Pacienti s obezitou a ďalšími pridruženými ochoreniami sa v čase pandémie COVID-19 stali najohrozenejšou skupinou obyvateľstva. Populácia obéznych pacientov s prirodzeným sklonom k zníženej fyzickej aktivite je v čase pandémie vystavená ďalšiemu riziku naberania hmotnosti. Stávajú sa tak ešte rizikovejšími v súvislosti s covidom, ale zhoršuje sa aj ich dlhodobá prognóza a rozvoj ďalších pridružených ochorení.
Odborníci zo Slovenskej obezitologickej asociácie v spolupráci so Slovenskou asociáciou dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED upozorňujú na širokú škálu ochorení pridružených k obezite, riziko ťažkého priebehu COVID-19 a možnosti liečby a manažmentu obéznych pacientov na Slovensku.
Obezita skracuje dĺžku života
Približne dve tretiny dospelej slovenskej populácie trpia nadhmotnosťou a jeden zo štyroch mužov a jedna zo štyroch žien má obezitu. Podľa slovenských pediatrov má až 32,5% obéznych detí prítomnosť metabolického syndrómu, teda súčasný výskyt viacerých srdcovo-cievnych alebo kardiometabolických rizikových faktorov. S obezitou sa môžu spájať desiatky až stovky ďalších pridružených ochorení. Existujú údaje, ktoré hovoria až o 236 chronických ochoreniach súvisiacich s nadhmotnosťou a obezitou.
„Ide nielen o ochorenia ako cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak, infarkty a cievne mozgové príhody, ale aj nádorové ochorenia, Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu a v súčasnosti aj infekciu COVID-19. Obezita je závažná chronická choroba, ktorá významne zhoršuje kvalitu života, zapríčiňuje vyššiu chorobnosť a skracuje dĺžku života. Výdavky na zdravotnú starostlivosť spojené s liečbou obéznych pacientov sú až o 30 % vyššie ako u pacientov s normálnou hmotnosťou,“ hovorí doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD, MPH, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie, špecialistka pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy, z Biomedicínskeho centra SAV.
Za obezitu nemôže genetika
Epidémia obezity je otázkou niekoľkých posledných dekád. Za tak krátke obdobie sa významné posuny v našej genetike neodohrali.
„To, čo sa dramaticky zmenilo, je práve náš životný štýl, ktorý charakterizuje výrazné zvýšenie dostupnosti a konzumácie kaloricky bohatej potravy, sedavý spôsob života, poruchy spánku a stres. Pri konfrontácii s takýmito podmienkami má potenciál zvýšiť svoju telesnú hmotnosť väčšina populácie – či už detí, alebo dospelých,“ vysvetľuje prof. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD. zo Slovenskej obezitologickej asociácie a Biomedicínskeho centra SAV.
Obézni zomierajú na COVID-19 častejšie
Podľa odborníkov je obezita významným problémov aj z hľadiska závažného priebehu až smrti pri ochorení COVID-19. „Od marca 2020 pribúdajú údaje z rôznych metaanalýz o tom, že u dospelých obéznych osôb do 60 rokov je o 46 % vyššie riziko pozitivity na COVID-19, o 113% vyššie riziko hospitalizácie, o 74 % vyššie riziko prijatia na jednotku intenzívnej starostlivosti s ťažším priebehom ochorenia, s vyššou pravdepodobnosťou nutnosti intubácie a o 48 % vyššie riziko úmrtnosti,“ upozorňuje doc. Fábryová.
Medzi rizikové faktory COVID-19 radíme aj samotné neplnohodnotné a nevyvážené stravovanie a s nimi spojenú nekvalitnú výživu bohatú na nasýtené mastné kyseliny, rafinované sacharidy a cukry, chudobnú na vlákninu, nenasýtené mastné kyseliny a antioxidanty.
