V októbri tohto roku podstúpil vo Všeobecnej fakultnej nemocnici (VFN) v Prahe dvetisícu transplantáciu vlastných krvotvorných kmeňových buniek 63-ročný pacient s diagnózou mnohopočetného myelómu.
Tento zákrok umožní podať významne vyššie dávky chemoterapie, ktoré by inokedy mohli byť až smrteľné a zásadne skracuje dobu útlmu krvotvorby u chorého.
Ako informovala hovorkyňa nemocnice Marie Heřmánková, časom, keď si je pacient sám sebe vlastným darcom, sa významne skráti doba post chemoterapeutického útlmu krvotvorby a zníži sa hematologická toxicita podanej chemoterapie, ktorá by inak viedla k extrémne dlhému obdobiu aplázie kostnej drene s radom komplikácií.
Podpora prevodom krvotvorných kmeňových buniek tak umožňuje podanie významne vyšších dávok chemoterapia.
Geneticky upravené krvinky
Prvá interná klinika Všeobecnej fakultnej nemocnice a 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej (LF UK) je v Českej republike najväčším centrom starajúcim sa o pacientov s lymfómami. Vlani zaviedla u týchto pacientov v spolupráci s kolegami z Ústavu hematológie a krvnej transfúzie modernú génovú terapiu.
Vďaka nej dokážu teraz preprogramovať imunitný systém chorého tak, aby útočil na nádorové bunky. Odvtedy ju absolvovalo dvanásť pacientov. Všetci mali za sebou minimálne dve línie konvenčnej chemo-imunoterapie, ktorá buď neviedla k uzdraveniu alebo sa po nejakej dobe malígne ochorenie vrátilo.
U polovice z nich došlo vďaka novej liečbe ku kompletnej remisii. „Ide o úplne iný terapeutický prístup, ako je konvenčná chemoterapia. Využíva imunitný systém pacienta a ozbrojuje jeho vlastné imunitné bunky tak, aby boli schopné bojovať proti nádoru. Je veľkou nádejou i pre chorých, ktorí by mali pri použití doterajších liečebných postupov minimálnu šancu na uzdravenie,“ prezradila doktorka Kamila Polgárová z I. internej kliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice a 1. LF UK.
Priebeh liečby
Ako priblížila, pri tejto modernej liečebnej metóde lekári najskôr odoberú pacientovi z krvi jeho vlastné biele krvinky. Tie sú potom zaslané do laboratória, kde sú geneticky upravené tak, aby boli schopné cielene rozpoznávať a ničiť určené nádorové bunky.
Tento proces prípravy trvá štyri až šesť týždňov. Výsledný liek je potom v mrazenej podobe prevezený späť na kliniku a podaný pacientovi. Samotnému podaniu predchádza prípravná chemoterapia, ktorá má za úlohu minimalizovať tlmivú kontraregulačnú odpoveď organizmu.
Bunková génová terapia však nie je vhodná pre každého pacienta s hematologickým ochorením. „Sú jasne definované kritériá pacientov, pre ktorých je liečba vhodná. Táto definícia zahŕňa typ ochorenia, predchádzajúcu terapiu i možnosti ďalšej liečby či pridružené ochorenia. O liečbe pacienta, vrátane indikácie génovej terapie, čo je rozhodnutie potenciálne ovplyvňujúce všetok ďalší život chorého, u nás rozhoduje celý tím,“ zhrnula Kamila Polgárová.
Tisícky transplantácií
„Prvá autológna transplantácia bola vo Všeobecnej fakultnej nemocnici vykonaná v roku 1993. Odvtedy ich počet neustále narastal, až sa v poslednej dekáde ustálil na 80 až 90 výkonoch ročne,“ uviedol prednosta 1. internej kliniky – kliniky hematológie Všeobecnej fakultnej nemocnice a 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej profesor Marek Trněný.
Dodal, že tých dvetisíc transplantácií vlastných krvotvorných kmeňových buniek zahŕňa 1662 pacientov, pričom 334 z nich podstúpilo zákrok dvakrát alebo trikrát.
„Najčastejšie sú na transplantáciu indikovaní pacienti s mnohopočetným myelómom a malígnymi lymfómami (Ne-Hodgkinovými aj Hodgkinovými),“ vysvetlila lekárka 1. internej kliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice a 1. LF UK Eva Konířová.
Spresnila, že menej častou indikáciou sú potom pacienti so solídnymi malignitami (historicky najmä karcinómami prsníka a v súčasnosti predovšetkým s mozgovými nádormi typu meduloblastómu) a autoimunitnýmiochoreniami.
„K nim predtým patrila hlavne roztrúsená skleróza, v poslednej dobe zas systémová sklerodermia,“ ozrejmila.
Lekári z 1. internej kliniky najčastejšie transplantujú pacientov z Prahy a Stredočeského kraja, nasledujú kraje Ústecký, Juhočeský a Liberecký. Vek pacientov podstupujúcich transplantáciu vlastných krvotvorných kmeňových buniek sa neustále zvyšuje.
Zatiaľ čo v rokoch 1993-2000 bol medián veku týchto pacientov vo Všeobecnej fakultnej nemocnici 46 rokov, v rokoch 2010-2021 je to 58 rokov.
„Najstarší pacient, ktorý podstúpil transplantáciu kmeňových buniek v našom centre má 73 rokov. Hoci vek, a tým aj rizikovosť pacientov narastá, peritransplantačná mortalita, čo je úmrtie od začatia liečby do dňa +100, neustále klesá. V rokoch 1993–2008 bola táto mortalita v našej nemocnici 5,4 percenta. Za posledných päť rokov je desaťnásobne nižšia, a to 0,5 percenta,“ uzavrela doktorka Konířová.