Zachytila som istú neistotu k mRNA vakcínam aj u zdravotníkov. Môžete na úvod vysvetliť, o aké vakcíny ide? Aký je rozdiel medzi nimi a tými bežnými?
Doteraz sme boli zvyknutí na používanie klasických vakcín, teda takých, ktoré obsahovali samotný patogén. Ak rozprávame o vírusových ochoreniach, obsahovali buď oslabený vírus alebo nejakú časť vírusu, prípadne to boli aj živé vírusové vakcíny. mRNA vakcína je úplne odlišný koncept v tom, že vo vakcíne sa samotný patogén nenachádza, ale nachádza sa tam len časť genetickej informácie prepísaná do mRNA.
Tá nesie informáciu do buniek a bunka sama si nasyntetizuje časť koronavírusu SARS-CoV-2, keď rozprávame o vakcínach proti ochoreniu COVID-19. V tomto je ten koncept úplne iný a prináša najmä technologické výhody vo výrobe. Je jednoduchšie vyrobiť vakcínu na báze mRNA. Proces je v porovnaní s výrobou vírusových vakcín, ktoré obsahujú samotný patogén, rýchlejší a efektívnejší.
Koncept mRNA však nie je novinka. Vedci sa ho snažia aplikovať pri onkologických ochoreniach alebo pri Alzheimerovej chorobe. Prečo pri tých ochoreniach nevidíme jasné výsledky, kým pri COVID-e sme sa vakcíny dočkali v priebehu pár mesiacov?
Pandémia zatriasla celým svetom a všetky vedecké kapacity a mozgy planéty sa sústredili na to, aby pomohli pandémiu zvládnuť. Aj laboratóriá, ktorých výskum bol v nejakom štádiu, ponúkli svoje doterajšie skúsenosti a poznatky na to, aby sa vakcína vyvinula čo najrýchlejšie. To bola jedna vec, mobilizácia vedeckej kapacity a tiež efektívna spolupráca s regulátormi na celom svete.
Či už to bola WHO, alebo v rámci Európy je to Európska lieková agentúra (EMA). Mnohé procesy išli paralelne a aj zo strany regulátorov sa všetko urobilo pre to, aby registračná dokumentácia , ktorá sa podáva na Európsku liekovú agentúru, bola čo najmenej problémová. EMA veľmi spolupracovala pri poskytovaní tzv. vedeckého poradenstva, pri dizajne klinických štúdií, aby sa nevyskytli žiadne pochybnosti a aby registračný proces prebehol s čo najmenej nám...
Zostáva vám 85% na dočítanie.