Čím nás ešte covid môže prekvapiť?
Uvidíme. Novými mutáciami, novými komplikáciami či následkami po prekonaní COVID-19. Čoraz viac sa o tom vie a hovorí, pretože doteraz sme riešili najmä akútny priebeh COVID-19 a jeho komplikácie, a momentálne už vieme, že významná časť pacientov má po jeho prekonaní rôzne následky, systémové prejavy, únavu, prejavy zo strany dýchacieho systému a podobne. Myslím si, že toto ochorenie nás ešte v mnohých aspektoch prekvapí. Jednak komplikácie po COVID-19 a druhá vec budú nové mutácie, účinnosť postinfekčnej imunity voči novým mutáciám, ako aj účinnosť očkovania voči novým mutáciám.
Objavili sa nejaké nové následky po prekonaní COVID-19? Prekvapilo vás niečo?
Veľmi často pozorujeme ťažký únavový syndróm, ktorý dostal rôzne pomenovania a je sprevádzaný rôznymi psychickými zmenami, niekedy sa označujú ako brain fog alebo mozgová hmla, človek sa cíti zvláštne, je zvláštne naladený. U dospelých je to najčastejšie výrazná únava, nevýkonnosť, zadýchavanie sa, pretrvávajúci kašeľ. Čo ma však prekvapilo u detí a čo sme nečakali a postupne sa to začalo objavovať, je multisystémový zápalový syndróm u detí známy pod skratkou MIS-C alebo PIMS. Šokovalo ma to, keďže vieme, že väčšina detí, a to až 90 – 97 percent, má asymptomatický priebeh covidu alebo s málo príznakmi, a ten syndróm, naopak, prebieha veľmi dramaticky, závažne a je extrémne dôležité na to myslieť a podať včas liečbu, aby sme tie deti zachránili a zabezpečili normálny zdravotný stav.
Koľko detí ste mali v nemocnici s týmto syndrómom?
Momentálne ich máme šesť. Viem, že kolegovia v Košiciach majú vyšší počet. Severné a východné Slovensko má týchto detí v porovnaní so západným Slovenskom zatiaľ asi najviac.
Koľko variantov COVID-19 ešte môžeme očakávať? Alebo je to ťažké odhadnúť?
To je veľmi ťažké povedať. Skôr by som odpovedal protiotázkou, prečo tie mutácie a vznik nových variantov vírusu prišli relatívne až tak neskoro. To je pri víruse veľmi zvláštne, lebo vieme, že každý vírus, ktorý sa šíri v populácii, má, poviem to tak poeticky, niekoľko túžob. Vírus „chce“ mutovať, aby sa rýchlejšie a lepšie šíril, on obvykle „nechce“ mutovať, aby bol smrtnejší, aby spôsoboval závažnejší priebeh, práve naopak, vírus chce, aby dokázal infikovať väčší počet ľudí a tým opäť podporil svoju schopnosť mutácie. Dnes sa už vie, že postinfekčná imunita, ktorá ostáva, je čiastočne ochrana aj proti novým mutáciám, a platí to aj pri prvých vakcínach, ktoré sme začali používať. I keď neviem predpovedať so stopercentnou pravdepodobnosťou, či nebude potrebné modifikovať mRNA vakcíny, ich zloženie a štruktúru, ak tých mutácií bude veľmi veľa a zásadne zmenia genotyp aj fenotyp vírusu. Dnes už vieme, že ak je človek zaočkovaný plnou dávkovou schémou, má vysokú hodnotu protilátok a ochranná schopnosť aj proti týmto novým mutáciám je celkom slušná, čo je dobrá správa. Samozrejme, aj medzi vakcínami môžu byť v tomto ohľade rozdiely.
Ktorý z existujúcich variantov vírusu je najnebezpečnejší?
Ťažko povedať, správy sú rôzne, musíme filtrovať, ktoré sú z vedeckých médií a ktoré sú skôr vedecko-populárne, kde sa často správy na prvý pohľad javia dosť dramaticky, ale keď človek ide do hĺbky, v konečnom dôsledku zistí, že to taká tragédia zatiaľ nie je. Čo sa týka vašej otázky, juhoafrický variant pôsobí odstrašujúcejšie. Ale nevieme jednoznačnejšie povedať, ktorá je letálnejšia, ktorá je smrtnejšia a ktorá nie. To, čo vieme, je, že všetky tieto mutácie zásadne zvyšujú infekciozitu a šírenie v komunite naprieč všetkými vekovými kategóriami. Niektoré z nich budú určite spojené aj so závažnejším priebehom. Navyše, v ostatných dňoch rezonujú informácie aj o tzv. česko-slovenskej mutácii, ktorú identifikovali naši vedci.
Momentálne je u...
Zostáva vám 85% na dočítanie.