Cesta obézneho pacienta k zmene životného štýlu
Základom manažmentu je pri obezite jednoznačne úprava životného štýlu, ktorá zahŕňa najmä úpravu výživy a stravovacích návykov, pravidelnú pohybovú aktivitu a psychologické poradenstvo. Komplexná zmena životného štýlu vyžaduje dlhodobé odborné vedenie a sledovanie, ktoré môže zabezpečovať nielen lekár, ale aj výživový špecialista, tréner, fyzioterapeut, psychológ.
„Na Slovensku sa komplexná starostlivosť ľuďom s obezitou už niekoľko rokov poskytuje v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Tak isto sa začínajú kryštalizovať aj centrá pre bariatrický/metabolický manažment. Na Slovensku jednoznačne potrebujeme vybudovať viacúrovňový multidisciplinárny systém starostlivosti o jedincov s obezitou,“ dopĺňa doc. Fábryová.
V Európe poskytujú komplexnú zdravotnú starostlivosť Centrá na manažment obezity, akreditované Európskou asociáciou pre štúdium obezity, ktoré na Slovensku zatiaľ nemáme.
Aby bola liečba pacienta s obezitou úspešná, je potrebná jeho motivácia, ochota spolupracovať, a investovať do zmeny životného štýlu čas a energiu. „Redukcia hmotnosti môže byť úspešná relatívne rýchlo, ale pokiaľ sa nespája s dlhodobými zmenami stravovacích a pohybových návykov, šanca na jej dlhodobé udržanie je nízka,“ hovorí prof. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD. zo Slovenskej obezitologickej asociácie a Biomedicínskeho centra SAV. Pacient by mal byť okrem iného aj edukovaný v oblasti výživy, pohybovej aktivity, ale aj obezity a jej zdravotných následkov.
Diagnostika a liečba obezity
V otázke diagnostiky by mal v rámci preventívnych prehliadok začať rozhovor s pacientom s obezitou jeho praktický lekár. V spolupráci s trénerom, výživovým špecialitom, psychológom, má praktický lekár potenciál dlhodobo manažovať pacienta s obezitou – a takto to v niektorých krajinách aj funguje. „Obezita je každodenným chlebíčkom diabetológov, pretože 90% diabetikov 2.typu má nadhmotnosť alebo obezitu. Do manažmentu jedincov s obezitou môžu byť začlenení aj ďalší lekári špecialisti podľa pridružených ochorení, lekári venujúci sa spánkovej medicíne a podobne. Farmakoterapiu alebo bariatrický chirurgický zákrok s cieľom redukcie telesnej hmotnosti indikuje lekár. Ľudia s obezitou, ktorí majú záujem riešiť svoju telesnú hmotnosť (zmenu životného štýlu), sa môžu prihlásiť aj priamo v obezitologickej ambulancii Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied,“ informuje doc. MUDr. Peter Minárik, PhD. MSc.
Plná úhrada liečby pacientom
Odborníci boli v otázke manažmentu obezity doposiaľ zameraní na riešenie ochorení súvisiacich s obezitou ako cukrovka či hypertenzia.
„V súčasnosti napriek tomu, že obezitu považujeme za chronické ochorenie, liečba obezity - nefarmakologická alebo farmakologická - nie je hradená zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Liečbu predpisuje lekár, pacient si ju hradí sám. Výkony bariatrickej/metabolickej chirurgie, aj keď sú uhrádzané zo zdrojov verejného poistenia, sú vo výraznej miere limitované rozpočtom nemocníc. Účinná moderná farmakoterapia spolu s chirurgickou liečbou vedie nielen k významnému zlepšeniu až remisii diabetu druhého typu ale aj k poklesu kardiovaskulárnych rizikových faktorov a očakávame od nej aj pokles kardiovaskulárnej a celkovej mortality.,“ uzatvára doc. Fábryová.
Odborníci v kontexte pandémie COVID-19 hovoria aj o potrebe telemedicíny a dištančných programov na podporu znižovania nadmernej telesnej hmotnosti