Takmer stovku pacientov v kritickom stave lekári pražskej Všeobecnej fakultnej nemocnice (VFN) previezli počas pandémie na Kliniku anesteziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny (KARIM) VFN a 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej (LF UK) v Prahe z iných nemocníc po celej Českej republike.
Celkovo ich na prístrojoch skončilo vo Všeobecnej fakultnej nemocnici viac ako dvetisíc.
Ako informovala nemocnica na svojej stránke, covidových pacientov tu lekári liečia na základe vírusovej nálože v organizme a kvôli prenosu nebezpečných baktérií už nepoužívajú ochranné kombinézy.
Taktiež sa snažia minimalizovať dĺžku pripojenia pacientov na umelú pľúcnu ventiláciu. Každým dňom na nej totiž chorí strácajú aj päť percent svalovej hmoty.
Iba respirátory a rukavice
Špecifikom intenzívnej starostlivosti Kliniky anesteziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny pražskej Všeobecnej fakultnej nemocnice počas covidu je aj obmedzenie nosenia ochranných oblekov. Lekári používajú iba respirátory a rukavice.
„Dôvodom, prečo od februára minulého roka nepoužívame ochranné kombinézy a obleky, je predovšetkým ochrana našich pacientov pred prenosom baktérií na rukávoch oblekov. S ECMO výjazdmi a príjmami inak kriticky chorých sme si v priebehu epidémie na naše oddelenie začali privážať pacientov s veľmi odolnými baktériami, s ktorými sme sa u nás predtým nestretávali.
V určitej fáze sa nám úmrtnosť pacientov zvýšila o 6 až 8 percent. Vo chvíli, keď sa náš personál naočkoval a premoril, prestali sme ochranné obleky nosiť a mortalita sa zase znížila. Nebojíme sa toľko čovidu, ako práve baktérií, plesní a iných vírusov, ktoré ho sprevádzajú,“ povedal prednosta kliniky doc. MUDr. Ján Bláha, Ph.D., MHA.
Ako ďalej spresnil, na ich klinike sa od začiatku pandémie koncentrovali pacienti s najťažšou formou Covid-19. Celkovo tu prešlo intenzívnou starostlivosťou viac ako dvetisíc pacientov.
Od roku 2020 evidujeme takmer 300 ťažkých SARS-CoV-2 ARDS, tzv. syndrómov akútnej dychovej tiesne, z toho sme 115 ľudí museli pripojiť na ECMO. Pre 85 pacientov v kritickom stave sme museli urgentne vyraziť do iných nemocníc v Čechách i na Morave,“ uviedol Ján Bláha.
Antigénové testy na diagnózu
Spresnil, že už rok používajú lekári z Kliniky anesteziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny VFN na stanovenie diagnózy a množstva infekcie iba laboratórne antigénové testy, a to ako z dýchacích ciest, tak aj z krvi.
„Oproti PCR testom sú lepšie pre stanovenie nálože vírusu, infekčného rizika pre okolie a určenie indikácie k virostatikám a monoklonálnym protilátkam. Práve odhad vírusovej nálože nám umožňuje liečiť pacienta efektívnejšie,” doplnil vedúci lekár intenzívnej starostlivosti KARIM Všeobecnej fakultnej nemocnice a 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej doc. MUDr. Martin Balík, Ph.D., EDIC.
Keď je nálož nízka, už nemá cenu, podľa neho, podávať virostatiká, ktoré zabraňujú množeniu vírusu v tele.
„Naopak sa stretávame s tým, že v niektorých zariadeniach nepodávajú lekári virostatiká pacientom, u ktorých už uplynulo sedem a viac dní od pozitívneho testu. Sú si istí, že už v sebe živý vírus nemajú. Nemusí to byť pravda. Naše dáta však ukazujú, že až polovica ľudí s beta aj delta mutáciou ho má aj vyše desať dní. Okrem toho nemusia mať ani svoje neutralizačné protilátky,“ vysvetlil Martin Balík.
Nebojujú s cytokínovou búrkou
Ako ďalej spresnil, lekári si vystačia s ultrazvukom, echokardiografiou a RTG hrudníka. „Dáta z CT pre nás nie sú u väčšiny nutnosťou. Vystačíme si s bežným ultrazvukom, echokardiografiou a RTG pri lôžku. Šetríme tým nielen kapacity nemocnice, ale hlavne kriticky chorých pacientov, pre ktorých je transport na vyšetrenie veľmi náročný,“ zdôraznil doc. Martin Balík.
Ako priblížila pražská Všeobecná fakultná nemocnica na svojej stránke, lekári tu individualizujú protizrážanlivú liečbu, v neskoršej fáze ochorenia podávajú kortikosteroidy a nebojujú s tzv. cytokínovou búrkou, pretože ju prevažná väčšina pacientov nemá. Čo najskôr potom pacientov odpájajú od umelej pľúcnej ventilácie, ktorej limity odhalil práve Covid-19.
„Dve tretiny našich pacientov sú obézni a dvadsať percent je kriticky obéznych s BMI cez 40. Keď sú títo ľudia imobilizovaní na prístrojoch, musíme sa snažiť ich čo najrýchlejšie rozhýbať.
Keby sme čakali s tracheostómiou 14 dní do ich bezinfekčnosti, tak by sa toho nemuseli dožiť. Každý deň na umelej pľúcnej ventilácii totiž znamená zníženie svalovej hmoty o štyri až päť percent. Vo chvíli, keď je niekto veľmi obézny, tak prvé, čo zmizne, sú svaly a zostane skelet a tuk,“ objasnil doc. Balík.