Začnime optimisticky. V septembri ste sa sťahovali do novej budovy kardiocentra. Čo sa pre vás zmenilo?
Pre nás sa situácia zmenila dramaticky. V čase, keď sa ústav budoval, sa na transplantáciu veľmi nemyslelo. Oddelenie, ktoré bolo spočiatku len transplantačné a neskôr sa rozšírilo o celý program ťažkých srdcových zlyhaní, program mechanických podpôr obehu a pľúcnej hypertenzie, bolo umiestnené v priestoroch pôvodne plánovaných pre tzv. dennú nemocnicu. Mali sme izby, kde boli štyria pacienti s nie celkom plnohodnotným sociálnym zázemím. Tam sme pracovali 20 rokov.
Sesterský personál, ale aj časť lekárov pracovali v priestoroch, kde nebolo denné svetlo. Mali sme niekoľko mladých kolegov, ktorí sa u nás učili a až po odchode mi povedali, ako si v zime rozprávali, že majú polárnu zimu. Keď prichádzali do práce, bola tma, celý deň boli v práci bez denného svetla a keď odchádzali domov, bola tma. Bol to trošku smiech cez slzy. Práca v takýchto podmienkach sa podpíše na psychickom zdraví a určite aj na výkonnosti v práci. Nikto celkom presne nevie, čo znamená byť stále pod umelým svetlom a žiarivkami pre zrak a fyzickú kondíciu. Bolo to zložité obdobie. Pre všetkých je presťahovanie veľké vyslobodenie.
Ako dnes vyzerá nové oddelenie?
V súčasnosti je oddelenie priestorovo, ale aj technologicky vybavené na úrovni doby. Máme k dispozícii 17 automaticky polohovateľných lôžok, všetky sú flexibilne monitorovateľné a majú zabudované liečebné plyny. Máme jednu veľmi dobre vybavenú trojposteľovú JIS. Jednolôžkové izby sú prispôsobené tak, aby tu mohli ležať významne imunokompromitovaní pacienti, prípadne izolovaní pacienti, ktorí majú infekcie po transplantáciách. Všetky izby majú hygienické zariadenie. Na každej izbe je špeciálny hygienický kútik, ktorý umožňuje dôslednejšie dodržiavanie hygienických opatrení. Z tejto stránky je to podstatne väčšie pohodlie aj väčšie bezpečie pre pacienta. Sú to celkom iné podmienky aj pre personál.
Môžete sa teda podmienkami porovnať s podobnými pracoviskami v zahraničí?
Nepochybne áno. Ale medicínu nerobí nová budova, ani monitor, ani dokonalá posteľ. Všetky tieto veci sa dajú kúpiť a predať. To, čo medicínu robí medicínou, je človek. Vychovať človeka, ktorý dokáže rozumieť,...
Zostáva vám 85% na dočítanie.