Najčastejšie predpisujú antibiotiká praktickí lekári. Pacientov poučia o dávkovaní aj správnom užívaní. Prípadné nežiaduce účinky s nimi však príliš nepreberajú. Vyplýva to z prieskumu českého Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (SÚKL) na užívanie antibiotík v Česku.
Ten rovnako ukázal, že väčšina pacientov číta aspoň niekedy príbalový leták a antibiotiká užíva správne. Česi si tiež uvedomujú riziko neúčinnosti antibiotík pri ich nadužívaní. Informoval o tom český ústav pre kontrolu liečiv na svojej stránke.
Ako ďalej uviedol, antibiotická rezistencia môže spôsobiť, že už za niekoľko desiatok rokov nebudú súčasné antibiotiká účinné a bakteriálne infekcie budú významnou zdravotnou hrozbou.
Prieskum
„Antibiotická rezistencia sa nebezpečne zvyšuje vo všetkých častiach sveta. Už teraz sa lekári v klinickej praxi stretávajú s tým, že antibiotiká sú menej účinné alebo dokonca nezaberajú vôbec. Musia potom zvyšovať dávky alebo ich nahrádzať iným typom antibiotík. Prieskum ukazuje, že českí pacienti vo väčšine dbajú na odporúčania lekárov, čo je veľmi dobrá správa,“ uviedla riaditeľka českého Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Irena Storová.
Štátny ústav si nechal vypracovať prieskum medzi laickou verejnosťou, aby zistil, ako sa tieto lieky v Českej republike užívajú, či pacienti dodržiavajú lekárske odporúčania, a taktiež, aká je informovanosť pacientov o antibiotických prípravkoch.
„Naše dáta ukázali, že o probléme antibiotickej rezistencie počulo už niekedy takmer 70 percent respondentov a 61 percent opýtaných zaznamenalo, že nesprávne užívanie antibiotík môže znižovať ich účinnosť,“ ozrejmila na webe ústavu Storová.
Z výsledkov dokonca vyplynulo, že aj keď lekár užívanie antibiotík odporučí, neváhajú ich českí pacienti občas odmietnuť. Urobí to jeden z desiatich pacientov a ako dôvod uvádza, že vyhodnotil nepotrebnosť tejto liečby. Dôvodom býva aj iná forma liečby alebo priamo neochota antibiotiká užívať.
Viac ako jedna desatina respondentov tiež prezradila, že antibiotiká nakoniec neužívala, a to hlavne kvôli zlepšeniu stavu alebo zdravotným komplikáciám. Viac takýto prístup priznali v prieskume mladší ľudia od 30 do 44 rokov, teda až 20 percent ľudí. Starší ľudia lekárom veria viac.
Antibiotiká a pandémia
V čase pandémie Covid-19 zaznamenal český Štátny ústav pre kontrolu liečiv zo svojich dát (informácií o dodávkach do lekární a zdravotníckych zariadení) znateľný pokles v používaní antiinfektív.
Zníženie spotreby sa neprejavilo iba v Českej republike, ale aj v ďalších krajinách, napríklad v Kanade. Dôvodov môže byť viac, a to od zníženia návštevnosti lekárov až po obmedzenie operácií v nemocniciach, ktoré môže sprevádzať preventívne nasadenie antibiotickej liečby.
Ako zdôraznil český štátny ústav, pri užívaní antibiotík je úloha lekára nenahraditeľná. Práve odborníci môžu významne prispieť k zníženiu vplyvu antibiotickej rezistencie tým, že budú nasadzovať tieto lieky iba pacientom, ktorí ich naozaj potrebujú.
Prieskum ústavu však zistil, že tretina pacientov neprešla pred predpísaním antibiotík lekárskym vyšetrením, desatina si nebola istá, či áno.
Pomôcť zastaviť nadužívanie antibiotík môžu, podľa Ireny Storovej aj samotní pacienti. Varovala, že by nemali vyžadovať od lekárov predpísanie tejto liečby a už vôbec nie si ju sami ordinovať, napríklad tým, že využijú zvyšok liekov, ktoré majú doma ako zásobu v lekárničke po predošlej liečbe.
Samoliečba
„Dáta ukazujú, že si antibiotiká naordinuje samo len päť percent respondentov, to je prekvapivo dobrý výsledok. Samoliečbu rozhodne neodporúčame, poskytuje totiž mnohé riziká,“ komentovala výsledky vyšetrovania Irena Storová.
Neuvážené nasadenie antibiotík môže mať vplyv nielen na riziko ďalšieho rozvoja antimikrobiálnej rezistencie, ale používanie antibiotík bez porady s lekárom môže mať aj riziká spojené s nežiaducimi účinkami, ako je napríklad porucha funkcie pečene alebo krvotvorby.
Zatiaľ čo o správnom dávkovaní sú ľudia dobre poučení lekárom aj lekárnikom, päťdesiat percent respondentov uviedlo, že ich nikto neinformoval o prípadných nežiaducich účinkoch antibiotík.
Údaje taktiež ukazujú, že písomnú informáciu pre používateľov číta aspoň 90 percent ľudí, ktorí antibiotiká užívali. Táto frekvencia potom stúpa s vekom, ľudia vo veku 60+ ich čítajú častejšie.
„Európska agentúra pre lieky spustila pilotný projekt pre zavádzanie elektronickej písomnej informácie pre používateľov, čo by do budúcnosti malo uľahčiť prístup k písomnej informácii pre pacientov napríklad prostredníctvom smartfónov a priniesť tak alternatívu k tlačeným písomným informáciám,“ zhrnul riaditeľ sekcie registrácií českého Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv MUDr. Tomáš Boráň.
Prieskumu Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv sa zúčastnilo 1 011 respondentov z radov laickej verejnosti bez účasti zdravotníckych pracovníkov, využitá bola kombinácia metód telefonického a on-line dopytovania. Výskum Užívanie antibiotík prebehol tento rok, a to od konca augusta do 17. septembra.