerať aj nízku hladinu IgG, „takže u pacientov, ktorí infekciu prekonali dávnejšie a majú hladinu IgG veľmi nízku (a aká nízka bude po dlhšom čase, ešte nevieme – nie sú s tým skúsenosti), môžu nájsť falošne negatívne výsledky“.
Podľa hlavného odborníka MZ z toho celého vyplýva, že v súčasnosti celoplošne robiť takéto vyšetrenia nemá nijaký imunologický ani epidemiologický význam. „Tieto vyšetrenia však mali byť dávno urobené u lekárov a zdravotníckych pracovníkov! V tomto práca krízového štábu úplne zlyhala!“ reagoval P. Pružinec.
Krajská odborníčka MZ pre klinickú imunológiu a alergiológiu MUDr. Mária Bucová reagovala, že testovanie má význam najmä u všetkých pacientov s príznakmi ochorenia dýchacích ciest – čo sa nerobí.
„Vyšetrenie akýchkoľvek protilátok je nepriamym dôkazom už prekonanej infekcie a nedokazuje prebiehajúcu akútnu infekciu v skorom štádiu, keď potrebujeme stanoviť diagnózu a začať liečbu pacienta. Malo by to teoretický význam na zistenie kolektívnej imunity z hľadiska ďalších možných epidémií a pri rozhodovaní, koho treba alebo netreba očkovať, lebo infekciu už prekonal. Otázne je aj to, či pacienti, ktorí koronavírus prekonali a majú vytvorené nejaké hladiny protilátok, nemôžu byť znova reinfikovaní,“ zhrnula krajská odborníčka MZ pre klinickú imunológiu a alergiológiu pre VÚC Košice MUDr. Edita Lojová.
Podľa krajskej odborníčky MZ pre klinickú imunológiu a alergiológiu pre VÚC Nitra MUDr. Evy Dzurillovej proaktívne testovanie je základným kľúčom v boji proti pandémii COVID-19 nielen podľa profesora Krčméryho, ale v podstate podľa všetkých relevantných infektológov a epidemiológov celosvetovo. Krajská odborníčka pripomína, že nejde o prierezovú populačnú štúdiu na vopred určenom vysokom počte obyvateľov, ktorá by mala určiť celkovú premorenosť populácie, no „výsledky získané pri preventívnej prehliadke nám môžu zachytiť pacientov, ktorí ochorenie prekonali bez príznakov alebo len s miernymi príznakmi“.
„Ak som správne zachytila informáciu, uvedené vyšetrenia budú hradené z prevádzkových nákladov zdravotnej poisťovne, ktorých výška je stanovená zákonom, a nie z balíka priamo určeného na úhradu zdravotnej starostlivosti,“ uviedla E. Dzurillová a dodala, že „spomínanú aktivitu Dôvery vnímam ako chvályhodnú snahu motivovať poistencov na absolvovanie preventívnych prehliadok s aktuálnym ,bonusom‘ vo forme testovania protilátok na COVID-19. V SR absolvuje pravidelné preventívky len malá časť poistencov, v dôsledku čoho máme vysoké čísla úmrtnosti napr. na rakovinu hrubého čreva, infarkty a cievne mozgové príhody“. Krajská odborníčka E. Dzurillová zdôrazňuje, že viac skôr zachytených vážnych chorôb okrem šance na záchranu pacientov znamená aj menšie náklady poisťovne na liečbu pokročilých foriem rakoviny či komplikácií kardiovaskulárnych príhod. „Z tohto uhla pohľadu je to podľa mňa win-win situácia. Je tu, samozrejme, viditeľná aj snaha odlíšiť sa od konkurencie a prilákať nových poistencov v nadchádzajúcej ,sezóne‘ náboru do konca septembra. Pokiaľ to skutočne ,neodkrojí‘ peniaze na úhradu zdravotných výkonov, ako deklaruje ZP Dôvera, vnímam to ako chytrý marketingový ťah, ktorý takpovediac spojí príjemné s užitočným,“ uzavrela E. Dzurillová.
O stanovisko sme požiadali aj WHO, Medzinárodnú federáciu klinickej biochémie a laboratórnej medicíny (IFCC) a Európsku federáciu pre klinickú chémiu a laboratórnu medicínu (EFLM), odpovede sme nedostali.