Vedci sa pokúšajú odhaliť, aké zmeny stáli za vývojovým skokom, ktorý viedol k evolúcii z ľudoopov v človeka.
Na konci septembra prišla skupina psychológov s hypotézou, že v tom mohli zohrávať významnú úlohu psychotropné látky. Informovala o tom česká televízia ČT24 na svojej stránke.
Ako a kedy vzniklo vedomie? Prečo začal človek hovoriť a kedy si uvedomil sám seba? Všetky tieto otázky sú kľúčové, avšak odpovede na ne veda zatiaľ nepozná. Podľa ČT24, všetko súvisí s tým, kedy a ako sa z pravekých hominidov stali ľudia.
„Hypotéza opitej opice“
Odpovede hľadajú teórie a hypotézy z rôznych odborov. Jednou z tých exotickejších, je „hypotéza opitej opice“, ktorá predpokladá, že tým impulzom, ktorý naštartoval zmeny v mozgu hominidov nebol tlak evolúcie, ale konzumácia halucinogénnych látok, pravdepodobne drog.
Ako upozornila česká televízia, ide o značne špekulatívnu hypotézu, ktorá nemá oporu vo fyzických dôkazoch, avšak nový článok v serióznom vedeckom časopise Frontiers in Psychology s ňou napriek tomu pracuje a do značnej miery sa ju pokúša obhájiť a inovovať.
Autori predpokladajú, že evolúcia hominidov, teda predchodcov človeka, prebiehala v stále sa meniacom prostredí, niekedy boli tieto zmeny značne rýchle.
Viaceré paleontologické a klimatické dôkazy ukazujú, že práve v čase, keď človek vznikal, dochádzalo v jeho africkej pravlasti k dynamických klimatickým premenám. Aby sa dokázali prispôsobiť, potrebovali hominidi vyššiu inteligenciu, schopnosť komunikácie a spolupráce, teda funkčné sociálne schopnosti.
Podľa autorov štúdie vo Frontiers in Psychology, sú tieto vlastnosti vysoko závislé na serotoníne, neurotransmiteri vytváranom z aminokyseliny tryptofánu.
Problém je v tom, že ľudia nie sú schopní tryptofán produkovať, a preto si vedci myslia, že hominidi si zvýšili množstvo serotonínu konzumáciou halucinogénnych húb.
Potenciál psychadelík
Na podporu tohto tvrdenia poukazujú na nedávne štúdie, ktoré naznačili potenciál psychadelík na liečbu duševných porúch, ako je depresia, práve predovšetkým aktiváciou serotonínových receptorov a zvýšením nervovej plasticity.
Tvrdia, že v praveku konzumácia týchto látok mohla umožniť vznik nových spôsobov poznávania a zároveň uľahčiť rast mozgu tvorov, ktorí sa neskôr vyvinuli v ľudí.
Autori ďalej vysvetľujú, že požitie psychadelických rastlín mohlo u dávnych hominidov podporiť sociálne väzby, vyvolať eufóriu a smiech a zároveň posilniť schopnosť rozprávania príbehov. To podľa nich pomáhalo vytvárať skupinovú súdržnosť a umožniť prežitie.
Ako upozornila ČT24 na svojej stránke, hoci to môže znieť vierohodne, faktom zostáva, že neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy, ktoré by dokazovali, že predchodcovia človeka konzumovali látky meniace myseľ.
Napriek tomu však psychológovia/autori štúdie trvajú na tom, že „naši hominidní predkovia sa v priebehu svojej evolučnej histórie nevyhnutne stretávali s psychadelickými hubami a pravdepodobne ich konzumovali“.
Poukazujú tiež na archeologické dôkazy, ktoré naznačujú, že pravekí ľudia jedli huby, a tvrdia, že práve rôzne druhy húb sa v jedálničku prvých ľudí vyskytovali vo veľkej miere.
Autori sú si vedomí toho, že ich hypotézu nemožno ľahko preukázať a nájsť pre ňu dôkazy bude priam nemožné. Chápu ju predovšetkým ako možnosť pozrieť sa na dejiny nášho druhu z uhla, ktorý bol doteraz skôr opomínaný.