Poďme sa najskôr pozrieť na vaše prvenstvá. Ako vám napadlo nahradiť viečko – mihalnicu, prasacím transplantátom? Čo vás viedlo k tomu, vybočiť zo zaužívaných koľají a pozrieť sa na pacienta s nekrobiotickým xantogranulómom inak, ako doteraz opisovali rôzne štúdie?
Je to jednoduché, nechcela som si pripustiť, že pacient stratí zrak. Išlo o pacienta, ktorému dané ochorenie spôsobilo závažné zmeny v zmysle rozpadu tkaniva mihalníc a stav bol navyše komplikovaný vredom rohovky na oboch očiach. Preto som sa začala zamýšľať nad tým, či by som pacientovi vedela pomôcť aj inak. Nahradili sme poškodené štruktúry mihalníc xenotransplantátmi z kože prasaťa, ktoré sme našili korálkovými stehmi. Xenotransplantáty prasacej kože boli špeciálne spracované a upravené v spolupráci s Centrálnou tkanivovou bankou v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Pacientovi po operácii zostala zachovaná funkcia mihalníc a ich korektné postavenie, čím sa predišlo ich rozpadu a ďalším komplikáciám v zmysle straty zraku. Vzhľadom na to, že nekrobiotický xantogranulóm je nevyliečiteľné ochorenie a xenotransplantáty sú len dočasným riešením, v budúcnosti pacienta čaká ešte reoperácia. Na koži tela pacientov trpiacich týmto ochorením sa vytvárajú rôzne lézie žltooranžovej farby, pričom viac než polovica pacientov zažíva aj pridruženú proptózu (vypadnutie oka z očnej jamky), reštriktívny strabizmus (neparalelné postavenie očí), ptózu (pokles viečka) a podobne. Na Slovensku sa xenotransplantáty používajú predovšetkým ako dočasné riešenie pri liečbe popálenín, no v oftalmológii boli využité úplne prvýkrát.
Ďalším unikátom, ktorý ste zaviedli ako prvá klinika na Sl...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.